Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Igor Slanina zostáva dočasným šéfom STVR

Rozhodnutie je platné do konca marca 2025.

Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR) bude aj naďalej riadiť Igor Slanina.

Podpredseda Národnej rady (NR) SR poverený riadením parlamentu Peter Žiga (Hlas) predĺžil na základe zákona o STVR Slaninovi poverenie na pozíciu dočasne povereného štatutára STVR. Rozhodnutie je účinné od soboty (14. 12.) do 31. marca 2025, uviedol odbor komunikácie Kancelárie NR SR.

Do funkcie štatutárneho zástupcu STVR menovali bývalého šéfa Media RTVS 1. júla, pôvodne mal Slanina byť na poste do 30. septembra. Neskôr mu predĺžili mandát do konca roka. Nového generálneho riaditeľa STVR má zvoliť rada telerozhlasu, tá však nie je stále plne personálne obsadená.

Súčasný stav vychádza zo zmien, ktoré priniesol zákon o STVR, ktorým sa od 1. júla dovtedajšia RTVS zmenila na STVR a skončil sa zároveň mandát generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja i členov orgánu dohľadu.

Rada má po novom kompetenciu voliť generálneho riaditeľa, rovnako ho v prípade neplnenia zákonných ustanovení bude môcť odvolať.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ schvaľuje Trumpovu kritiku ukrajinských útokov

Moskva v piatok privítala postoj novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý kritizoval ukrajinské útoky pomocou amerických rakiet na ciele hlboko v ruskom území.

Tento postoj je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova v súlade s pozíciou ruskej vlády. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AFP.

Trump ukrajinské útoky kritizoval v rozhovore pre časopis Time, ktorý ho vyhlásil za osobnosť roka. Uviedol, že "veľmi vehementne nesúhlasí" s tým, aby Ukrajina útočila hlboko na ruskom území raketami dodanými z USA.

„Vyhlásenie sa plne zhoduje s naším stanoviskom a pohľadom na príčiny eskalácie. Je zrejmé, že Trump presne chápe, čo je dôvodom aktuálnej eskalácie," vyhlásil Peskov.

Povolenie na používanie rakiet dlhého doletu odchádzajúci prezident USA Joe Biden Ukrajine poskytol iba minulý mesiac. Vyvolalo to odvetu Moskvy, ktorá odpálila svoju novú nadzvukovú strelu Orešnik (Lieska) na ukrajinské územie.

V piatok Moskva podnikla masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ruské ministerstvo obrany ho označilo ako odvetu za ukrajinské raketové útoky americkými strelami dlhého doletu ATACMS.

(tasr)

Minúta  |  

François Bayrou bude novým francúzskym premiérom

Líder Demokratického hnutia (MoDem), ktoré je súčasťou prezidentovej volebnej koalície Spolu (Ensemble), v piatok ráno prijal pozvanie Emmanuela Macrona do Elyzejského paláca, kde bol „poverený zostavením vlády“.

Vyhlásenie paláca citoval denník Le Monde s tým, že Bayrou bude štvrtou hlavou vlády od Macronovho nástupu v apríli 2022.

V piatok o 8:30 Macron telefonoval Bayrouovi s tým, že ho za premiéra nevymenuje. „Viditeľne podráždený“ Bayrou sa mal podľa prezidentových plánov stať podpredsedom vlády, ktorú by viedol Roland Lescure, čo ten jasne odmietol a pohrozil odchodom z postu vysokého komisára pre plánovanie.

Bayrou tiež navrhoval za „číslo jeden“ ďalšieho médiami preferovaného kandidáta Bernarda Cazeneuvea. To zase na oplátku odmietol Macron, čím sa podľa Le Monde dostal do patovej situácie, ktorej jediným východiskom bolo menovať práve Bayroua.

Situáciu okolo nominácie nového premiéra vysvetlili francúzskemu denníku zdroje z Elyzejského paláca.

Vyslovenie nedôvery

Bayrou je zakladateľom a predsedom centristického Demokratického hnutia (MoDem). V rokoch 2002, 2007 a 2012 kandidoval neúspešne v prezidentských voľbách. Pôsobil tiež ako francúzsky minister školstva a minister spravodlivosti. V rokoch 1999 až 2002 bol poslancom Európskeho parlamentu.

Predsedníčka opozičnej frakcie Nepoddajné Francúzsko (LFI) Mathilde Panotová na sieti X už skritizovala jeho menovanie do funkcie premiéra. Ľavicoví poslanci podľa nej okamžite predložia návrh na vyslovenie nedôvery. LFI pritom pôsobí ako súčasť Nového ľudového frontu (NFP), ktorý získal najvyšší počet hlasov v zatiaľ posledných voľbách.

