Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia vyslala do Sýrie delegáciu, stretne sa s predstaviteľmi dočasnej vlády

Britský minister zahraničných vecí David Lammy v pondelok oznámil, že vláda Spojeného kráľovstva vyslala do Sýrie delegáciu zloženú z vysokopostavených predstaviteľov.

Delegácia podľa ministra dočasnému vedeniu doručí odkaz o tom, že Británia podporuje "inkluzívny transformačný politický proces v Sýrii". "Môžem potvrdiť, že sme tento týždeň vyslali delegáciu zloženú z vysokopostavených predstaviteľov do Damasku na stretnutie s novozriadenými dočasnými sýrskymi orgánmi a predstaviteľmi občianskych skupín v Sýrii," ozrejmil Lammy na tlačovej konferencii.

Lammy taktiež oznámil, že Londýn do Sýrie zašle humanitárnu pomocou vo výške viac ako 60 miliónov eur a prispeje aj na zabezpečenie arzenálu chemických zbraní, ktoré v krajine ostali po páde bývalého režimu.

Sýrski povstalci začiatkom decembra dobyli Damask a zvrhli vládu dlhoročného prezidenta Bašára Asada. Najdôležitejšou povstaleckou skupinou, ktorá viedla úspešnú ofenzívu, je Hajat Tahrír aš-Šám (HTS). Tá pôvodne vzišla zo sýrskej odnože teroristickej organizácie al-Káida.

HTS sa medzičasom džihádistickej ideológie vzdala. Jej líder abú Muhammad Džawlání, ktorý teraz vystupuje pod svojím občianskym menom Ahmad Šara, tvrdí, že sa zriekol svojej extrémistickej minulosti a hlási sa k pluralizmu a tolerancii k iným náboženským skupinám v Sýrii.

Napriek tomu však HTS viacero štátov vrátane Británie považuje za teroristickú skupinu. Na zozname teroristov je aj samotný Šara. Britský minister pre medzivládne vzťahy Pat McFadden minulý týždeň vyhlásil, že britská vláda môže v budúcnosti prehodnotiť zaradenie HTS na tomto zozname.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Po streľbe v škole vo Wisconsine hlásia tri obete. Zahynul aj útočník

Zranenia po incidente utrpelo prinajmenšom sedem ďalších ľudí.

Medzi mŕtvymi sú aj deti, a to vrátane domnelého strelca, ktorého veliteľ madisonskej polície Shon Barnes opísal ako mladistvého. Totožnosť strelca dosiaľ nezverejnili. Reuters s odvolaním sa na miestne úrady uvádza, že ide o žiaka tejto školy.

Policajti ho po príchode do školy objavili bez známok života, dodal Barnes. Samotní policajti podľa jeho slov v škole nestrieľali.

Do nemocníc po streľbe previezli najmenej siedmich zranených. Polícia predtým hlásila piatich mŕtvych, no neskôr uviedla, že ide o nesprávnu informáciu.

K streľbe došlo v súkromnej škole Abundant Life Christian School v meste Madison. Táto inštitúcia zastrešuje materskú až strednú školu a navštevuje ju približne 390 detí.

Polícia zablokovala prístupové cesty v okolí školy. Videozáznamy z miesta činu zachytávajú jej masívnu reakciu vrátane nasadených policajtov, hasičov aj sanitiek.

V USA došlo len v tomto roku už k 322 prípadom streľby na školách, ako uvádza americká internetová databáza K-12 School Shooting Database zbierajúca takéto údaje. Uvedené číslo databáza označila za druhý najvyšší počet takýchto prípadov zaznamenaných od roku 1966, ktorý prekonal vlaňajší rekord, a síce 349 prípadov streľby.

(tasr, ap, reuters)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že disponuje novou laserovou zbraňou s dosahom nad 2 000 metrov

V pondelok o novom zbraňovom systéme informoval veliteľ ukrajinských bezpilotných síl Vadym Sucharevskyj.

O novom laserovom systéme však neposkytol žiadne podrobnosti. „Dnes dokážeme týmto laserom zostreliť lietadlo vo výške viac ako dva kilometre," citovala Sucharevského tlačová agentúra Interfax-Ukrajina.

Podľa šéfa ukrajinských bezpilotných síl nesie nový zbraňový systém názov Tryzub (Trojzubec). Reuters pripomína, že trojzubec sa nachádza aj na štátnom symbole Ukrajiny. Názov preto naznačuje, že laserovú zbraň Ukrajina vyrobila v domácich podmienkach.

V apríli bývalý britský minister obrany Grant Shapps vyhlásil, že britský laserový systém DragonFire by v budúcnosti mohol byť nasadený na Ukrajine a slúžiť na obranu proti ruským dronom. Uvedenie britskej laserovej zbrane do prevádzky sa však očakáva až v roku 2027.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Platy lekárov sa javia ako najväčšia prekážka dohody s vládou

Po pondelkovom mimoriadnom zasadnutí tripartity sa na tom, že mzdy bránia dohode, zhodli predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZaSS) Anton Szalay a prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko.

V rámci tripartity je podľa nich zhoda na viac ako polovici požiadaviek LOZ, vyriešenie ostatných je ešte predmetom ďalších rokovaní.

