Preskočiť na obsah
  |  

Svet po Trumpovom návrate prejde obrovským obratom, tvrdí Orbán

O znovuzvolení republikána v prezidentských voľbách a jeho blížiacej sa inaugurácii 20. januára hovoril maďarský premiér v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávne Kossuth Rádió.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán povedal, že v uplynulých dňoch hovoril s americkými, ruskými, európskymi a tureckými lídrami a na základe toho môže s istotou tvrdiť, že len čo Donald Trump prevezme úrad prezidenta, vo svete dôjde k „obrovskému obratu“.

Svet sa podľa neho stále nachádza v nebezpečnom období. „V Nemecku padla vláda, vo Francúzsku a Sýrii – ktorá bola najväčšou krajinou vysielajúcou migrantov za posledné desaťročie – sa vlády rozpadli,“ dodal Orbán. „Treba sa dostať cez úsek rozbúreného mora, potom nás ale čakajú pokojné vody,“ povedal.

Orbán podotkol, že americké zmeny zasiahnu európsky kontinent v otázkach, ktoré sú pre Maďarsko najdôležitejšie. „Vynútia si zmeny, ktoré nám ležia na srdci,“ zdôraznil premiér.

(tasr)

  |  

Slovenskí futbalisti sa v kvalifikácii MS 2026 dostali do skupiny A

Slovenský tím sa na futbalovom poli stretne s víťazom marcového štvrťfinále Ligy národov (LN).

Slovenskí futbalisti si v európskej kvalifikácii MS 2026 zmerajú sily s víťazom marcového zápasu štvrťfinále LN medzi Nemeckom a Talianskom, Severným Írskom a Luxemburskom. Predstavia sa v A skupine, rozhodol o tom piatkový žreb v Zürichu.

Pri žrebe asistoval svetový šampión z roku 1998, Francúz Robert Pires či Španiel Fernando Llorente, ktorý triumfoval so Španielskom na MS 2010. Tie boli doposiaľ jediné a posledné so slovenskou účasťou.

Zverenci trénera Francesca Calzonu zotrvali v rebríčku FIFA po Lige národov na 41. mieste a ako 23. najlepší európsky tím tak figurovali v druhom výkonnostnom koši. Mali tak rovnakú pozíciu ako pri žrebe na predošlé MS v Katare. V druhom koši boli s Ukrajinou, Švédskom, Tureckom, Walesom, Maďarskom, Srbskom, Poľskom, Rumunskom, Gréckom, Českom a Nórskom.

Súčasťou európskej kvalifikácie MS, ktorej základná časť sa odohrá v šiestich štvorčlenných a šiestich päťčlenných skupinách v budúcom roku, bolo 54 z 55 členských krajín Európskej futbalovej únie (UEFA).

Ako jediné chýbalo Rusko, ktoré UEFA aj FIFA suspendovali pre vojenskú inváziu Ukrajiny. Tímy boli rozdelené do piatich výkonnostných košov - štyri obsahovali po dvanásť tímov, v piatom bolo šesť reprezentácií.

Samotný boj o MS sa začne pre päťčlenné skupiny v marci, štvorčlenné odštartujú v septembri. Ich súčasťou museli byť štyria víťazi marcového štvrťfinále Ligy národov, ktorí budú hrať v júni finálový turnaj tejto súťaže. V päťčlenných skupinách mohol byť zároveň len jeden tím spomedzi účastníkov marcovej play off LN, kde hrá aj Slovensko o postup do B-divízie.

Základná časť kvalifikácie vyvrcholí v novembri a priamo na záverečný turnaj postúpi dvanásť víťazov skupín. Tímy z druhého miesta idú do baráže, kde ich doplnia štyria víťazi skupín Ligy národov 2024/25, ktorí skončia vo svojej kvalifikačnej skupine horšie ako na druhom mieste.

Celkovo postúpi na záverečný turnaj 16 tímov UEFA namiesto pôvodných trinástich, čo priamo súvisí s rozšírením formátu MS z 32 tímov na 48. Baráž je naplánovaná na marec 2026, samotný šampionát v júni a júli 2026 v jedenástich amerických, troch mexických a troch kanadských mestách.