„Ďalšia kandidatúra na automatické odvolanie od Emmanuela Macrona. Krajina má dve jasné možnosti: pokračovať v neblahej politike s Françoisom Bayrouom alebo prielom,“ napísala šéfka straníckej skupiny. „Poslanci budú mať dve možnosti: podporu Macronovej záchrany alebo odsúdenie. My sme sa rozhodli,“ dodala.

Návrh na vyslovenie nedôvery sa pôvodne očakával aj od národno-konzervatívneho Národného zhromaždenia (RN), no jeho líder Jordan Bardella tieto úvahy odmietol. RN však neupustí v otázke štátnych doplatkov za niektoré lieky, ktoré predošlý premiér Michel Barnier žiadal vyškrtnúť z návrhu štátneho rozpočtu.

Ten práve spôsobil Barnierov pád, čím sa umiernený pravičiar stal najkratšie vládnucim premiérom francúzskej piatej republiky.

Získanie podpory

Macron, Bayrou a provládni centristi sa budú snažiť získať hlasy niektorého politického subjektu zaradeného v NFP, píše agentúra Reuters. Pozorovatelia najčastejšie skloňujú zapojenie Socialistickej strany (Parti Socialiste, PS), ktorej predstavitelia však snahy o znižovanie rozpočtového deficitu nepovažujú za kľúčové.

Anonymní predstavitelia Elyzejského paláca na túto možnosť reagovali tým, že zapojenie PS do rokovaní o novom kabinete môže potopiť snahy macronistov o priaznivý rozpočet. „Teraz uvidíme, koľko miliárd bude stáť podpora Socialistickej strany,“ povedal v piatok vládny poradca.

Macron v snahe nájsť vhodného kandidáta na premiéra rokoval tento týždeň počas dvoch dní s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán okrem RN a LFI. Po rokovaniach sa zaviazal vymenovať nového predsedu vlády do 48 hodín, ktoré uplynuli vo štvrtok. Po návšteve Poľska jeho úrad oznámil, že meno nového premiéra prezradí až v piatok ráno; aj tento termín sa posunul.

Reakcie lídrov

Zakladateľka RN a dvojnásobná prezidentská kandidátka Marine Le Penová po vymenovaní nového premiéra vyhlásila, že Bayrou by mal počúvať opozičné strany a zostaviť zmysluplný rozpočet pre rok 2025. "Akýkoľvek iný prístup, ktorý by bol len pokračovaním macronizmu, dvakrát odmietnutého pri volebných urnách, by viedol iba k patovej situácii a neúspechu," uviedla Le Penová na sociálnej sieti X.

Líderka Zelených Marine Tondelierová vymenovanie označila za "zlé pouličné divadlo". Ak premiér bude presadzovať pravicovo orientované politiky ministra vnútra Bruna Retailleaua, jej strana nevysloví vláde dôveru.

Podľa bývalého premiéra Gabriela Attala zo strany Obroda založenej prezidentom Macronom, prinesie vymenovanie Bayroua "dôležitú stabilitu". Poslanci Obrody premiéra v parlamente podporia.

(sab, tasr)

Minúta  |  

ZMOS: Obce a mestá musia zvyšovať dane a obmedzovať služby

Výpadky v rozpočtoch samospráv dosiahnu niekoľko miliónov eur.

Samosprávy budú v budúcom roku nútené zvyšovať dane a poplatky a pokračovať v obmedzovaní služieb pre občanov.

Výpadky finančných prostriedkov pocítia obce a mestá aj v roku 2025, ich výška by mala pritom dosiahnuť úroveň 400 miliónov eur. Štátom predstavené konsolidačné opatrenia znamenajú ďalšie negatívne dosahy na rozpočty samospráv, uviedli v piatok predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

„My si uvedomujeme, že nie je možné konsolidáciu vykonávať len tým, že sa budú zvyšovať kontinuálne každému poplatky každý rok. To znamená, že drvivá väčšina samospráv kombinuje zvyšovanie príjmov a znižovanie výdavkov," priblížil predseda ZMOS Jozef Božik

Podľa Božika samosprávy znižujú svoje výdavky prepúšťaním zamestnancov, znižovaním dotácií a obmedzovaním poskytovaných služieb svojim občanom.

Štátom schválený rozpočet bude navyše podľa neho predstavovať výpadok ďalších 31 miliónov eur do konca tohto roka. Na druhej strane uviedol, že združenie si uvedomuje dôležitosť konsolidácie verejných financií. Jednotlivé mestá a obce SR by mali pritom konsolidovať už od roku 2019, keď zaznamenali prvé úbytky finančných prostriedkov.

