Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babiš sa chce vrátiť na českú mediálnu scénu, žartovne avizoval kúpu portálu Seznam

Český expremiér tak vstúpil do kauzy okolo spravodajského portálu, ktorý vyšetruje protimonopolný úrad pre podozrenie zo zneužívania dominantného postavenia na trhu, keďže vlastní aj server Novinky či Právo.

Líder hnutia ANO Andrej Babiš vystúpil v utorok v pléne Poslaneckej snemovne k téme zrušenia prílepku návrhu zákona, ktorý sprísňoval zákaz vlastnenia médií politikmi. Návrh známy ako lex Babiš II líder ANO žartovne kritizoval, zároveň tiež pripomenul snahu zbrojného magnáta Michala Strnada kúpiť niektoré médium.

„Ústavný súd dnes rozhodol o lex Babiš. My žijeme v krajine, kde vznikajú zákony o Babišovi. Chcel som poprosiť novinárov, aby sa ma nepýtali na vyjadrenie, pretože som sa k tomu nevyjadril. Urobil som výnimku a odpovedal som redaktorke Noviniek, ktorá sa ma pýtala, či sa chcem vrátiť k vlastníctvu médií,“ povedal Babiš v parlamente.

„Odpovedal som jej: 'Dobrý deň, určite kúpim Seznam vrátane Noviniek a Práva. Dúfam, že to Lukačovič predá mne, a nie Tykačovi ani Strnadovi, ako to chcel premiér Fiala. Mám tam samých fanúšikov, zdravím ich a chcel by som, aby sme boli kolegovia.' Toto ale pani redaktorka nezverejní,“ dodal.

Strnad podľa informácií denníka Echo24 prejavil záujem aj o iné mediálne domy, ako je Mafra – ktorú predtým vlastnil práve Babiš – či časť televízie Prima. Nakoniec sa zameral na Seznam, na ktorý údajne poštval Antimonopolný úrad ČR. Opozičný líder je presvedčený, že zbrojár je lobistom ODS, čo dokladá stretnutím majiteľa Seznamu Iva Lukačoviča s premiérom Petrom Fialom, podľa Babiša išlo o formu nátlaku.

Lukačovič tiež tvrdil, že energetický magnát a majiteľ spoločnosti Sev.ev Pavel Tykač rovnako prejavil záujem o kúpu mediálneho domu, tieto informácie sa však nepotvrdili.

(echo24)

Minúta  |  

Sybiha: Rusi uskutočnili masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru

Pracovníci energetického sektora robia všetko potrebné, aby minimalizovali negatívne dôsledky, oznámil minister pre energetiku Herman Haluščenko s tým, že podrobnejšie informácie o škodách zverejní neskôr.

„Nepriateľ pokračuje vo svojom terore. Energetický sektor na celej Ukrajine je opäť pod masívnym útokom,“ povedal Haluščenko, zatiaľ čo z viacerých oblastí hlásia výpadky elektriny. Moskva podľa neho použila desiatky rakiet a dronov. Vyhlásenie citovala agentúra AFP.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v reakcii na útok vyzval západných partnerov, aby urýchlene dodali krajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Ide o ďalší zo série útokov na energetickú infraštruktúru. Kyjev podľa AFP čaká ťažká zima, keďže Rusko útočí na jej energetickú sieť a vyčerpané jednotky Kyjeva strácajú pozície na fronte. Neistota panuje aj v otázke budúcej podpory USA po januárovom nástupe zvoleného prezidenta Donalda Trumpa.

V dôsledku rozsiahleho raketového útoku sa sprísnili opatrenia na obmedzenie spotreby, oznámil štátny regulačný úrad Ukrenerho. Ternopiľská oblastná vojenská správa doplnila, že polovica spotrebiteľov v oblasti na západe Ukrajiny je v súčasnosti odpojená od elektrickej siete.

Vojenské správy v Ľvovskej, Ivanofrankivskej a Kirovohradskej oblasti tiež hlásili útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré si však podľa doterajších informácií nevyžiadali žiadne obete na životoch.

„Za úsvitu nepriateľ použil útočné bezpilotné lietadlá a riadené strely. Ich cieľom boli objekty kritickej infraštruktúry. Došlo k úderom! Zatiaľ, našťastie, nie sú žiadne obete,“ napísala na platforme Telegram náčelníčka Ivanofrankivskej vojenskej správy Svitlana Onyščuková s tým, že išlo o „najväčší útok od začiatku vojny“.

Onyščuková dodala, že v oblasti reagujú sily protivzdušnej obrany. Na miestach úderov momentálne pracujú príslušné služby, ktoré odstraňujú následky útoku.

Maksym Kozytskyi, náčelník vojenskej správy Ľvovskej oblasti, tiež informoval, že Rusi zaútočili na energetické zariadenia v regióne. „Našťastie, v tejto chvíli nemáme žiadne informácie o obetiach. V dôsledku útoku však dôjde k zmenám v harmonogramoch odstávok elektrickej energie. Ďalšie podrobnosti budú nasledovať,“ napísal na Telegrame.

