Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA zakážu vydávanie víz pre predstaviteľov Gruzínska za „marenie demokracie“

Ministerstvo zahraničia spresnilo, že ide približne o 20 ľudí vrátane ministrov, poslancov a bezpečnostných predstaviteľov, vyhlásenie rezortu citovala agentúra Reuters s tým, že dokument priamo nemenoval ľudí, ktorým znemožní získanie víz.

V Gruzínsku boli po zintenzívnení nočných protestov pred takmer dvoma týždňami zadržané stovky ľudí. Protesty sa konajú proti rozhodnutiu gruzínskej vládnej strany Gruzínska túžba odložiť rozhovory o vstupe do Európskej únie do roku 2028.

„Spojené štáty ostro odsudzujú pokračujúce brutálne a neopodstatnené násilie zo strany Gruzínskej túžby voči gruzínskym občanom vrátane demonštrantov, predstaviteľov médií, ľudskoprávnych aktivistov a opozičných predstaviteľov,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí USA.

Rezort diplomacie podľa neho „pripravuje ďalšie opatrenia vrátane sankcií“ voči tým, ktorí „maria demokraciu v Gruzínsku“, citoval Reuters.

Protesty v Gruzínsku sa začali po parlamentných voľbách z 26. októbra, v ktorých zvíťazila vládnuca strana s takmer 54 percentami hlasov. Západ tvrdí, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Opozícia ani prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky neuznali a Gruzínsku túžbu obvinili z rozsiahlych volebných podvodov, ktoré doposiaľ nedokázali.

Zintenzívnenie demonštrácii nastalo po tom, čo premiér Irakli Kobachidze 28. novembra oznámil prerušenie rokovaní o vstupe do EÚ do roku 2028. Kritici Gruzínskej túžby sú podľa agentúry AFP rozhorčení tým, že vládnuca strana podľa nich zradila snahu krajiny o členstvo v EÚ zakotvenú v ústave.

(tasr)

Minúta  |  

Paraguaj znovu otvoril veľvyslanectvo v Jeruzaleme

Na slávnostnej štvrtkovej ceremónii sa zúčastnil paraguajský prezident Santiago Peña aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, píšu agentúry AP a Reuters.

Paraguajská ambasáda sídlila celé desaťročia v izraelskom Tel Avive, kde má svoje diplomatické misie väčšina krajín sveta z dôvodu sporného štatútu Jeruzalema. V roku 2018 však vtedajší paraguajský proizraelský prezident Horacio Cartes nariadil jej presun do Jeruzalema a zúčastnil sa aj na jej slávnostnom otvorení.

Len o niekoľko mesiacov však nová vláda na čele s jeho nástupcom Mariom Abdom zase nariadila návrat veľvyslanectva do Tel Avivu. Opätovný presun do Jeruzalema ohlásil Santiago Peña, Cartesov chránenec, krátko po tom, ako sa vlani ujal úradu.

Otvorením ambasády v Jeruzaleme sa z Paraguaja stala prvá krajina, ktorá k takémuto kroku pristúpila od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnej vojny v Gaze.

„Tento krok symbolizuje náš záväzok k spoločným hodnotám a posilneniu väzieb, ktoré tvoria budúcnosť plnú mieru, rozvoja a vzájomného porozumenia,“ povedal Peña na slávnostnom otvorení ambasády.

Paraguaj sa tak pripojil k Spojeným štátom, Hondurasu, Guatemale, samozvanému Kosovu a Papue-Novej Guinei, ktoré už taktiež majú veľvyslanectvá v Jeruzaleme.

Postavenie Jeruzalema – mesta posvätného pre moslimov, kresťanov i židov – je dlhodobo jedným z hlavných problémov izraelsko-palestínskeho konfliktu. Izrael ho pokladá za svoje hlavné mesto, kým Palestínčania si nárokujú východnú časť Jeruzalema ako metropolu pre svoj budúci štát.

