Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf OSN vyjadril znepokojenie nad stovkami izraelských náletov na Sýriu

Vzdušné sily židovského štátu uskutočnili takmer 250 úrokov na sýrsku vojenskú infraštruktúru po tom, čo sunnitskí džihádisti zvrhli prezidenta Bašára Asada.

Generálny tajomník António Guterres vyjadril vo štvrtok hlboké znepokojenie v súvislosti s „nedávnym a rozsiahlym porušovaním suverenity a územnej celistvosti Sýrie“, povedal jeho hovorca Stéphane Dujarric, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.

„Generálny tajomník je obzvlášť znepokojený stovkami izraelských vzdušných útokov na viacero lokácií v Sýrii a zdôrazňuje naliehavú potrebu deeskalácie násilia na všetkých frontoch po celej krajine,“ povedal Dujarric reportérom.

Izrael tvrdí, že útokmi cielil na ciele vrátane skladov chemických zbraní a zariadení protivzdušnej obrany preto, aby sa nedostali do rúk povstalcov. Prítomnosť chemických zbraní v krajine doteraz nepotvrdili.

Izrael, ktorý so Sýriou susedí, vyslal po zvrhnutí Asada svojich vojakov do nárazníkovej zóny vo východnej časti Izraelom anektovaných Golanských výšin. OSN tento krok označila za porušenie prímeria z roku 1974, píše AFP.

Guterres zároveň vyzval všetky strany, aby v súlade s touto dohodou ukončili všetku neoprávnenú prítomnosť v nárazníkovej zóne a zdržali sa všetkých akcií, ktoré by mohli viesť k mareniu prímeria a stability na okupovaných Golanských výšinách.

Sýrski militanti vedení islamistickou Organizáciou pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám – HTS) spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti vláde Bašára Asada.

Prehnali sa zo svojej bašty v provincii Idlib na severozápade Sýrie cez územia ovládané vládou v severnej a strednej časti krajiny, pričom v rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs.

Na záver bleskovej ofenzívy dobyli v noci na 8. decembra aj hlavné mesto Damask. Bašár Asad následne ušiel do Moskvy, čím sa skončila vyše 50-ročná vláda jeho rodiny v Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

Venezuela prepustila 103 zatknutých demonštrantov z povolebných protestov

Protesty vypukli okamžite po júlových voľbách, v ktorých úradujúci prezident po tretí raz oficiálne potvrdil svoju pozíciu, a ktoré opozícia považuje za zmanipulované, píše agentúra Reuters.

Venezuelské úrady naklonené vláde vyhlásili za oficiálneho víťaza prezidentských volieb z 28. júla úradujúceho prezidenta Nicolása Madura. Volebná komisia aj najvyšší súd však odmietli zverejniť podrobné záznamy hlasovania v jednotlivých volebných obvodoch, o ktoré žiadala opozícia ako dôkaz jeho víťazstva.

Opozícia označuje voľby za zmanipulované a tvrdí, že s pohodlným náskokom zvíťazil jej kandidát Edmundo González Urrutia. Na podporu týchto tvrdení zverejnila na internete tisíce odfotografovaných hlasovacích lístkov, ktoré získali jej pozorovatelia.

Madurovo sporné znovuzvolenie sa stretlo s kritikou medzinárodného spoločenstva vrátane Európskej únie. Vo Venezuele viedlo k masovým protivládnym protestom, na ktorých podľa samotného Madura zatkli približne dvetisíc ľudí.

Generálna prokuratúra v novembri uviedla, že prepustených bolo dovtedy 225 zadržaných. Väčšina z nich sa však musí každých 30 dní dostaviť na súd, čo ľudskoprávni aktivisti nepovažujú za úplnú slobodu.

Podľa generálneho prokurátora Tareka Saaba zároveň počas protestov prišlo o život 28 ľudí a zranenia utrpelo takmer 200 ďalších. Zničených zároveň bolo zároveň približne 500 nehnuteľností vrátane škôl a zdravotných centier.

Venezuelský vládny úrad pre bezpečnosť občanov oznámil, že najnovšie prepustenie väzňov nasledovalo po žiadosti Madura „preskúmať všetky prípady týkajúce sa násilností a zločinov“ spáchaných v okolí volieb.

(tasr)

Minúta  |  

V Moldavsku od 16. decembra platí núdzový stav. Dôvodom je prerušenie dodávok ruského plynu

Parlament v noci na piatok hlasoval za vyhlásenie 60-dňového núdzového stavu na štátnej úrovni v súvislosti s očakávaným prerušením dodávok od 1. januára, podporilo ho 56 poslancov zo 101-členného zboru.

Moldavsko dostáva plyn dodávaný z Ruska cez Ukrajinu, ktorá nepredĺži svoju zmluvu týkajúcu sa tranzitu plynu s ruským plynárenským gigantom, spoločnosťou Gazprom. Spomínaná zmluva vyprší 31. decembra, spresnila agentúra Reuters.

Prevažná väčšina elektrickej energie pre Moldavsko je vyrábaná v tepelnej elektrárni v odštiepeneckom regióne Podnestersko, ktorý je zásobovaný iba ruským plynom cez Ukrajinu. Ak Ukrajina zastaví tranzit ruského plynu cez svoje územie, plyn pre túto elektráreň bude musieť prúdiť cez Turecko, Bulharsko a Rumunsko.

