Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinec odmietol zaspievať rakúsku hymnu, krajina zareagovala nekompromisne

Muž vopred vyhlásil, že nie je pripravený spievať, no na slávnostný ceremoniál udeľovania občianstva sa dostavil.

Na základe jednomyseľného rozhodnutia dolnorakúskej krajinskej vlády bolo Ukrajincovi udelenie rakúskeho občianstva zrušené.

Spoločný spev hymny na slávnostnom ceremoniáli je povinný. Podľa rakúskeho zákona o štátnom občianstve sa pri udeľovaní občianstva vyžaduje spev hymny a viditeľná prítomnosť vlajky Rakúskej republiky a príslušnej spolkovej krajiny.

Rozhodnutie príslušného krajinského radcu Christopha Luissera o zrušení udelenia je pre neho preto právne záväzné.

„Občianstvo nie je dar, ale pocta, ktorá si vyžaduje rešpekt, vďačnosť a uznanie. Kto sa odmieta stotožniť s Rakúskom, dokazuje len to, že vôbec nie je ochotný akceptovať základné princípy našej vlasti,“ komentoval nedávny prípad v Dolnom Rakúsku zástupca krajinského guvernéra Udo Landbauer, ktorý správanie Ukrajinca označil za provokáciu.

(mja)

  |  

Biden schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v stovkách miliónov eur

Balík je organizovaný prostredníctvom programu USAI (Ukraine Security Assistance Initiative) patriaceho pod Pentagón, cez ktorý americká vláda objednáva vojenskú techniku pre Ukrajinu od zbrojárskych firiem.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok schválil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine. Obsahovať bude systémy protivzdušnej obrany, delostreleckú muníciu, bezpilotné lietadlá a obrnené vozidlá. Na brífingu to oznámil hovorca Národnej bezpečnostnej rady USA John Kirby.

Hodnotu najnovšej pomoci Kirby nekonkretizoval. Povedal však, že USA budú pokračovať v poskytovaní balíkov pomoci pre Ukrajinu až do konca funkčného obdobia tejto administratívy.

Americké ministerstvo obrany predtým v sobotu ohlásilo ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 944 miliónov eur určený na nákup nových zbraní a vybavenia pre Ukrajinu čeliacu invázii ruských síl. Finančné prostriedky budú použité na nákup munície pre raketomety HIMARS a bezpilotných lietadiel, ako aj náhradných dielov pre delostrelectvo, tanky a obrnené vozidlá.

USA sú v súčasnosti najväčším finančným a vojenským podporovateľom Ukrajiny v jej vojne proti ruským inváznym silám. Od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote viac ako 62 miliárd dolárov.

(tasr, reuters)

  |  

Ukrajina ešte nie je pripravená na rokovania s Ruskom, myslí si vedúci Zelenského kancelárie

Andrij Jermak vysvetlil, že Ukrajina musí byť silná, aby mohla začať rokovania s Ruskom za výhodných podmienok.

Vedúci prezidentskej kancelárie svoj názor odôvodnil tým, že Ukrajina ešte nie je pripravená rokovať s Ruskom najmä pre nedostatok zbraní. Čaká aj na pozvanie NATO a jasné bezpečnostné záruky.

„Chýbajú nám zbrane, chýba nám štatút, o ktorom hovoríme, pozvanie do NATO a jasné chápanie záruk, ktoré by zabezpečili našu bezpečnosť a dali nám istotu, že Putin sa nevráti o dva alebo tri roky,“ dodal Jermak.

(mja)

  |  

Netanjahu je pripravený dosiahnuť dohodu o rukojemníkoch, tvrdí Sullivan

Poradca USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v Tel Avive povedal, že teraz zamieri do Dauhy a Káhiry s cieľom „uzavrieť túto dohodu tento mesiac".

V rozhovore s novinármi na tlačovej konferencii v Tel Avive po stretnutí s Netanjahuom, ktoré sa uskutočnilo skôr počas dňa, Sullivan odmietol predpoklad, že premiér otáľa so zabezpečením dohody, keď sa na budúci mesiac ujme úradu novozvolený prezident USA Donald Trump.

Americký poradca pre národnú bezpečnosť, ktorý počas tejto cesty navštívi aj Egypt a Katar, informoval, že rozhovory o zabezpečení dohody sú v „bode, v ktorom by sa mohli uskutočniť".

„Nebol by som tu dnes, keby som si myslel, že táto vec počká až do budúceho roka,“ zdôraznil Sullivan.

(mja)

  |  

Šéf tureckej tajnej služby je v Damasku

Sýrski povstalci vedení HTC spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Šéf tureckej tajnej služby MIT Ibrahim Kalin je v sýrskom hlavnom meste Damask. Agentúre Reuters to povedali dva nemenované zdroje oboznámené so situáciou. Správu potvrdilo aj sýrske ministerstvo informácií, podľa ktorého do Damasku pricestoval aj šéf katarskej štátnej bezpečnosti Chalfán al-Kaabí.

So sýrskymi povstalcami by mali rokovať o novej vláde krajiny.

Obaja sa majú stretnúť s novým dočasným sýrskym premiérom Muhammadom Bašírom a tiež s vodcom povstalcov Ahmadom Šarom, ktorého skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTC), kedysi spojená s al-Káidou, je dnes najsilnejším subjektom v krajine.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí medzičasom poprelo správu sýrskeho ministerstva, podľa ktorej mal byť v Damasku aj turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. Rezort uviedol, že šéf diplomacie má pracovné povinnosti v Ankare zahŕňajúce štvrtkové stretnutie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom či piatkovú schôdzku s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

Kalinova návšteva je vôbec prvou návštevou vysokého zahraničného predstaviteľa v Damasku od nedeľňajšieho zvrhnutia dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada povstalcami.

(tasr, reuters)

  |  

Blanár víta začlenenie Bulharska a Rumunska do schengenu

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár vyzdvihol tiež záväzok Bulharska a Rumunska pokračovať v efektívnej ochrane vonkajších hraníc a v boji proti nelegálnej migrácii.

Šéf slovenskej diplomacie začlenenie krajín označil za historické rozhodnutie, ktoré Slovensko dlhodobo podporovalo.

Rumunsko aj Bulharsko sa súčasťou schengenu stanú od nového roka. Zrušia sa tým kontroly na vnútorných pozemných hraniciach.

„Tento dlhoočakávaný krok zároveň prináša praktické benefity pre obyvateľov, ktorí sa môžu bez hraničných kontrol dostať do ďalších dvoch európskych štátov," povedal Blanár.

Rozhodnutie označil za významný moment európskej spolupráce, ktorý je diplomatickým úspechom súčasného maďarského predsedníctva Rady Európskej únie.

„Prioritou má byť umožniť občanom voľný pohyb. Niektoré z členských štátov však zaviedli a naďalej predlžujú opatrenia v súvislosti s kontrolami na hraniciach. Dnes je preto jasné, že schengen nie je plne funkčný a je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na jeho obnovu," upozornil minister.

Rezort diplomacie tvrdí, že schengenský priestor sa od 1. januára 2025 plnohodnotne rozšíri na 29 štátov a takmer 450 miliónov obyvateľov.

(tasr)