        Termínová listina európskej kvalifikácie MS 2026:
        1. kolo: 21. – 22. marca 2025
        2. kolo: 24. – 25. marca 2025
        3. kolo: 6. – 7. júna 2025
        4. kolo: 9. – 10. júna 2025
        5. kolo: 4. – 6. septembra 2025
        6. kolo: 7. – 9. septembra 2025
        7. kolo: 9. – 11. októbra 2025
        8. kolo: 12. – 14. októbra 2025
        9. kolo: 13. – 15. novembra 2025
        10. kolo: 16. – 18. novembra 2025
        baráž: 26. a 31. marca 2026

Rozdelenie krajín do výkonnostných košov pred žrebom:
        1. kôš: Španielsko, Holandsko, Francúzsko, Chorvátsko, Portugalsko, Dánsko, Taliansko, Nemecko, Anglicko, Belgicko, Švajčiarsko, Rakúsko
        2. kôš: Ukrajina, Švédsko, Turecko, Wales, Maďarsko, Srbsko, Poľsko, Rumunsko, Grécko, Česko, SLOVENSKO, Nórsko
        3. kôš: Škótsko, Slovinsko, Írsko, Albánsko, Severné Macedónsko, Gruzínsko, Fínsko, Island, Severné Írsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Izrael
        4. kôš: Bulharsko, Luxembursko, Bielorusko, Kosovo, Arménsko, Kazachstan, Azerbajdžan, Estónsko, Cyprus, Faerské Ostrovy, Lotyšsko, Litva
        5. Kôš: Moldavsko, Malta, Andorra, Gibraltár, Lichtenštajnsko, San Maríno

(tasr)

  |  

Fico: Ceny tepla a plynu pre domácnosti zostanú na tohtoročnej úrovni

Na energopomoc pôjde približne 235 miliónov eur, ktoré schválili v štátnom rozpočte na budúci rok.

Oznámil to po piatkovom rokovaní vlády premiér Robert Fico (Smer-SD) za účasti predstaviteľov koaličných strán, ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD) a ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD).

„Dnes sme na základe návrhu, ktorý predložila podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva, prijali rozhodnutie, že použijeme týchto 235 miliónov eur v praxi. V roku 2025 nepôjde cena tepla a plynu pre domácnosti hore, zostáva na tej istej úrovni ako v roku 2024," spresnil premiér.

Pripomenul, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijal začiatkom decembra cenové rozhodnutia. "Tieto cenové rozhodnutia by v praxi viedli k zdražovaniu plynu a tepla v pomerne výraznom rozsahu. My sme sa však rozhodli doručiť to, čo sme sľúbili slovenskej verejnosti, že prijmeme potrebné kompenzačné opatrenia," povedal predseda vlády.

Zároveň informoval, že vedú intenzívne rokovania medzinárodného charakteru, pokiaľ ide o dodávky plynu v roku 2025. „Tieto rozhodnutia majú obrovské množstvo úskalí, pretože sú tu politické vyhlásenia ukrajinskej strany. Je tu zároveň tlak na akékoľvek prerušenie dodávok z východu smerom na západ. Sú tu ponuky na dodávky plynu, ktoré sú však podstatne drahšie vrátane tranzitných poplatkov, čo my odmietame. Nevidíme žiadny dôvod z geopolitických dôvodov platiť za plyn viac ako treba," prezradil premiér.

„Možno budeme svedkami v najbližších dňoch vrátane vianočných sviatkov mimoriadne intenzívnych rokovaní na rôznych úrovniach a v rôznych krajinách, ktoré sa začínajú už budúci týždeň. Verím, že ak by aj došlo ku krátkemu odstaveniu dodávok plynu z východu, my sme dostatočne predzásobení. Verím tiež, že nájdeme spoločné riešenie pre viaceré krajiny EÚ a zachováme tranzit plynu cez územie SR a cez územie Ukrajiny," poznamenal.

Dosah na rozpočet sa z titulu energopomoci podľa slov ministerky hospodárstva SR plánoval na 308 miliónov eur. "Z týchto 308 miliónov eur sme vylúčili kompenzácie voči MH teplárenskému holdingu, ktorý je v rukách štátu. Teplárenský holding si nebude nárokovať na kompenzácie, ale bude poskytovať ceny, ktoré sú určené nariadením vlády, a všetko pôjde na úkor jeho hospodárskeho zisku,“ uviedla.

