Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpovi poradcovia zvažujú letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, tvrdí WSJ

Ide o jeden z možných scenárov zastavenia jadrového programu Teheránu, čo je požiadavkou zvoleného prezidenta v rámci neoficiálneho programu Maximum Pressure 2.0, priblížili anonymné zdroje pre denník Wall Street Journal.

Donald Trump chce počas svojho druhého funkčného obdobia akýmkoľvek spôsobom zabrániť Iránu, aby získal urán dostatočnej kvality pre použitie v jadrových zbraniach, tvrdí WSJ. Jednou z možností sú podľa predstaviteľov jeho prechodového tímu aj „preventívne letecké útoky“ na zariadenia, v ktorých sa rádioaktívny kov obohacuje, predovšetkým zariadenia Natanz a Fordow.

Poradcovia republikánskeho víťaza volieb podľa WSJ tvrdia, že ekonomický tlak formou sankcií je nedostatočný, keďže Irán napriek nim obohacuje 60 percent svojich zásob uránu na takmer čistý štiepny materiál. Ako konštatoval WSJ, trvalo by len pár dní, kým by islamský režim tieto zásoby obohatil na úroveň použiteľnú v jadrových zbraniach (weapons-grade).

Členovia prechodového tímu podľa zdrojov Journalu zvažujú aj kontext, ktorým je situácia na Strednom východe. Do úvahy berú nedávne zvrhnutie sýrskeho prezidenta Bašára Asada, pokračujúcu prítomnosť amerických vojsk v Sýrii či oslabovanie protiizraelských militantných skupín Hizballáh a Hamas, ktoré sú vo vojne so židovským štátom.

Šíitsky Hizballáh a alawita Asad boli prirodzenými spojencami šíitskeho Iránu, jeho oslabené postavenie teraz plánujú americkí republikáni využiť – najmä na pozadí nedávnych odhalení o zrýchlení výroby jadrového paliva.

Trump bol protivníkom Iránu aj v prvom období

Trump počas nedávnych telefonátov izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi povedal, že sa obáva iránskeho dosiahnutia zbraňovej čistoty jadrového paliva práve počas jeho obdobia v Bielom dome. Naznačil tiež, že posudzuje návrhy, ako takémuto výsledku zabrániť, spresnili ľudia oboznámení s rozhovormi.

Zvolený prezident chce plány, ktoré by zabránili rozpútaniu novej vojny, najmä takej, do ktorej by sa mohla zapojiť armáda USA, keďže údery na jadrové zariadenia Teheránu by mohli Washington a Teherán dostať na cestu k otvorenej vojne.

Druhým plánom je „zahltenie“ Stredného východu americkými vojakmi, bojovými loďami a letectvom, a zvýšenie dodávok zbraní pre Izrael vrátane protibunkrových bômb. V kombinácii s dodávkami by tiež Trumpov Biely dom ďalej sprísňoval už existujúce sankcie.

Práve počas Trumpovho prvého funkčného obdobia odstúpili Spojené štáty od jadrovej dohody, ktorú s Iránom uzavrel jeho predchodca Barack Obama.

Na jadrové zariadenia plánuje zaútočiť aj Izrael

Po oslabení proiránskych skupín, ktoré od minulého roka bojujú proti židovskému štátu, a po Asadovom zvrhnutí sa Obranným silám Izraela (IDF) „naskytla príležitosť“ zasiahnuť jadrové zariadenia v Iráne, povedali denníku Times of Israel anonymní predstavitelia rezortu obrany s tým, že letectvo naďalej zvyšuje svoju pripravenosť a plánuje scenáre potenciálnych útokov.

IDF tiež predpokladajú, že po „strategickej porážke“ Iránu, ktorou bol Asadov pád, sa Teherán bude snažiť o vytvorenie strategického odstrašujúceho prostriedku – ktorým má byť práve jadrová bomba.

Pripomeňme však, že od konca 90. rokov platí v Iráne nábožensko-právne rozhodnutie (fatwa) o nesúlade vývoja jadrových zbraní s učením islamu. Túto fatwu vydal najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

(sab)

Minúta  |  

Sýrski džihádisti pátrajú po unesenom americkom novinárovi

Okrem novinára Austina Ticea, ktorý je podľa Bieleho domu nažive, zabezpečili militanti aj prepustenie ďalšieho Američana zadržiavaného v Sýrii, píše agentúra AFP.

