Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael pokračuje v útokoch na Sýriu. Vyslúžil si kritiku od lídra islamistov

Posledná vlna úderov v sobotu sa podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) v Londýne zamerala na tábory armády bývalého režimu na vidieku v Damasku.

Tel Aviv vystrelil na územie Sýrie 61 rakiet za päť hodín, tvrdí SOHR. Ciele útokov Obranných síl Izraela (IDF) zahŕňali horské tunely so skladmi rakiet a ďalšej munície, zničené bolo aj výskumné centrum severne od sýrskej metropoly, citovala ďalej agentúra DPA.

Líder islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá stála za Asadovým zvrhnutím, v sobotu v rozhovore pre sýrsku televíznu stanicu kritizoval Izrael za jeho vojenské operácie v Sýrii. Zároveň však povedal, že nemá záujem o nové konflikty, pretože sa chce sústrediť na obnovu vojnou zničenej krajiny.

„Izraelské argumenty sú už slabé a neospravedlňujú jeho nedávne útoky. Izraelčania jasne prekročili hranice zapojenia v Sýrii spôsobom, ktorý hrozí neopodstatnenou eskaláciou v regióne,“ uviedol líder HTS Ahmad Husajn Šara, predtým známy ako Abú Muhammad Džawlání.

„Stav Sýrie, ktorá je po rokoch konfliktov a vojen unavená, neumožňuje nové konfrontácie. Prioritou v tomto štádiu je obnova a stabilita, nie zatiahnutie do sporov, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu ničeniu,“ dodal.

Diplomatické riešenia sú podľa neho jediným spôsobom, ako zabezpečiť bezpečnosť a stabilitu a „nevypočítateľné vojenské dobrodružstvá“ nateraz nie sú žiaduce.

Od dobytia Damasku sunnitskými džihádistami 8. decembra Izrael podľa SOHR podnikol v Sýrii celkovo 430 leteckých útokov. IDF takisto na pokyn premiéra Benjamina Netanjahua obsadili nárazníkovú zónu v Sýriou ovládanej východnej časti Golanských výšin.

Izraelský minister obrany Jisrael Katz zase nariadil armáde, aby sa pripravila zotrvať na vrchu Hermon aj počas nadchádzajúcej zimy. Vrch leží na libanonsko-sýrskej hranici, približne 40 kilometrov od Damasku.

Izrael svoje vojenské akcie v Sýrii obhajuje. V dlhom príspevku na sociálnej sieti Telegram náčelník generálneho štábu IDF Herci Halevi napísal, že hlavným dôvodom týchto úderov v uplynulom týždni je bezpečnosť Izraela.

„Bola tu krajina, ktorá bola nepriateľským štátom, jej armáda sa rozpadla a existuje hrozba, že by sa sem mohli dostať teroristické elementy. Nemáme v úmysle spravovať Sýriu. Jednoznačne zasahujeme do toho, čo tu určuje bezpečnosť izraelských občanov,“ napísal Halevi.

Zoskupenie HTS je viacerými západnými krajinami zaradené na zoznam teroristických organizácií. Tvrdí však, že sa od svojich koreňov v džihádistickej sieti al-Káida odklonilo. Od prevzatia moci sa svojimi vyhláseniami snaží ubezpečiť náboženské menšiny v Sýrii i zahraničné vlády, že nastolí „inkluzívnu“ vládu.

(tasr)

Minúta  |  

V Iráne zadržali známu speváčku, ktorá vystupovala bez povinného hidžábu

Parastu Ahmadiová (27) v stredu zverejnila na platforme YouTube živý prenos zo svojho koncertu bez publika, na ktorom vystúpila bez povinného hidžábu, pričom mala oblečené dlhé čierne šaty, sprievod jej robili štyria hudobníci.

Koncert má na YouTube viac než 1,5 milióna zhliadnutí. Po jeho rozsiahlom šírení na internete Ahmadiovej dom prepadli príslušníci bezpečnostných zložiek a predvolali ju na výsluch. Zároveň oznámili, že sa proti nej okamžite začne súdny proces.

Jej právnik v sobotu informoval, že Ahmadiovú zadržali iránske orgány na severe krajiny a dvoch hudobníkov z jej kapely zadržali v ich hudobnom štúdiu v Teheráne. O tom, kde trojicu momentálne držia, nevie. Podľa neho sa však zdá, že nemajú žiadny kontakt s vonkajším svetom.

