Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dopravnú nehodu pri Košiciach neprežil 36-ročný vodič

Vodič vo veku 36-rokov prišiel o život pri tragickej dopravnej nehode, ku ktorej došlo v nedeľu ráno na ceste od obce Baška v okrese Košice-okolie do Košíc.

„Vodič viedol osobné motorové vozidlo. V pravotočivej zákrute, pravdepodobne z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy, stavu a povahe vozovky, zišiel z cesty a narazil do stromu," uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová s tým, že utrpel zranenia nezlučiteľné so životom.

Pri pitve bude zisťované, či pri nehode prípadne neasistoval alkohol alebo drogy. Vozidlo bolo zaistené na účely znaleckého skúmania.

Polícia v súvislosti s touto nehodou začala trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Bližšie okolnosti, za akých k nej došlo a čo bolo jej príčinou, sú predmetom vyšetrovania.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež František na Korzike vyzval na „zdravý sekularizmus"

Kresťanská a sekulárna kultúra by sa nemali stavať proti sebe, upozornil pápež František a vyzval, aby bol sekularizmus - odluka cirkvi od štátu - zdravý a prispôsobiteľný.

Neustála spolupráca medzi občianskymi a duchovnými autoritami slúži dobru spoločnosti, podotkol ďalej v prejave František.

„Takýto zdravý sekularizmus umožňuje politike konať bez zneužívania náboženstva a náboženstvu žiť slobodne bez toho, aby sme boli zaťažovaní politikou diktovanou záujmami," uviedol pápež.

Samotné Francúzsko, pod ktoré Korzika patrí, sa považuje za striktne sekulárnu krajinu - je to imidž, ktorý je hlboko zakorenený v tamojšej spoločnosti, konštatuje DPA.        

František, prvý pápež v histórii, ktorý navštívil Korziku, by sa späť do Vatikánu mal vrátiť ešte v nedeľňajších večerných hodinách. V uliciach hlavného mesta Ajaccio ho zdravili davy veriacich. Plánuje ešte odslúžiť omšu a stretnúť sa s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Väčšina z 350-tisíc obyvateľov ostrova Korzika sa na rozdiel od sekulárneho Francúzska hlási ku katolíckej viere.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Iránsky prezident Pezeškiján vetoval prísny zákon o pokrývkach hlavy

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján zároveň požiadal o stanovisko iránsku Najvyššiu radu národnej bezpečnosti (SNSC).

Prezidentov krok bol opodstatnený pre účinok, ktorý by zákon mal na spoločnosť, uviedol pre nedeľné vydanie denníka Hamšahri prezidentov poradca Ali Rabií.

SNSC je najvyšším iránskym bezpečnostným orgánom. Prezident dúfa, že zákon aspoň do istej miery zmierni.

Zákon v parlamente presadili zástancovia tvrdej línie. Ženám, ktoré si nesplnia povinnosť zahaliť si hlavu, podľa neho hrozia vysoké pokuty a odopretie poskytovania služieb zo strany štátu.

Výnimočne tvrdé tresty podľa zákona hrozia verejne známym osobám, napríklad zákaz vykonávania profesie, vycestovania za hranice a konfiškácie majetku až do piatich percent jeho hodnoty.

Zákon sa stal terčom ostrej kritiky aj od členov vlády a spôsobila zdržanie jeho vstupu do platnosti. Iránsky prezident je proti schváleniu zákona údajne pre obavy z odporu verejnosti a vypuknutia novej vlny nepokojov.

Pozorovatelia považujú zákon za súčasť zápasu medzi zástancami tvrdej línie a umierneného krídla. Pre Pezeškijána môže prípadné prelomenie veta predstavovať problém a ohrozenie umierneného smerovania, ku ktorému sa prezident hlásil počas svojej prezidentskej kampane.

Mnohé iránske ženy v mestách si odmietajú zarývať hlavu v súlade s prísnymi požiadavkami islamského práva. Trend vzišiel z hnutia Žena, život, sloboda (kurdsky Jin, Jiyan, Azadî), ktoré vzniklo počas dlhotrvajúcich rozsiahlych občianskych protestov a nepokojov v roku 2022. Tie vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amíniovej, ktorá v septembri 2022 zomrela vo väzbe za údajné porušenie islamistických pravidiel obliekania sa pre ženy.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Sýria by sa mohla stať tureckým protektorátom, tvrdí izraelský denník Haaretz

Turecko sa snaží prevziať úlohu Ruska a Iránu v Sýrii s cieľom transformovať ju na protiváhu kurdským silám.