„Potvrdzujeme našu ochotu priamo spolupracovať s americkou administratívou pri pátraní po amerických občanoch, ktorí zmizli v dôsledku bývalého Asadovho režimu,“ vyhlásilo oddelenie politických záležitostí prechodnej vlády na platforme Telegram.

Zároveň informovalo o prepustení Travisa Timmermana (29), ďalšieho občana USA zadržiavaného v Sýrii, ktorého podľa amerických médií naposledy videli začiatkom júna v Budapešti.

Po páde Asadovho režimu mnoho obyvateľov a ozbrojencov vtrhlo do vládnych väzníc a oslobodili väzňov. Niektorí z nich strávili za mrežami desiatky rokov.

Tice (31) zmizol 14. augusta 2012 na kontrolnom stanovišti v nepokojnej oblasti západne od sýrskej metropoly Damask.

Mesiac po únose bol zverejnený videozáznam, na ktorom je Tice so zaviazanými očami obklopený ozbrojenými mužmi a hovorí: „Ó, Ježiš.“ Odvtedy o ňom nie je nič známe a sýrska vláda verejne poprela, že by ho zadržiavala.

Spojené štáty opätovne vyzvali na jeho prepustenie. Úradujúci americký prezident Joe Biden v nedeľu vyhlásil, že Tice je podľa americkej vlády nažive a po páde režimu prezidenta Bašára Asada je Washington odhodlaný priviesť ho domov.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsky premiér bude koncom roka hostiť samit o bezpečnosti a migrácii

Na samite sa majú zúčastniť šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, švédsky premiér Ulf Kristersson, talianska premiérka Giorgia Meloniová a premiér Grécka Kyriakos Mitsotakis, oznámila vo štvrtok fínska vláda.

Samit, ktorý sa uskutoční 21. a 22. decembra v Saariselke na severe Fínska, bude podľa vlády zameraný na „kľúčové problémy, ktorým Európa čelí v napätej geopolitickej klíme“. Lídri budú rokovať o témach ako „Európska bezpečnosť, obrana a pripravenosť, ako aj migrácia, inštrumentalizácia migrácie a bezpečnosť hraníc“, píše agentúra AFP.

„Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť,“ vyhlásil fínsky premiér Petteri Orpo. „To znamená, že európske krajiny musia byť silnými lídrami v EÚ aj v NATO. Našou najväčšou hrozbou je Rusko, ktoré sa snaží upevniť moc a zasiať nezhody v Európe.“

(tasr)

Minúta  |  

USA zakážu vydávanie víz pre predstaviteľov Gruzínska za „marenie demokracie“

Ministerstvo zahraničia spresnilo, že ide približne o 20 ľudí vrátane ministrov, poslancov a bezpečnostných predstaviteľov, vyhlásenie rezortu citovala agentúra Reuters s tým, že dokument priamo nemenoval ľudí, ktorým znemožní získanie víz.

V Gruzínsku boli po zintenzívnení nočných protestov pred takmer dvoma týždňami zadržané stovky ľudí. Protesty sa konajú proti rozhodnutiu gruzínskej vládnej strany Gruzínska túžba odložiť rozhovory o vstupe do Európskej únie do roku 2028.

„Spojené štáty ostro odsudzujú pokračujúce brutálne a neopodstatnené násilie zo strany Gruzínskej túžby voči gruzínskym občanom vrátane demonštrantov, predstaviteľov médií, ľudskoprávnych aktivistov a opozičných predstaviteľov,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí USA.

Rezort diplomacie podľa neho „pripravuje ďalšie opatrenia vrátane sankcií“ voči tým, ktorí „maria demokraciu v Gruzínsku“, citoval Reuters.

Protesty v Gruzínsku sa začali po parlamentných voľbách z 26. októbra, v ktorých zvíťazila vládnuca strana s takmer 54 percentami hlasov. Západ tvrdí, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Opozícia ani prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky neuznali a Gruzínsku túžbu obvinili z rozsiahlych volebných podvodov, ktoré doposiaľ nedokázali.

Zintenzívnenie demonštrácii nastalo po tom, čo premiér Irakli Kobachidze 28. novembra oznámil prerušenie rokovaní o vstupe do EÚ do roku 2028. Kritici Gruzínskej túžby sú podľa agentúry AFP rozhorčení tým, že vládnuca strana podľa nich zradila snahu krajiny o členstvo v EÚ zakotvenú v ústave.