V budúcom roku takisto čiastočne vylúčili aj kompenzácie v Slovenskom plynárenskom priemysle, ktorý je takisto stopercentne v rukách štátu. „Ďalej máme vratky, ktoré očakávame z tohtoročného hospodárenia, hlavne v oblasti tepla. Potom máme ešte nejaké nároky, ktoré nám v rámci tohto roka prechádzajú na budúci rok – zúčtovanie prevažne novembra a decembra. Teda sme na sume 235 miliónov eur, ktoré boli už alokované v rozpočte priamo na kompenzácie na účte ministerstva hospodárstva," spresnila Saková.

„Rozpočtovali sme správne. Som rád, že nemusíme robiť absolútne žiadne zmeny v rozpočte, tak ako som to aj avizoval už viackrát," uzavrel minister financií Kamenický.

(tasr)

  |  

Igor Slanina zostáva dočasným šéfom STVR

Rozhodnutie je platné do konca marca 2025.

Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR) bude aj naďalej riadiť Igor Slanina.

Podpredseda Národnej rady (NR) SR poverený riadením parlamentu Peter Žiga (Hlas) predĺžil na základe zákona o STVR Slaninovi poverenie na pozíciu dočasne povereného štatutára STVR. Rozhodnutie je účinné od soboty (14. 12.) do 31. marca 2025, uviedol odbor komunikácie Kancelárie NR SR.

Do funkcie štatutárneho zástupcu STVR menovali bývalého šéfa Media RTVS 1. júla, pôvodne mal Slanina byť na poste do 30. septembra. Neskôr mu predĺžili mandát do konca roka. Nového generálneho riaditeľa STVR má zvoliť rada telerozhlasu, tá však nie je stále plne personálne obsadená.

Súčasný stav vychádza zo zmien, ktoré priniesol zákon o STVR, ktorým sa od 1. júla dovtedajšia RTVS zmenila na STVR a skončil sa zároveň mandát generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja i členov orgánu dohľadu.

Rada má po novom kompetenciu voliť generálneho riaditeľa, rovnako ho v prípade neplnenia zákonných ustanovení bude môcť odvolať.

(tasr)

  |  

Kremeľ schvaľuje Trumpovu kritiku ukrajinských útokov

Moskva v piatok privítala postoj novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý kritizoval ukrajinské útoky pomocou amerických rakiet na ciele hlboko v ruskom území.

Tento postoj je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova v súlade s pozíciou ruskej vlády. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AFP.

Trump ukrajinské útoky kritizoval v rozhovore pre časopis Time, ktorý ho vyhlásil za osobnosť roka. Uviedol, že "veľmi vehementne nesúhlasí" s tým, aby Ukrajina útočila hlboko na ruskom území raketami dodanými z USA.

„Vyhlásenie sa plne zhoduje s naším stanoviskom a pohľadom na príčiny eskalácie. Je zrejmé, že Trump presne chápe, čo je dôvodom aktuálnej eskalácie," vyhlásil Peskov.

Povolenie na používanie rakiet dlhého doletu odchádzajúci prezident USA Joe Biden Ukrajine poskytol iba minulý mesiac. Vyvolalo to odvetu Moskvy, ktorá odpálila svoju novú nadzvukovú strelu Orešnik (Lieska) na ukrajinské územie.

V piatok Moskva podnikla masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ruské ministerstvo obrany ho označilo ako odvetu za ukrajinské raketové útoky americkými strelami dlhého doletu ATACMS.

(tasr)

  |  

François Bayrou bude novým francúzskym premiérom

Líder Demokratického hnutia (MoDem), ktoré je súčasťou prezidentovej volebnej koalície Spolu (Ensemble), v piatok ráno prijal pozvanie Emmanuela Macrona do Elyzejského paláca, kde bol „poverený zostavením vlády“.

Vyhlásenie paláca citoval denník Le Monde s tým, že Bayrou bude štvrtou hlavou vlády od Macronovho nástupu v apríli 2022.

V piatok o 8:30 Macron telefonoval Bayrouovi s tým, že ho za premiéra nevymenuje. „Viditeľne podráždený“ Bayrou sa mal podľa prezidentových plánov stať podpredsedom vlády, ktorú by viedol Roland Lescure, čo ten jasne odmietol a pohrozil odchodom z postu vysokého komisára pre plánovanie.