O útoku na západ Ukrajiny informoval aj gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč. „Bola to náročná noc a ráno. Ďalší rozsiahly útok nepriateľa. V Kirovohradskej oblasti obrancovia oblohy zničili nepriateľský dron. Menšie škody boli zaznamenané na dome v Novoarchanhelsku. Príslušné služby sú na mieste činu,“ napísal.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Rusi sú len 1,5 kilometra od Pokrovska, tvrdí vojenský bloger

Východoukrajinské mesto je kľúčový logistický uzol ukrajinskej armády, pred vojnou tam žilo približne 60-tisíc obyvateľov, pripomenula agentúra Reuters.

Ruský postup je v súčasnosti najrýchlejší od začiatku invázie vo februári 2022. Proruský bloger pôvodom z Ukrajiny Jurij Podoljak na platforme Telegram priblížil, že Rusi sú po útokoch z juhu už len 1,5 kilometra od mesta. Dodal, že v meste sa už nachádzajú príslušníci ruských diverzných a prieskumných skupín či špeciálnych jednotiek.

Agentúra Reuters nemohla nezávisle overiť správy z bojiska. Ukrajinská armáda v uplynulých dňoch informovala, že ruské jednotky zničili alebo obsadili niekoľko ukrajinských pozícií v blízkosti mesta.

Ak Kyjev stratí Pokrovsk, bol by to jeden z jeho najväčších vojenských neúspechov za posledné mesiace. Baňa v meste je jediným domácim dodávateľom koksovateľného uhlia pre ukrajinský oceliarsky priemysel.

Ruské médiá nazývajú Pokrovsk „vstupnou bránou do Donecka“ a Moskva by jeho ovládnutím mohla vážne narušiť ukrajinské zásobovanie pozdĺž východného frontu. Zároveň by si zlepšila pozíciu pri útokoch na mesto Časiv Jar, ktoré leží na vyvýšenom mieste.

(tasr)

Minúta  |  

O cvičeniach v okolí Taiwanu rozhoduje iba Peking, vyhlásil rezort obrany

Ministerstvo v piatok reagovalo na vyhlásenie taiwanskej vlády, že niekoľkodňové masívne cvičenia čínskych ozbrojených síl v okolí ostrova sa skončili, píšu agentúra AP a AFP.

„O tom, či budeme alebo nebudeme organizovať cvičenia a kedy ich budeme organizovať, rozhodujeme len my sami na základe našich vlastných potrieb a okolností,“ povedal hovorca ministerstva Wu Čchien.

Akékoľvek snahy Tchaj-peja o dosiahnutie nezávislosti „budú prísne potrestané a odsúdené na neúspech“, zopakoval Wu dlhodobú pozíciu čínskej vlády.

Taiwanské ministerstvo obrany v noci na stredu oznámilo, že za uplynulých 24 hodín zaznamenalo v okolí ostrova 53 čínskych vojenských lietadiel a 19 lodí.

Podľa taiwanskej vlády Čína vojenskými cvičeniami reaguje na nedávnu pracovnú cestu taiwanského prezidenta v tichomorských štátoch. V rámci svojej cesty navštívil aj americký štát Havaj a ostrov Guam, ktorý je teritóriom USA.

USA sú najdôležitejším medzinárodným podporovateľom a dodávateľom zbraní pre Taiwan, hoci s vládou na ostrove prerušili oficiálne diplomatické styky na začiatku 70. rokov 20. storočia.

Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Na ostrov sa v roku 1949 po porážke v občianskej vojne uchýlila dovtedajšia čínska vládna moc Kuomintangu pod vedením generála Čankajška a odvtedy má nezávislú vládu. Komunistická Čína opakovane deklaruje, že demokratický Taiwan jedného dňa ovládne.

(tasr)

Minúta  |  

Hlohovec vystúpil zo Združenia miest a obcí Slovenska

Mestskí poslanci na štvrtkovom zasadnutí zároveň odhlasovali vstup do Únie miest Slovenska s platnosťou od 1. januára 2025.

Za vystúpenie zo združenia (ZMOS) bolo osem poslancov, piati hlasovali proti. Rovnaký počet poslancov podporil aj vstup do únie (ÚMS). Primátor Hlohovca Ivan Baranovič považuje toto rozhodnutie za krok späť.

„ZMOS je teraz v tripartite, ÚMS tam nie je. To znamená, že má väčšie vyjednávacie schopnosti,“ priblížil s tým, že súčasná vláda má bližšie k ZMOS-u.

Hlasovanie zastupiteľstva inicioval opozičný poslanec Miloslav Drgoň. Mestá majú podľa neho odlišné záujmy ako malé obce, a tak môže Hlohovec cez ÚMS jednoduchšie presadzovať svoje zámery.