Väčšina krajín má preto svoje veľvyslanectvá v Tel Avive, pričom medzinárodné spoločenstvo zastáva názor, že štatút Jeruzalema sa musí určiť na mierových rokovaniach.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf OSN vyjadril znepokojenie nad stovkami izraelských náletov na Sýriu

Vzdušné sily židovského štátu uskutočnili takmer 250 úrokov na sýrsku vojenskú infraštruktúru po tom, čo sunnitskí džihádisti zvrhli prezidenta Bašára Asada.

Generálny tajomník António Guterres vyjadril vo štvrtok hlboké znepokojenie v súvislosti s „nedávnym a rozsiahlym porušovaním suverenity a územnej celistvosti Sýrie“, povedal jeho hovorca Stéphane Dujarric, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.

„Generálny tajomník je obzvlášť znepokojený stovkami izraelských vzdušných útokov na viacero lokácií v Sýrii a zdôrazňuje naliehavú potrebu deeskalácie násilia na všetkých frontoch po celej krajine,“ povedal Dujarric reportérom.

Izrael tvrdí, že útokmi cielil na ciele vrátane skladov chemických zbraní a zariadení protivzdušnej obrany preto, aby sa nedostali do rúk povstalcov. Prítomnosť chemických zbraní v krajine doteraz nepotvrdili.

Izrael, ktorý so Sýriou susedí, vyslal po zvrhnutí Asada svojich vojakov do nárazníkovej zóny vo východnej časti Izraelom anektovaných Golanských výšin. OSN tento krok označila za porušenie prímeria z roku 1974, píše AFP.

Guterres zároveň vyzval všetky strany, aby v súlade s touto dohodou ukončili všetku neoprávnenú prítomnosť v nárazníkovej zóne a zdržali sa všetkých akcií, ktoré by mohli viesť k mareniu prímeria a stability na okupovaných Golanských výšinách.

Sýrski militanti vedení islamistickou Organizáciou pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám – HTS) spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti vláde Bašára Asada.

Prehnali sa zo svojej bašty v provincii Idlib na severozápade Sýrie cez územia ovládané vládou v severnej a strednej časti krajiny, pričom v rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs.

Na záver bleskovej ofenzívy dobyli v noci na 8. decembra aj hlavné mesto Damask. Bašár Asad následne ušiel do Moskvy, čím sa skončila vyše 50-ročná vláda jeho rodiny v Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

Venezuela prepustila 103 zatknutých demonštrantov z povolebných protestov

Protesty vypukli okamžite po júlových voľbách, v ktorých úradujúci prezident po tretí raz oficiálne potvrdil svoju pozíciu, a ktoré opozícia považuje za zmanipulované, píše agentúra Reuters.

Venezuelské úrady naklonené vláde vyhlásili za oficiálneho víťaza prezidentských volieb z 28. júla úradujúceho prezidenta Nicolása Madura. Volebná komisia aj najvyšší súd však odmietli zverejniť podrobné záznamy hlasovania v jednotlivých volebných obvodoch, o ktoré žiadala opozícia ako dôkaz jeho víťazstva.

Opozícia označuje voľby za zmanipulované a tvrdí, že s pohodlným náskokom zvíťazil jej kandidát Edmundo González Urrutia. Na podporu týchto tvrdení zverejnila na internete tisíce odfotografovaných hlasovacích lístkov, ktoré získali jej pozorovatelia.

Madurovo sporné znovuzvolenie sa stretlo s kritikou medzinárodného spoločenstva vrátane Európskej únie. Vo Venezuele viedlo k masovým protivládnym protestom, na ktorých podľa samotného Madura zatkli približne dvetisíc ľudí.

Generálna prokuratúra v novembri uviedla, že prepustených bolo dovtedy 225 zadržaných. Väčšina z nich sa však musí každých 30 dní dostaviť na súd, čo ľudskoprávni aktivisti nepovažujú za úplnú slobodu.

Podľa generálneho prokurátora Tareka Saaba zároveň počas protestov prišlo o život 28 ľudí a zranenia utrpelo takmer 200 ďalších. Zničených zároveň bolo zároveň približne 500 nehnuteľností vrátane škôl a zdravotných centier.