Speváčkino vystúpenie niektorí diváci podľa denníka Le Monde považovali za gesto vzdoru voči iránskym úradom. Agentúra DPA doplnila, že Iránci i ľudia v zahraničí ju chválili za odvážny čin, ktorým sa postavila proti prísnemu výkladu islamského práva a pravidiel obliekania pre ženy v Iráne.

https://www.youtube.com/watch?v=oYcaDHEnhbU

Represie voči ženám vyvolali v posledných rokoch opakované protesty proti iránskej teokratickej vláde. Veľká vlna celoštátnych demonštrácii sa strhla v roku 2022 po smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela v nemocnici po tom, čo ju za údajné porušenie pravidiel obliekania zadržala mravnostná polícia.

Vyšetrovacia misia OSN v marci vyhlásila, že Amíníová zomrela v dôsledku fyzického násilia v čase, keď bola v rukách štátnych orgánov.

Vláda v Teheráne nakoniec podľa DPA nariadila tvrdé potlačenie protestov a mnohých popredných aktivistov odsúdila na smrť. Mnoho žien vo veľkomestách sa podľa agentúry teraz na protest bráni pravidlám obliekania, najmä noseniu povinnej šatky. Iránsky parlament proti tomu chce zakročiť prijatím nového zákona a prísnymi trestami.

(tasr)

Minúta  |  

ABC News zaplatí Trumpovi za mimosúdne vyrovnanie 15 miliónov dolárov

Zvolený prezident podal žalobu na televíznu stanicu za urážku na cti, ktorej sa moderátori dopustili nepravdivými vyjadreniami na republikánovu adresu, píše agentúra AFP.

Donald Trump zažaloval ABC News a jej hlavného moderátora Georgea Stephanopoulosa za nepresné vyjadrenia, ktoré vyslovil počas rozhovoru s kongresmankou Nancy Maceovou, odvysielaného v marci. Moderátor vtedy tvrdil, že Trump bol v občianskoprávnom spore uznaný za „vinného zo znásilnenia“ spisovateľky E. Jean Carrollovej.

Mimosúdne vyrovnanie sa dohodlo v sobotu len deň po tom, čo sudkyňa sudkyňa Lisette M. Reidová požiadala Trumpa aj Stephanopoulosa – bývalého poradcu exprezidenta Billa Clintona – o výpovede. Podmienky dohody vyžadujú, aby ABC News darovala 15 miliónov dolárov do fondu určeného na „prezidentskú nadáciu a múzeum“.

Televízna stanica i moderátor sa zároveň verejne ospravedlnia a uvedú, že „ľutujú výroky“, ktoré o Trumpovi zazneli počas spomínaného rozhovoru. ABC News taktiež zaplatí ďalší milión dolárov za právne služby Trumpovmu právnikovi.

Trumpa porota minulý rok uznala za vinného za sexuálne napadnutie Carrollovej, čo je podľa newyorských zákonov iný trestný čin ako znásilnenie, objasnila AFP.

Zároveň mu nariadila zaplatiť spisovateľke päť miliónov dolárov ako odškodnenie. V januári tohto roku zase porota v inom prípade rozhodla, že Trump má zaplatiť Carrollovej odškodné 83,3 milióna dolárov za urážku na cti. Voči obom verdiktom sa Trump odvolal.

„Nikdy som túto ženu nestretol. Je to vymyslený vykonštruovaný príbeh niekoho, kto sa snaží predať knihu,“ reagoval zvolený prezident v septembri.

(tasr)

Minúta  |  

Za predsedu AfD v Durínsku opätovne zvolili Björna Höckeho

Členovia Alternatívy pre Nemecko v spolkovej krajine Durínsko v sobotu na krajinskej konferencii potvrdili lídra radikálneho krídla strany, pričom spravodajská služba klasifikuje durínsku AfD ako „krajne pravicovú extrémistickú skupinu“.

Höcke bol dvakrát odsúdený za to, že počas politických prejavov vedome citoval zakázané heslo nacistickej strany, píše agentúra DPA bez toho, aby spresnila, o ktoré heslo ide. Na straníckych mítingoch v máji 2021 a v decembri 2023 povedal frázu „Všetko pre Nemecko“, čo sa podľa súdu v meste Halle spája s polovojenskými jednotkami Sturmabteilung (SA).

Predseda získal 220 hlasov oproti 14 hlasom svojho vyzývateľa Klausa Stöbera, ktorý je členom dolnej komory nemeckého parlamentu za AfD. Strana začala proti Stöberovi konanie o vylúčení za to, že pred septembrovými krajinskými voľbami kritizoval Höckeho.

V rezolúcii, ktorú delegáti AfD v drvivej väčšine prijali, Höcke vyzval Nemecko, aby prijalo nové spojenie s Ruskom ako „alternatívu k nadvláde USA v Európe“, a vyhlásil, že „chrbtica Európy vedie z Paríža cez Berlín do Moskvy“.

Höcke zároveň povedal, že sníva o „euroázijskom hospodárskom spoločenstve, ktoré sa bude rozprestierať od Lisabonu po Vladivostok“.