Predstavitelia ZMOS podotkli, že pre zlý stav rozpočtov samospráv by bolo problematické aj ich dofinancovanie prostredníctvom bánk. Zároveň ocenili možnosť čerpania eurofondov, bez ktorých by bol podľa nich celý štát v recesii.

(tasr)

Minúta  |  

Dohľad nad prímerím na Ukrajine by bol úlohou Európy, avizoval Trump

Zvolený prezident USA na stretnutí s prezidentmi Francúzska a Ukrajiny v Paríži vyzval na väčšie nasadenie európskych vojsk pri zabezpečení prípadného prímeria v rusko-ukrajinskej vojne, pričom starý kontinent by tiež zvýšil dodávky zbraní Kyjevu.

Donald Trump, Emmanuel Macron a Volodymyr Zelenskyj sa stretli 7. decembra pri príležitosti slávnostného otvorenia katedrály Notre-Dame, až doteraz však nebolo známe, o čom konkrétne diskutovali. Anonymní účastníci trojstranných rozhovorov pre denník Wall Street Journal potvrdili, že hlavnou témou bola Ukrajina a prímerie.

Trump prezidentom povedal, že on sám nepodporuje členstvo Ukrajiny v NATO, ale chce dosiahnuť, aby výsledkom prímeria bola „silná a dobre vyzbrojená Ukrajina“.

Hlavnú úlohu pri zabezpečení a monitorovaní prímeria by mala zohrať Európa, americké jednotky by sa na strážení zmrazenej frontovej línie nepodieľali, dodal republikán s tým, že Washington pod jeho vládou podporí takúto dohodu.

Trump tiež na európskych lídrov naliehal, aby presvedčili Čínu, nech zatlačí na Rusko s cieľom ukončiť konflikt. Prezidenti diskutovali aj o možnosti použitia ciel voči Pekingu ako zbrane, ak nebude súhlasiť.

Zvolený americký prezident v predvolebnom období tvrdil, že vojnu na Ukrajine ukončí „do 24 hodín“ a často sa Zelenskému vyhrážal, že zastaví financovanie Kyjeva. Ironicky ho tiež označil za „najlepšieho obchodníka na svete“, ktorý sa po každej návšteve Spojených štátov „vráti domov so 60 miliardami dolárov“.

Najmenej traja republikánski spolupracovníci vypracovali plány na rusko-ukrajinské prímerie, pričom všetky zahŕňajú zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasnej frontovej línie, okolo ktorej by vznikla demilitarizovaná zóna. Spoločnou črtou týchto plánov je aj znemožnenie vstupu Ukrajiny do Aliancie na určitú dobu.

Reuters: Trumpova administratíva sa chystá na koniec vojny na Ukrajine

Mohlo by Vás zaujímať Reuters: Trumpova administratíva sa chystá na koniec vojny na Ukrajine

(sab)

Minúta  |  

V Bolívii zomrel páter Ondrej Pešta, člen Spoločnosti Božieho Slova

Páter pôsobil v juhoamerickej krajine viac ako 20 rokov, pričom mnohí ho poznali vďaka zamysleniam, ktoré zverejňoval na svojom facebookovom profile v slovenčine, ale aj španielčine.

V Bolívii zomrel páter Ondrej Pešta, člen Spoločnosti Božieho Slova, ktorý dlhodobo pôsobil v regióne Santa Cruz, kde sa venoval katechéze. O jeho úmrtí informovali Spoločnosť Božieho Slova na Slovensku a Bolívijská biskupská konferencia, uvádza TKKBS.

Zádušná svätá omša sa uskutoční 14. decembra 2024 o 10:00 miestneho času (15:00 stredoeurópskeho času) v Cochabambe. Online prenos bude dostupný na webovej stránke verbistov a na sociálnych sieťach.

Omša za zosnulého na Slovensku bude v Nitre na Kalvárii a aj v Slovenskej Vsi, odkiaľ pochádza. Ich dátumy zatiaľ ešte nie sú zverejnené.

Páter Pešta sa narodil 30. decembra 1975 v Kežmarku. Po maturite na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku pokračoval v štúdiu matematiky a ekológie na Univerzite v Nitre, no štúdium nedokončil. V roku 1995 vstúpil do Spoločnosti Božieho Slova a v roku 2003 ho vysvätili za kňaza. Po odchode do Bolívie v roku 2004 pôsobil v rôznych oblastiach, vrátane mesta Al Alto a Santa Cruz. V roku 2011 absolvoval teologické štúdiá v Ríme.

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.