„V ÚMS je menej členov, tým pádom je väčšia možnosť spolurozhodovať,“ doplnil ďalší opozičný poslanec Patrik Voltmann. Zdôraznil, že vstupovanie do organizácií a spoločenstiev je právomocou mestského zastupiteľstva.

Mesto Hlohovec už v minulosti bolo členom ÚMS, dokonca patrí k jej zakladateľom. Primátor Baranovič vypovedanie členstva v roku 2023 zdôvodňoval šetrením a efektívnym využívaním financií mesta. Na základe vlaňajšieho rozhodnutia ÚMS nemôžu byť samosprávy súčasne členmi ÚMS a ZMOS-u.

(tasr)

Minúta  |  

Trumpovi poradcovia zvažujú letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, tvrdí WSJ

Ide o jeden z možných scenárov zastavenia jadrového programu Teheránu, čo je požiadavkou zvoleného prezidenta v rámci neoficiálneho programu Maximum Pressure 2.0, priblížili anonymné zdroje pre denník Wall Street Journal.

Donald Trump chce počas svojho druhého funkčného obdobia akýmkoľvek spôsobom zabrániť Iránu, aby získal urán dostatočnej kvality pre použitie v jadrových zbraniach, tvrdí WSJ. Jednou z možností sú podľa predstaviteľov jeho prechodového tímu aj „preventívne letecké útoky“ na zariadenia, v ktorých sa rádioaktívny kov obohacuje, predovšetkým zariadenia Natanz a Fordow.

Poradcovia republikánskeho víťaza volieb podľa WSJ tvrdia, že ekonomický tlak formou sankcií je nedostatočný, keďže Irán napriek nim obohacuje 60 percent svojich zásob uránu na takmer čistý štiepny materiál. Ako konštatoval WSJ, trvalo by len pár dní, kým by islamský režim tieto zásoby obohatil na úroveň použiteľnú v jadrových zbraniach (weapons-grade).

Členovia prechodového tímu podľa zdrojov Journalu zvažujú aj kontext, ktorým je situácia na Strednom východe. Do úvahy berú nedávne zvrhnutie sýrskeho prezidenta Bašára Asada, pokračujúcu prítomnosť amerických vojsk v Sýrii či oslabovanie protiizraelských militantných skupín Hizballáh a Hamas, ktoré sú vo vojne so židovským štátom.

Šíitsky Hizballáh a alawita Asad boli prirodzenými spojencami šíitskeho Iránu, jeho oslabené postavenie teraz plánujú americkí republikáni využiť – najmä na pozadí nedávnych odhalení o zrýchlení výroby jadrového paliva.

Trump bol protivníkom Iránu aj v prvom období

Trump počas nedávnych telefonátov izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi povedal, že sa obáva iránskeho dosiahnutia zbraňovej čistoty jadrového paliva práve počas jeho obdobia v Bielom dome. Naznačil tiež, že posudzuje návrhy, ako takémuto výsledku zabrániť, spresnili ľudia oboznámení s rozhovormi.

Zvolený prezident chce plány, ktoré by zabránili rozpútaniu novej vojny, najmä takej, do ktorej by sa mohla zapojiť armáda USA, keďže údery na jadrové zariadenia Teheránu by mohli Washington a Teherán dostať na cestu k otvorenej vojne.

Druhým plánom je „zahltenie“ Stredného východu americkými vojakmi, bojovými loďami a letectvom, a zvýšenie dodávok zbraní pre Izrael vrátane protibunkrových bômb. V kombinácii s dodávkami by tiež Trumpov Biely dom ďalej sprísňoval už existujúce sankcie.

Práve počas Trumpovho prvého funkčného obdobia odstúpili Spojené štáty od jadrovej dohody, ktorú s Iránom uzavrel jeho predchodca Barack Obama.

Na jadrové zariadenia plánuje zaútočiť aj Izrael

Po oslabení proiránskych skupín, ktoré od minulého roka bojujú proti židovskému štátu, a po Asadovom zvrhnutí sa Obranným silám Izraela (IDF) „naskytla príležitosť“ zasiahnuť jadrové zariadenia v Iráne, povedali denníku Times of Israel anonymní predstavitelia rezortu obrany s tým, že letectvo naďalej zvyšuje svoju pripravenosť a plánuje scenáre potenciálnych útokov.

IDF tiež predpokladajú, že po „strategickej porážke“ Iránu, ktorou bol Asadov pád, sa Teherán bude snažiť o vytvorenie strategického odstrašujúceho prostriedku – ktorým má byť práve jadrová bomba.

Pripomeňme však, že od konca 90. rokov platí v Iráne nábožensko-právne rozhodnutie (fatwa) o nesúlade vývoja jadrových zbraní s učením islamu. Túto fatwu vydal najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.