Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Le Drian odmietol Macronovu ponuku na post premiéra

Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí pre týždenník Le Penthièvre povedal, že odmietol ponuku na post nového predsedu vlády.

„Bola mi (táto pozícia) ponúknutá. Ale odmietol som ju. O dva a pol roka budem mať 80 rokov, to by nebolo seriózne,“ povedal Jean-Yves Le Drian, ktorý bol podľa viacerých agentúr považovaný za jedného z najväčších favoritov na budúceho premiéra.

Za prezidenta Francoisa Hollanda pôsobil ako minister obrany. Po zlepšovaní vzťahov s jeho nástupcom Emmanuelom Macronom bol ministrom zahraničných vecí. V súčasnosti je osobitným vyslancom Macrona pre Libanon, pripomína portál televízie France 24.

Agentúra AFP označila v stredu za najväčších favoritov na premiéra aj centristického lídra Francoisa Bayroua a ministra obrany Sébastiena Lecornua. France 24 informovala, že Bayrou prišiel v piatok ráno na plánované stretnutie s Macronom do Elyzejského paláca.

Francúzsky prezident v snahe nájsť vhodného kandidáta na premiéra rokoval tento týždeň počas dvoch dní s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán okrem národno-konzervatívneho Národného zhromaždenia (RN) a lavicového Nepoddajného Francúzska (LFI).

Po stretnutiach sa zaviazal vymenovať nového predsedu vlády do 48 hodín, teda do štvrtka. Po návšteve Poľska jeho úrad oznámil, že meno nového premiéra zverejní až v piatok ráno, ale zatiaľ sa tak nestalo.

Macron verí, že ukončí politický pat po parlamentných voľbách a po vyslovení nedôvery vláde premiéra Michela Barniera. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere v parlamente a Barnier sa stal najkratšie slúžiacim premiérom za obdobie francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.

(tasr)

Minúta  |  

NKÚ: Chýbajú dáta, kontrola aj jasný prehľad o miliónoch eur súvisiach s MOM testovaním

Ministerstvo zdravotníctva SR nevie poskytnúť spoľahlivú databázu o MOM-kách, ktoré od roku 2020 pohltili 317 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR odhalil nedostatky pri financovaní a fungovaní mobilných odberových miest (MOM) v období rokov 2020 až 2023. Upozornil pritom, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nie je schopné v tejto súvislosti poskytnúť komplexnú databázu so spoľahlivými údajmi.

Celkové výdavky zo štátneho rozpočtu na MOM analytická jednotka NKÚ odhaduje na 317 miliónov eur, uvádza hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Z toho na testy použité v MOM-kách zo štátnych zdrojov išlo podľa jej odhadu 237 miliónov eur.

„Celý systém MOM bol značne chaotický, čo nahrávalo tým, ktorí chceli na nefungujúcom systéme bez akejkoľvek kontroly zarobiť a pre ktorých bol verejný záujem obťažujúcim slovným spojením," skonštatoval šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Ako problémová sa podľa analytikov ukázala nedostatočná evidencia výdavkov, nezrovnalosti v rozmiestnení MOM a výrazné rozdiely v počte vykonaných testov, ako aj pri nákladoch na testovanie.

Národní kontrolóri upozorňujú na potrebu ďalších preverovaní zo strany zodpovedných orgánov a zvýšenie transparentnosti pri používaní verejných zdrojov rezortom zdravotníctva. Zistenia úrad postúpil okrem iného orgánom činným v trestnom konaní či finančnej správe pre ďalšie využitie.

NKÚ sa v druhom polroku tohto roka pozrel na proces vzniku, fungovania a kontroly MOM. Analýza národnej autority pre externú kontrolu nezahŕňa celoplošné testovania, keďže tie neboli realizované prostredníctvom MOM-iek, ani veľkokapacitné odberové miesta, ktoré predchádzali vzniku mobilných.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra plánuje prevziať údržbu lietadiel do vlastných rúk

Namiesto súkromníkov by sa o lietadlá mali starať vlastné tímy technikov.

Ministerstvo vnútra (MV) SR chce založiť organizáciu pre údržbu lietadiel. Vyplýva to z Dlhodobého plánu rozvoja Leteckého útvaru MV SR s výhľadom do roku 2035, ktorý už prešiel vládou SR.

V súčasnosti sa o údržbu lietadiel rezortu starajú súkromné spoločnosti na základe zmluvy.