AfD dosiahla v septembri prelomové víťazstvo v krajinských voľbách v Durínsku, keď získala 32,8 percenta hlasov. Strana však zostala „zmrazená mimo moci“, keďže všetky ostatné politické subjekty v Nemecku s ňou odmietajú spolupracovať, uzatvára DPA.

(tasr)

Minúta  |  

V Izraeli opäť protestovali tisíce ľudí, žiadali prepustenie rukojemníkov

Na pravidelnej demonštrácii vystúpili aj rodinní príslušníci rukojemníkov, Icik Horn, ktorého dvaja synovia Eitan a Jair sú stále zadržiavaní ako zajatci v Pásme Gazy, vyzval na ukončenie vojny proti Hamasu.

„Nastal čas konať a priviesť všetkých domov,“ povedal v sobotu davu.

„Všetci sa zhodneme na tom, že sme doteraz neuspeli a že teraz môžeme dosiahnuť dohodu,“ vyhlásil prominentný izraelský herec Lior Aškenazi pred davom, ktorý sa zhromaždil v Tel Avive.

V uplynulých dňoch sa podľa agentúry AFP objavuje opatrný optimizmus, že dohoda o prímerí a prepustení rukojemníkov by po mesiacoch neúspešných rokovaní mohla byť konečne na dohľad.

Katar, ktorý sa nedávno vrátil k sprostredkovávaniu vyjednávaní medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, minulý týždeň oznámil, že rozhovory nabrali nový impulz. Zo svojej roly mediátora sa pôvodne stiahol začiatkom novembra, pretože ani jedna zo strán podľa neho neprejavovala vôľu dohodu uzavrieť.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken takisto v sobotu počas návštevy Jordánska vyhlásil, že teraz je ten „správny okamih“ na uzavretie dohody.

V Egypte sa zase s prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím stretol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a vyslanec USA pre Blízky východ Brett McGurk. Podľa Sísího kancelárie sa na stretnutí zaoberali „úsilím o dosiahnutie dohody o prímerí a výmene väzňov v Pásme Gazy“.

Počas minuloročného útoku na juh Izraela militanti z Hamasu a ďalších spriaznených skupín zavliekli do Pásma Gazy 251 rukojemníkov, z ktorých 96 je stále zadržiavaných. V tomto počte je zahrnutých aj 34 rukojemníkov, ktorých izraelská armáda medzičasom – na základe informácií z hodnoverných zdrojov – vyhlásila za mŕtvych.

Prekvapivý útok zo 7. októbra 2023 si v Izraeli vyžiadal smrť 1 207 ľudí, väčšinou civilistov. Izraelská odveta v Pásme Gazy pripravila o život už najmenej 44 930 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Kandidát na šéfa FBI žiada vyšetrovanie Zelenského: Kde skončili miliardy z USA?

Podľa potenciálneho riaditeľa FBI je potrebné objasniť, ako sa využili miliardy dolárov, ktoré Spojené štáty poslali Volodymyrovi Zelenskému a jeho vláde na podporu vojenských operácií.

Kash Patel, kandidát na post riaditeľa FBI navrhnutý Donaldom Trumpom, tvrdí, že je všeobecne známe, že Ukrajina má problémy s korupciou a politici, ktorí dostávajú veľké finančné prostriedky, by mali čeliť prísnej kontrole. 

„Nie je to tak, že by sme na Ukrajinu poslali miliardu dolárov, aj keď to tiež nie je málo. Poslali sme stokrát viac," skonštatoval Patel podľa portálu Echo24 v podcaste Kash's Corner.

Zároveň prezidenta Volodymyra Zelenského skritizoval, že namiesto transparentnosti cestuje po svete a „žobre o peniaze" a o finančných prostriedkoch, ktoré mu krajiny poskytujú, ďalej nikto nič nevie.

Patel pri spochybňovaní Ukrajinského prezidenta taktiež vyzdvihol incident z roku 2022, keď ukrajinská raketa zo systému protivzdušnej obrany (PVO), vystrelená proti ruskej rakete, spadla a zasiahla poľskú dedinu Przewodów, kde zabila dvoch ľudí. Podľa neho Zelenskyj spočiatku obvinil zo smrti Poliakov Rusko.

Trumpovým riaditeľom FBI bude Kash Patel. Tento úrad v minulosti označil za hrozbu

Mohlo by Vás zaujímať Trumpovým riaditeľom FBI bude Kash Patel. Tento úrad v minulosti označil za hrozbu

Nominácia Kasha Patela na čelo FBI vyvolala v Spojených štátoch kontroverziu. Kritici vrátane bývalých federálnych úradníkov varujú, že Patel by mohol využiť FBI na prenasledovanie Trumpových politických oponentov a oslabiť nezávislosť a profesionalitu úradu. 

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.