Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina ešte nie je pripravená na rokovania s Ruskom, myslí si vedúci Zelenského kancelárie

Andrij Jermak vysvetlil, že Ukrajina musí byť silná, aby mohla začať rokovania s Ruskom za výhodných podmienok.

Vedúci prezidentskej kancelárie svoj názor odôvodnil tým, že Ukrajina ešte nie je pripravená rokovať s Ruskom najmä pre nedostatok zbraní. Čaká aj na pozvanie NATO a jasné bezpečnostné záruky.

„Chýbajú nám zbrane, chýba nám štatút, o ktorom hovoríme, pozvanie do NATO a jasné chápanie záruk, ktoré by zabezpečili našu bezpečnosť a dali nám istotu, že Putin sa nevráti o dva alebo tri roky,“ dodal Jermak.

(mja)

Minúta  |  

Netanjahu je pripravený dosiahnuť dohodu o rukojemníkoch, tvrdí Sullivan

Poradca USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v Tel Avive povedal, že teraz zamieri do Dauhy a Káhiry s cieľom „uzavrieť túto dohodu tento mesiac".

V rozhovore s novinármi na tlačovej konferencii v Tel Avive po stretnutí s Netanjahuom, ktoré sa uskutočnilo skôr počas dňa, Sullivan odmietol predpoklad, že premiér otáľa so zabezpečením dohody, keď sa na budúci mesiac ujme úradu novozvolený prezident USA Donald Trump.

Americký poradca pre národnú bezpečnosť, ktorý počas tejto cesty navštívi aj Egypt a Katar, informoval, že rozhovory o zabezpečení dohody sú v „bode, v ktorom by sa mohli uskutočniť".

„Nebol by som tu dnes, keby som si myslel, že táto vec počká až do budúceho roka,“ zdôraznil Sullivan.

(mja)

Minúta  |  

Šéf tureckej tajnej služby je v Damasku

Sýrski povstalci vedení HTC spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Šéf tureckej tajnej služby MIT Ibrahim Kalin je v sýrskom hlavnom meste Damask. Agentúre Reuters to povedali dva nemenované zdroje oboznámené so situáciou. Správu potvrdilo aj sýrske ministerstvo informácií, podľa ktorého do Damasku pricestoval aj šéf katarskej štátnej bezpečnosti Chalfán al-Kaabí.

So sýrskymi povstalcami by mali rokovať o novej vláde krajiny.

Obaja sa majú stretnúť s novým dočasným sýrskym premiérom Muhammadom Bašírom a tiež s vodcom povstalcov Ahmadom Šarom, ktorého skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTC), kedysi spojená s al-Káidou, je dnes najsilnejším subjektom v krajine.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí medzičasom poprelo správu sýrskeho ministerstva, podľa ktorej mal byť v Damasku aj turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. Rezort uviedol, že šéf diplomacie má pracovné povinnosti v Ankare zahŕňajúce štvrtkové stretnutie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom či piatkovú schôdzku s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

Kalinova návšteva je vôbec prvou návštevou vysokého zahraničného predstaviteľa v Damasku od nedeľňajšieho zvrhnutia dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada povstalcami.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Blanár víta začlenenie Bulharska a Rumunska do schengenu

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár vyzdvihol tiež záväzok Bulharska a Rumunska pokračovať v efektívnej ochrane vonkajších hraníc a v boji proti nelegálnej migrácii.

Šéf slovenskej diplomacie začlenenie krajín označil za historické rozhodnutie, ktoré Slovensko dlhodobo podporovalo.

Rumunsko aj Bulharsko sa súčasťou schengenu stanú od nového roka. Zrušia sa tým kontroly na vnútorných pozemných hraniciach.

„Tento dlhoočakávaný krok zároveň prináša praktické benefity pre obyvateľov, ktorí sa môžu bez hraničných kontrol dostať do ďalších dvoch európskych štátov," povedal Blanár.

Rozhodnutie označil za významný moment európskej spolupráce, ktorý je diplomatickým úspechom súčasného maďarského predsedníctva Rady Európskej únie.

„Prioritou má byť umožniť občanom voľný pohyb. Niektoré z členských štátov však zaviedli a naďalej predlžujú opatrenia v súvislosti s kontrolami na hraniciach. Dnes je preto jasné, že schengen nie je plne funkčný a je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na jeho obnovu," upozornil minister.

Rezort diplomacie tvrdí, že schengenský priestor sa od 1. januára 2025 plnohodnotne rozšíri na 29 štátov a takmer 450 miliónov obyvateľov.

(tasr)

Minúta  |  

Macron odložil vymenovanie nového premiéra

Najpravdepodobnejšími kandidátmi na post nového premiéra sú centristický líder Francois Bayrou, minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian či minister obrany Sébastien Lecornu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odložil vymenovanie nového premiéra na piatok ráno. Oznámila to vo štvrtok večer jeho kancelária. Premiéra chcel pôvodne vymenovať v priebehu štvrtka.

„Meno predsedu vlády bude zverejnené zajtra ráno," uviedol podľa agentúry AFP Elyzejský palác krátko po tom, ako sa Macron vo štvrtok vrátil z návštevy Poľska.

Macron sa v utorok zaviazal k tomu, že nového predsedu vlády vymenuje do 48 hodín v snahe ukončiť politický pat, ktorý nastal po tom, ako parlament vyslovil minulú stredu nedôveru kabinetu doterajšieho premiéra Michela Barniera a ukončil tým jeho vládu.

Francúzsky prezident takýto termín prisľúbil po rokovaniach, ktoré v utorok absolvoval v Elyzejskom paláci s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán okrem Národného združenia (RN) Mariny Le Penovej a hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI) Jeana-Luca Mélenchona.

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Ľudskoprávna organizácia sa obáva novej legislatívy, upozorňuje na rozpor s medzinárodným právom

Amnesty International Slovensko (AIS) vyjadruje znepokojenie nad legislatívou súvisiacou s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú schválil parlament.

„Dôsledkom prijatia zákona má byť zmena v definícii mimoriadnej situácie, ktorej dôsledkom môže byť nútená práca lekárov. Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv pritom štátu ukladá povinnosť zakázať nútenú prácu a zabrániť jej, a to aj prijatím legislatívnych opatrení a ich presadzovaním," skonštatoval riaditeľ neziskovej organizácie Rado Sloboda.

Inštitúcia považuje za znepokojujúce využívanie mimoriadneho stavu, ktorý dočasne obmedzuje ľudské práva, pri vyvíjaní tlaku na lekárov.

Poukazuje na to, že opatrenia obmedzujúce osobnú slobodu musia byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv s dôrazom na dodržiavanie práva na osobnú slobodu a bezpečnosť.

Tiež obáva, že vyhlásenie mimoriadnej situácie a riziko nútenej práce môže mať priamy negatívny vplyv na právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.