„Letecký útvar v rámci vlastnej réžie dokáže s vlastnými personálnymi a materiálno-technologickými kapacitami vykonávať základné úkony ľahkej (traťovej) údržby (predovšetkým predletové, denné a týždenné prehliadky pre letúne a základné prehliadky pre vrtuľníky spočívajúce najmä vo vizuálnych kontrolách), čo zvýši flexibilitu a eliminuje externé náklady," uviedol rezort vnútra v materiáli.

Pre zabezpečenie údržbovej organizácie bude podľa materiálu potrebné vykonať technické výcviky personálu a rozšíriť kapacity minimálne na štyroch technikov. Nutnosťou bude aj nákup predpísaného technického vybavenia, uvádza rezort.

Letecký útvar nepočíta s navyšovaním finančných prostriedkov, keďže výdavky podľa neho pokryjú ušetrené prostriedky vo výške 330-tisíc eur ročne.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelskí vojaci prezimujú na sýrskej hore Hermon

Prezimovanie v piatok nariadil príslušníkom Obranných síl Izraela (IDF) minister obrany Jisrael Katz, spresnili agentúry AFP a Reuters.

Vrch Hermon sa nachádza na sever od okupovaných Golanských výšin, ktoré Izrael jednostranne anektoval v 80. rokoch. Hermon spolu s demilitarizovanou zónou obsadili IDF ešte v nedeľu po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

„Vzhľadom na situáciu v Sýrii je z bezpečnostného hľadiska mimoriadne dôležité zachovať našu prítomnosť na vrchole hory Hermon a je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme zabezpečili pripravenosť na mieste a umožnili vojakom zotrvať tam aj napriek náročným poveternostným podmienkam,“ povedal v piatok hovorca ministra obrany.

IDF horu obsadili počas chaosu po páde sýrskeho režimu a kontrolujú miestne vojenské stanovište zriadené sýrskou armádou. Portál Middle East Eye pripomína, že Hermon (2814 m. n m.) na libanonsko-sýrskej hranici je najvyšším vrcholom Sýrie a leží približne 40 kilometrov od Damasku.

Pre Izrael má podobne ako susedné Golanské výšiny vysokú strategickú hodnotu, pretože hlavné mesto Sýrie je odtiaľ v pohodlnom dosahu delostreleckej paľby. Izraelské jednotky tiež môžu odtiaľ pozorovať aktivity v libanonskom údolí Bikáa, ktoré je obývané najmä šíitmi a je považované za baštu hnutia Hizballáh.

Hermon doteraz tienil pozorovanie izraelských radarových systémov na sýrskom území. Túto prírodnú bariéru častokrát využívali iránske drony, aby nepozorovane vstúpili na územie Izraela.

Ak Izrael umiestni na vrchole radarové systémy, umožní mu to monitorovať oveľa väčšiu oblasť ako doteraz. Hora tiež poskytuje izraelským špeciálnym a spravodajským jednotkám predsunuté stanovisko pre aktivity v Sýrii.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu nariadil armáde, aby po zvrhnutí sýrskeho režimu obsadila nárazníkovú zónu v Sýriou ovládanej časti Golanských výšin. Vznikla dohodou z roku 1974 a monitoruje ju OSN.

Izrael okupuje zhruba dve tretiny územia Golanských výšin od šesťdňovej vojny v roku 1967. V roku 1981 schválil zákon o Golanských výšinách, ktorým toto územie anektoval. Tento krok medzinárodné spoločenstvo s výnimkou USA neuznalo. Väčšina z asi 22-tisíc miestnych arabských Drúzov si tiež naďalej ponechala sýrske občianstvo, hoci si mohli zvoliť aj izraelské.

(tasr)

Minúta  |  

Babiš sa chce vrátiť na českú mediálnu scénu, žartovne avizoval kúpu portálu Seznam

Český expremiér tak vstúpil do kauzy okolo spravodajského portálu, ktorý vyšetruje protimonopolný úrad pre podozrenie zo zneužívania dominantného postavenia na trhu, keďže vlastní aj server Novinky či Právo.

Líder hnutia ANO Andrej Babiš vystúpil v utorok v pléne Poslaneckej snemovne k téme zrušenia prílepku návrhu zákona, ktorý sprísňoval zákaz vlastnenia médií politikmi. Návrh známy ako lex Babiš II líder ANO žartovne kritizoval, zároveň tiež pripomenul snahu zbrojného magnáta Michala Strnada kúpiť niektoré médium.