(tasr)

Minúta  |  

Paraguaj znovu otvoril veľvyslanectvo v Jeruzaleme

Na slávnostnej štvrtkovej ceremónii sa zúčastnil paraguajský prezident Santiago Peña aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, píšu agentúry AP a Reuters.

Paraguajská ambasáda sídlila celé desaťročia v izraelskom Tel Avive, kde má svoje diplomatické misie väčšina krajín sveta z dôvodu sporného štatútu Jeruzalema. V roku 2018 však vtedajší paraguajský proizraelský prezident Horacio Cartes nariadil jej presun do Jeruzalema a zúčastnil sa aj na jej slávnostnom otvorení.

Len o niekoľko mesiacov však nová vláda na čele s jeho nástupcom Mariom Abdom zase nariadila návrat veľvyslanectva do Tel Avivu. Opätovný presun do Jeruzalema ohlásil Santiago Peña, Cartesov chránenec, krátko po tom, ako sa vlani ujal úradu.

Otvorením ambasády v Jeruzaleme sa z Paraguaja stala prvá krajina, ktorá k takémuto kroku pristúpila od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnej vojny v Gaze.

„Tento krok symbolizuje náš záväzok k spoločným hodnotám a posilneniu väzieb, ktoré tvoria budúcnosť plnú mieru, rozvoja a vzájomného porozumenia,“ povedal Peña na slávnostnom otvorení ambasády.

Paraguaj sa tak pripojil k Spojeným štátom, Hondurasu, Guatemale, samozvanému Kosovu a Papue-Novej Guinei, ktoré už taktiež majú veľvyslanectvá v Jeruzaleme.

Postavenie Jeruzalema – mesta posvätného pre moslimov, kresťanov i židov – je dlhodobo jedným z hlavných problémov izraelsko-palestínskeho konfliktu. Izrael ho pokladá za svoje hlavné mesto, kým Palestínčania si nárokujú východnú časť Jeruzalema ako metropolu pre svoj budúci štát.

Väčšina krajín má preto svoje veľvyslanectvá v Tel Avive, pričom medzinárodné spoločenstvo zastáva názor, že štatút Jeruzalema sa musí určiť na mierových rokovaniach.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf OSN vyjadril znepokojenie nad stovkami izraelských náletov na Sýriu

Vzdušné sily židovského štátu uskutočnili takmer 250 úrokov na sýrsku vojenskú infraštruktúru po tom, čo sunnitskí džihádisti zvrhli prezidenta Bašára Asada.

Generálny tajomník António Guterres vyjadril vo štvrtok hlboké znepokojenie v súvislosti s „nedávnym a rozsiahlym porušovaním suverenity a územnej celistvosti Sýrie“, povedal jeho hovorca Stéphane Dujarric, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.

„Generálny tajomník je obzvlášť znepokojený stovkami izraelských vzdušných útokov na viacero lokácií v Sýrii a zdôrazňuje naliehavú potrebu deeskalácie násilia na všetkých frontoch po celej krajine,“ povedal Dujarric reportérom.

Izrael tvrdí, že útokmi cielil na ciele vrátane skladov chemických zbraní a zariadení protivzdušnej obrany preto, aby sa nedostali do rúk povstalcov. Prítomnosť chemických zbraní v krajine doteraz nepotvrdili.

Izrael, ktorý so Sýriou susedí, vyslal po zvrhnutí Asada svojich vojakov do nárazníkovej zóny vo východnej časti Izraelom anektovaných Golanských výšin. OSN tento krok označila za porušenie prímeria z roku 1974, píše AFP.

Guterres zároveň vyzval všetky strany, aby v súlade s touto dohodou ukončili všetku neoprávnenú prítomnosť v nárazníkovej zóne a zdržali sa všetkých akcií, ktoré by mohli viesť k mareniu prímeria a stability na okupovaných Golanských výšinách.

Sýrski militanti vedení islamistickou Organizáciou pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám – HTS) spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti vláde Bašára Asada.

Prehnali sa zo svojej bašty v provincii Idlib na severozápade Sýrie cez územia ovládané vládou v severnej a strednej časti krajiny, pričom v rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs.

Na záver bleskovej ofenzívy dobyli v noci na 8. decembra aj hlavné mesto Damask. Bašár Asad následne ušiel do Moskvy, čím sa skončila vyše 50-ročná vláda jeho rodiny v Sýrii.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.