Táto stratégia zahŕňa aj kontrolu nad sýrskym vzdušným priestorom, čo by mohlo zásadne ovplyvniť izraelské operácie v regióne. Nová vláda Sýrie pod vedením Abu Mohammeda alˇ-Ďžawlaniho, ktorá vznikla po páde Asadovho režimu, sa usiluje získať medzinárodné uznanie a podporu na stabilizáciu krajiny, píše izraelský denník Haaretz.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael bude udržiavať vojenskú prítomnosť v sýrskej nárazníkovej zóne, pokiaľ nevznikne sila schopná vynútiť dodržiavanie separačnej dohody z roku 1974. Tento krok však môže byť ohrozený narastajúcim medzinárodným tlakom na stiahnutie izraelských síl zo sýrskeho územia, podporovaným zbližovaním Sýrie s Tureckom, Katarom a ďalšími krajinami, tvrdí Haaretz.

Turecko, ktoré už ovláda časti severozápadnej Sýrie, má záujem rozšíriť svoje operácie na východ od Eufratu a vytvoriť v Sýrii bariéru proti kurdským silám. Kurdi, ktorí kontrolujú väčšinu ropných polí a poľnohospodárskych oblastí, signalizovali ochotu spolupracovať s novou sýrskou vládou, avšak pod podmienkou autonómnej správy, návratu vysídlených Kurdov a uznaním kurdského jazyka.

Vzhľadom na stiahnutie ruských síl zo Sýrie by Turecko mohlo získať dominantnú úlohu v sýrskom vzdušnom priestore, čo by obmedzilo izraelské operácie. Izrael tak bude pravdepodobne nútený vyjednávať s Tureckom, čo by mohlo mať politické dôsledky aj v ďalších oblastiach, ako je Gaza, uzatvára Haaretz.

(mm)

Minúta  |  

Škriniar sa nezmestil do kádra na zápas s Lyonom, z PSG by mal odísť

Okrem slovenského futbalistu Milana Škriniara nie je v zápasovej nominácii ani útočník Randal Kolo-Muani, obaja by mali podľa novinára Fabrizia Romana opustiť klub v januári.

Podľa zdroja je neúčasť oboch futbalistov rozhodnutím Luisa Enriqueho, kouča PSG. Očakáva sa, že v najbližších týždňoch sa presunú do nových klubov. O Škriniara prejavili záujem talianske kluby, ale údajne aj Bayer Leverkusen.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra Moody's znížila Francúzsku rating

Rating krajiny znížila o jeden stupeň z úrovne Aa2 na úroveň Aa3.

Agentúra v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že v nasledujúcich rokoch očakáva výrazné oslabenie francúzskych verejných financií.

Krok ratingovej agentúry znamená, že druhej najväčšej európskej ekonomike by sa teraz mohli zvýšiť náklady pôžičky. Výhľad ratingu agentúra na druhej strane zlepšila z negatívneho na stabilný. Rozhodnutie prišlo bezprostredne po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval centristického politika Francoisa Bayroua za nového francúzskeho premiéra. Pred týždňom pravicoví nacionalisti a ľavicový blok vo francúzskom Národnom zhromaždení zvrhli predchádzajúcu stredopravú vládu Michela Barniera, ktorej vyslovili nedôveru, čím vyvrcholil spor o podobu budúcoročného štátneho rozpočtu.

Krajina musí dostať pod kontrolu svoje vysoké dlhy a nové pôžičky, zdôraznila agentúra Moody's. Rozpočtový deficit Francúzska podľa jej odhadov dosiahne v tomto roku 6,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je viac ako dvojnásobok limitu, ktorý stanovujú dlhové pravidlá EÚ. Európska komisia (EK) v súčasnosti vedie konanie pre nadmerný deficit proti siedmim krajinám EÚ vrátane Francúzska.

Agentúra Moody's poukázala na "politickú roztrieštenosť" krajiny, ktorá sťažuje výraznejšie ozdravenie verejných financií. Žiadny z politických táborov vo Francúzsku totiž nemá v Národnom zhromaždení absolútnu väčšinu.

(tasr, reuters, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.