„Ústavný súd dnes rozhodol o lex Babiš. My žijeme v krajine, kde vznikajú zákony o Babišovi. Chcel som poprosiť novinárov, aby sa ma nepýtali na vyjadrenie, pretože som sa k tomu nevyjadril. Urobil som výnimku a odpovedal som redaktorke Noviniek, ktorá sa ma pýtala, či sa chcem vrátiť k vlastníctvu médií,“ povedal Babiš v parlamente.

„Odpovedal som jej: 'Dobrý deň, určite kúpim Seznam vrátane Noviniek a Práva. Dúfam, že to Lukačovič predá mne, a nie Tykačovi ani Strnadovi, ako to chcel premiér Fiala. Mám tam samých fanúšikov, zdravím ich a chcel by som, aby sme boli kolegovia.' Toto ale pani redaktorka nezverejní,“ dodal.

Strnad podľa informácií denníka Echo24 prejavil záujem aj o iné mediálne domy, ako je Mafra – ktorú predtým vlastnil práve Babiš – či časť televízie Prima. Nakoniec sa zameral na Seznam, na ktorý údajne poštval Antimonopolný úrad ČR. Opozičný líder je presvedčený, že zbrojár je lobistom ODS, čo dokladá stretnutím majiteľa Seznamu Iva Lukačoviča s premiérom Petrom Fialom, podľa Babiša išlo o formu nátlaku.

Lukačovič tiež tvrdil, že energetický magnát a majiteľ spoločnosti Sev.ev Pavel Tykač rovnako prejavil záujem o kúpu mediálneho domu, tieto informácie sa však nepotvrdili.

(echo24)

Minúta  |  

Sybiha: Rusi uskutočnili masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru

Pracovníci energetického sektora robia všetko potrebné, aby minimalizovali negatívne dôsledky, oznámil minister pre energetiku Herman Haluščenko s tým, že podrobnejšie informácie o škodách zverejní neskôr.

„Nepriateľ pokračuje vo svojom terore. Energetický sektor na celej Ukrajine je opäť pod masívnym útokom,“ povedal Haluščenko, zatiaľ čo z viacerých oblastí hlásia výpadky elektriny. Moskva podľa neho použila desiatky rakiet a dronov. Vyhlásenie citovala agentúra AFP.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v reakcii na útok vyzval západných partnerov, aby urýchlene dodali krajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Ide o ďalší zo série útokov na energetickú infraštruktúru. Kyjev podľa AFP čaká ťažká zima, keďže Rusko útočí na jej energetickú sieť a vyčerpané jednotky Kyjeva strácajú pozície na fronte. Neistota panuje aj v otázke budúcej podpory USA po januárovom nástupe zvoleného prezidenta Donalda Trumpa.

V dôsledku rozsiahleho raketového útoku sa sprísnili opatrenia na obmedzenie spotreby, oznámil štátny regulačný úrad Ukrenerho. Ternopiľská oblastná vojenská správa doplnila, že polovica spotrebiteľov v oblasti na západe Ukrajiny je v súčasnosti odpojená od elektrickej siete.

Vojenské správy v Ľvovskej, Ivanofrankivskej a Kirovohradskej oblasti tiež hlásili útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré si však podľa doterajších informácií nevyžiadali žiadne obete na životoch.

„Za úsvitu nepriateľ použil útočné bezpilotné lietadlá a riadené strely. Ich cieľom boli objekty kritickej infraštruktúry. Došlo k úderom! Zatiaľ, našťastie, nie sú žiadne obete,“ napísala na platforme Telegram náčelníčka Ivanofrankivskej vojenskej správy Svitlana Onyščuková s tým, že išlo o „najväčší útok od začiatku vojny“.

Onyščuková dodala, že v oblasti reagujú sily protivzdušnej obrany. Na miestach úderov momentálne pracujú príslušné služby, ktoré odstraňujú následky útoku.

Maksym Kozytskyi, náčelník vojenskej správy Ľvovskej oblasti, tiež informoval, že Rusi zaútočili na energetické zariadenia v regióne. „Našťastie, v tejto chvíli nemáme žiadne informácie o obetiach. V dôsledku útoku však dôjde k zmenám v harmonogramoch odstávok elektrickej energie. Ďalšie podrobnosti budú nasledovať,“ napísal na Telegrame.

O útoku na západ Ukrajiny informoval aj gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč. „Bola to náročná noc a ráno. Ďalší rozsiahly útok nepriateľa. V Kirovohradskej oblasti obrancovia oblohy zničili nepriateľský dron. Menšie škody boli zaznamenané na dome v Novoarchanhelsku. Príslušné služby sú na mieste činu,“ napísal.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.