Venezuelský vládny úrad pre bezpečnosť občanov oznámil, že najnovšie prepustenie väzňov nasledovalo po žiadosti Madura „preskúmať všetky prípady týkajúce sa násilností a zločinov“ spáchaných v okolí volieb.

(tasr)

Minúta  |  

V Moldavsku od 16. decembra platí núdzový stav. Dôvodom je prerušenie dodávok ruského plynu

Parlament v noci na piatok hlasoval za vyhlásenie 60-dňového núdzového stavu na štátnej úrovni v súvislosti s očakávaným prerušením dodávok od 1. januára, podporilo ho 56 poslancov zo 101-členného zboru.

Moldavsko dostáva plyn dodávaný z Ruska cez Ukrajinu, ktorá nepredĺži svoju zmluvu týkajúcu sa tranzitu plynu s ruským plynárenským gigantom, spoločnosťou Gazprom. Spomínaná zmluva vyprší 31. decembra, spresnila agentúra Reuters.

Prevažná väčšina elektrickej energie pre Moldavsko je vyrábaná v tepelnej elektrárni v odštiepeneckom regióne Podnestersko, ktorý je zásobovaný iba ruským plynom cez Ukrajinu. Ak Ukrajina zastaví tranzit ruského plynu cez svoje územie, plyn pre túto elektráreň bude musieť prúdiť cez Turecko, Bulharsko a Rumunsko.

Do roku 2022 Moldavsko odoberalo všetok plyn z Ruska. V posledných rokoch však krajina začala získavať plyn od európskych dodávateľov.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Výsledkom eskalácie v Sýrii je viac ako milión vysídlených

Väčšinu z vyše milióna nových vysídlencov tvoria ženy a deti, pripomenul vo štvrtkovej správe Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

„K 12. decembru bolo od eskalácie napätia 27. novembra najnovšie vysídlených 1,1 milióna ľudí po celej krajine. Väčšinou ide o ženy a deti,“ citovala z vyhlásenia agentúra AFP.

Úrad ďalej upozornil, že mesto Aleppo na severozápade Sýrie je naďalej sužované nedostatkom potravín, ktorý súvisí s nedostatkom múky a pohonných hmôt. Obmedzené je aj zásobovanie zeleninou a v niektorých štvrtiach pretrvávajú aj výpadky elektriny. Ceny pohonných hmôt zostávajú vysoké, pripomenul OCHA.

Nepriateľské akcie v blízkosti priehrady Tišrín v rovnomennej provincii Aleppo viedli k rozsiahlym výpadkom elektriny od 10. decembra, čo sa dotklo viac než 400-tisíc tamojších obyvateľov a viedlo k znemožneniu prístupu k pitnej vode a ďalším nevyhnutným službám.

OSN a jej partneri pokračujú podľa úradu v humanitárnych operáciách v oblasti, pokiaľ im to bezpečnostná situácia umožňuje. Humanitárne operácie sa v obmedzenom rozsahu obnovili napríklad v hlavnom meste Damask, ale aj v ďalších mestách Tartús, Latakia a Rakka. OSN bude situáciu naďalej veľmi pozorne monitorovať, uvádza sa vo vyhlásení.

Prísun a prístup humanitárnej pomoci však naďalej zostáva výzvou v častiach severozápadnej Sýrie, kde platí obmedzenie pohybu a pokračujú hlásenia o rabovaní. Napriek sťaženej situácii sa podarilo v tejto oblasti od eskalácie konfliktu poskytnúť potravinovú pomoc viac než 700-tisíc ľuďom.

Na severovýchode Sýrie zostáva vyše 400-tisíc vysídlencov v zhruba 200 kolektívnych strediskách. Humanitárne organizácie tu pokračujú v dodávaní pomoci v podobe potravín, hygienických potrieb a hotovosti, ako aj v poskytovaní psychosociálnej pomoci deťom i dospelým, dodáva OCHA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.