Bayrou tiež navrhoval za „číslo jeden“ ďalšieho médiami preferovaného kandidáta Bernarda Cazeneuvea. To zase na oplátku odmietol Macron, čím sa podľa Le Monde dostal do patovej situácie, ktorej jediným východiskom bolo menovať práve Bayroua.

Situáciu okolo nominácie nového premiéra vysvetlili francúzskemu denníku zdroje z Elyzejského paláca.

Vyslovenie nedôvery

Bayrou je zakladateľom a predsedom centristického Demokratického hnutia (MoDem). V rokoch 2002, 2007 a 2012 kandidoval neúspešne v prezidentských voľbách. Pôsobil tiež ako francúzsky minister školstva a minister spravodlivosti. V rokoch 1999 až 2002 bol poslancom Európskeho parlamentu.

Predsedníčka opozičnej frakcie Nepoddajné Francúzsko (LFI) Mathilde Panotová na sieti X už skritizovala jeho menovanie do funkcie premiéra. Ľavicoví poslanci podľa nej okamžite predložia návrh na vyslovenie nedôvery. LFI pritom pôsobí ako súčasť Nového ľudového frontu (NFP), ktorý získal najvyšší počet hlasov v zatiaľ posledných voľbách.

„Ďalšia kandidatúra na automatické odvolanie od Emmanuela Macrona. Krajina má dve jasné možnosti: pokračovať v neblahej politike s Françoisom Bayrouom alebo prielom,“ napísala šéfka straníckej skupiny. „Poslanci budú mať dve možnosti: podporu Macronovej záchrany alebo odsúdenie. My sme sa rozhodli,“ dodala.

Návrh na vyslovenie nedôvery sa pôvodne očakával aj od národno-konzervatívneho Národného zhromaždenia (RN), no jeho líder Jordan Bardella tieto úvahy odmietol. RN však neupustí v otázke štátnych doplatkov za niektoré lieky, ktoré predošlý premiér Michel Barnier žiadal vyškrtnúť z návrhu štátneho rozpočtu.

Ten práve spôsobil Barnierov pád, čím sa umiernený pravičiar stal najkratšie vládnucim premiérom francúzskej piatej republiky.

Získanie podpory

Macron, Bayrou a provládni centristi sa budú snažiť získať hlasy niektorého politického subjektu zaradeného v NFP, píše agentúra Reuters. Pozorovatelia najčastejšie skloňujú zapojenie Socialistickej strany (Parti Socialiste, PS), ktorej predstavitelia však snahy o znižovanie rozpočtového deficitu nepovažujú za kľúčové.

Anonymní predstavitelia Elyzejského paláca na túto možnosť reagovali tým, že zapojenie PS do rokovaní o novom kabinete môže potopiť snahy macronistov o priaznivý rozpočet. „Teraz uvidíme, koľko miliárd bude stáť podpora Socialistickej strany,“ povedal v piatok vládny poradca.

Macron v snahe nájsť vhodného kandidáta na premiéra rokoval tento týždeň počas dvoch dní s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán okrem RN a LFI. Po rokovaniach sa zaviazal vymenovať nového predsedu vlády do 48 hodín, ktoré uplynuli vo štvrtok. Po návšteve Poľska jeho úrad oznámil, že meno nového premiéra prezradí až v piatok ráno; aj tento termín sa posunul.

Reakcie lídrov

Zakladateľka RN a dvojnásobná prezidentská kandidátka Marine Le Penová po vymenovaní nového premiéra vyhlásila, že Bayrou by mal počúvať opozičné strany a zostaviť zmysluplný rozpočet pre rok 2025. "Akýkoľvek iný prístup, ktorý by bol len pokračovaním macronizmu, dvakrát odmietnutého pri volebných urnách, by viedol iba k patovej situácii a neúspechu," uviedla Le Penová na sociálnej sieti X.

Líderka Zelených Marine Tondelierová vymenovanie označila za "zlé pouličné divadlo". Ak premiér bude presadzovať pravicovo orientované politiky ministra vnútra Bruna Retailleaua, jej strana nevysloví vláde dôveru.

Podľa bývalého premiéra Gabriela Attala zo strany Obroda založenej prezidentom Macronom, prinesie vymenovanie Bayroua "dôležitú stabilitu". Poslanci Obrody premiéra v parlamente podporia.

(sab, tasr)