Do roku 2022 Moldavsko odoberalo všetok plyn z Ruska. V posledných rokoch však krajina začala získavať plyn od európskych dodávateľov.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Výsledkom eskalácie v Sýrii je viac ako milión vysídlených

Väčšinu z vyše milióna nových vysídlencov tvoria ženy a deti, pripomenul vo štvrtkovej správe Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

„K 12. decembru bolo od eskalácie napätia 27. novembra najnovšie vysídlených 1,1 milióna ľudí po celej krajine. Väčšinou ide o ženy a deti,“ citovala z vyhlásenia agentúra AFP.

Úrad ďalej upozornil, že mesto Aleppo na severozápade Sýrie je naďalej sužované nedostatkom potravín, ktorý súvisí s nedostatkom múky a pohonných hmôt. Obmedzené je aj zásobovanie zeleninou a v niektorých štvrtiach pretrvávajú aj výpadky elektriny. Ceny pohonných hmôt zostávajú vysoké, pripomenul OCHA.

Nepriateľské akcie v blízkosti priehrady Tišrín v rovnomennej provincii Aleppo viedli k rozsiahlym výpadkom elektriny od 10. decembra, čo sa dotklo viac než 400-tisíc tamojších obyvateľov a viedlo k znemožneniu prístupu k pitnej vode a ďalším nevyhnutným službám.

OSN a jej partneri pokračujú podľa úradu v humanitárnych operáciách v oblasti, pokiaľ im to bezpečnostná situácia umožňuje. Humanitárne operácie sa v obmedzenom rozsahu obnovili napríklad v hlavnom meste Damask, ale aj v ďalších mestách Tartús, Latakia a Rakka. OSN bude situáciu naďalej veľmi pozorne monitorovať, uvádza sa vo vyhlásení.

Prísun a prístup humanitárnej pomoci však naďalej zostáva výzvou v častiach severozápadnej Sýrie, kde platí obmedzenie pohybu a pokračujú hlásenia o rabovaní. Napriek sťaženej situácii sa podarilo v tejto oblasti od eskalácie konfliktu poskytnúť potravinovú pomoc viac než 700-tisíc ľuďom.

Na severovýchode Sýrie zostáva vyše 400-tisíc vysídlencov v zhruba 200 kolektívnych strediskách. Humanitárne organizácie tu pokračujú v dodávaní pomoci v podobe potravín, hygienických potrieb a hotovosti, ako aj v poskytovaní psychosociálnej pomoci deťom i dospelým, dodáva OCHA.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Je príležitosť ukončiť vojnu a plánovať mier

Maďarský premiér Viktor Orbán vo videu zverejnenom na Instagrame zdôraznil, že najdôležitejšie je, aby sa teraz každý v Európe spamätal.

Momentálne existuje príležitosť ukončiť vojnu na Ukrajine a plánovať mier, vyhlásil vo štvrtok v Ankare predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

„Maďarské predsedníctvo v Európskej únii sa pomaly končí, a tak sme koncom roka začali veľké dobrodružstvo. Navštívil som pápeža Františka v Ríme a stretol som sa aj s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Na Floride som diskutoval s prezidentom Donaldom Trumpom, včera som mal dlhý telefónny rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a dnes som v Ankare rokoval s tureckým prezidentom," pripomenul Orbán svoje cesty a rokovania, ktoré označuje ako mierovú misiu.

Lídri v Bruseli by si podľa maďarského premiéra mali uvedomiť, že vojnová stratégia nemá budúcnosť. Namiesto pokračovania vo vojne by mala Európa pracovať na posilnení svojich obranných kapacít a vytvorení nového bezpečnostného systému so susedmi.

„Pred pol rokom nechcel nikto o mieri ani počuť, ale dnes o ňom už hovoria všetci. Otvorili sme dvere, vecné rokovania sa môžu začať. Je to najväčší úspech maďarského predsedníctva EÚ," uzavrel Orbán.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinec odmietol zaspievať rakúsku hymnu, krajina zareagovala nekompromisne

Muž vopred vyhlásil, že nie je pripravený spievať, no na slávnostný ceremoniál udeľovania občianstva sa dostavil.

Na základe jednomyseľného rozhodnutia dolnorakúskej krajinskej vlády bolo Ukrajincovi udelenie rakúskeho občianstva zrušené.

Spoločný spev hymny na slávnostnom ceremoniáli je povinný. Podľa rakúskeho zákona o štátnom občianstve sa pri udeľovaní občianstva vyžaduje spev hymny a viditeľná prítomnosť vlajky Rakúskej republiky a príslušnej spolkovej krajiny.

Rozhodnutie príslušného krajinského radcu Christopha Luissera o zrušení udelenia je pre neho preto právne záväzné.

„Občianstvo nie je dar, ale pocta, ktorá si vyžaduje rešpekt, vďačnosť a uznanie. Kto sa odmieta stotožniť s Rakúskom, dokazuje len to, že vôbec nie je ochotný akceptovať základné princípy našej vlasti,“ komentoval nedávny prípad v Dolnom Rakúsku zástupca krajinského guvernéra Udo Landbauer, ktorý správanie Ukrajinca označil za provokáciu.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.