„Minimálne desať bodov je v podstate dohodnutých, v niektorých je to naťahovanie, či sa to dá vyriešiť do konca roka novelou zákona. Podľa mňa by sa nedalo, ale v prvom-druhom kvartáli nového roka by sa dalo a my s tým nemáme problém," uviedol Petko.

ANS podľa jeho slov zásadne nesúhlasí najmä s požiadavkou zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť riaditeľom nemocníc v prípade nedostatku lekárov či sestier v nemocnici. Riaditelia podľa Petka za to nemôžu niesť zodpovednosť, ak samotný štát priznáva, že lekárov a sestier na Slovensku je málo.

K dohode podľa neho naďalej nedošlo v otázke platov. Zdôraznil, že vláda urobila chybu, keď jednostranne porušila memorandum, ktoré v roku 2022 podpísal s LOZ vtedajší vládny kabinet. Ide podľa neho kľúčový bod v rokovaniach. „Ak má dôjsť k upokojeniu, bude sa treba zaoberať čo so zákonom 578 a koeficientmi. Nevidím momentálne iné riešenie. Ale to je politické rozhodnutie vlády," dodal.

Jeho slová potvrdil aj predseda SOZZaSS. „Potvrdzujem slová prezidenta ANS. Momentálne sa javí ako nedohoda najmä nedodržanie memoranda, najmä v dodržaní zákona 578, ktorý sa týka platov," povedal.

Obaja vnímajú situáciu skepticky. „Slovenský pacient je v ohrození. Situácia je veľmi nedobrá,"

Szalay. Petko nevie deklarovať, čo nastane, ak lekári vo výpovediach po 1. januári nenastúpia do nemocníc. Dodal, že obe strany vyzvali, aby k situácii pristupovali zodpovedne a hľadali kompromis.

Rokovanie na pôde Ministerstva zdravotníctva SR naďalej pokračuje, avšak už len medzi LOZ a vedením rezortu. Podľa Szalaya majú diskutovať o otázkach, ktoré zostali otvorené.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári v pondelok začali podávať už aj výpovede z nadčasov. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

Minúta  |  

Blanár tvrdí, že nový sankčný balík nebude mať vplyv na Slovákov

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) zároveň informoval, že prvýkrát zasadnutiu zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli predsedala nová šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá si s diplomatmi dohodla formát ďalších rokovaní.

Pri debatách o Ukrajine Blanár zopakoval pozíciu Slovenska, že pomáha iba humanitárne a vojensky len nesmrtiacou technikou. Pripomenul, že práve prebieha doručovanie ďalšieho slovenského humanitárneho balíka vrátane elektrocentrál, ktoré pomáhajú pri častých výpadkoch prúdu na Ukrajine.

„Povedal som, že sme dodali už takmer 60 gigawatthodín elektriny Ukrajine a sme pripravení v tom pomáhať aj ďalej," uviedol.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sibyha podľa Blanára prostredníctvom videokonferencie informoval, že situácia na fronte je zložitá, pričom v debatách odznel aj názor, že Kyjev stráca viac vojakov, ako je schopný regrutovať, a v tomto kontexte niektoré krajiny hovoria aj o možnosti prestať vyplácať sociálne dávky mladým Ukrajincom so štatútom utečencov, ktorí sú schopní bojovať.

„Tieto debaty dávajú za pravdu tomu, čo hovoríme od začiatku, že tento konflikt nemá vojnové riešenie a že treba čím skôr rokovať o mieri," vysvetlil Blanár. V tejto súvislosti informoval Kallasovú a ostatných kolegov, že slovenská vládna delegácia po Číne navštívila aj Brazíliu, kde si vypočula brazílsky pohľad na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, pričom Slovensko zdôraznilo, že patrí do skupiny priateľov mieru v OSN.

„Dnes sme schválili 15. sankčný balík proti Rusku. Chcem povedať, že tento balík nemá žiaden dosah na Slovensko a jeho občanov. Hovorili sme, že v prípade, ak tak bude, tak nebudeme s ním súhlasiť. Pozitívne je, že sme získali podporu od všetkých kolegov na to, aby sa nám predlžila výnimka na vývoz ruských ropných produktov do Českej republiky z rafinérie Slovnaft," opísal situáciu Blanár.

S odkazom na možné mierové rokovania o Ukrajine Blanár pripomenul, že diplomati EÚ očakávajú prvé kroky nového amerického prezidenta Donalda Trumpa po jeho januárovej inaugurácii, keď tento proces môže nabrať väčšiu dynamiku.

Slovensko nebude zasahovať do výsledkov volieb v Gruzínsku

V súvislosti so zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli v pondelok Maďarsko zablokovalo snahy uvaliť sankcie na gruzínskych predstaviteľov z dôvodu zásahov proti prozápadným demonštrantom. Blanár (Smer) reagoval, že Slovensko nebude zasahovať do výsledkov volieb v Gruzínsku.

„Na sankcie potrebujeme všetkých 27 členských štátov na palube a tam, žiaľ, nie sme," povedala novinárom nová šéfka európskej diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá zasadnutiu predsedala.

Blanár pripomenul pozíciu slovenskej vlády, že jasne rešpektuje krajiny, ktoré sa rozhodnú ísť vlastnou cestou, a že rešpektuje demokratické princípy. „Jeden z demokratických princípov sú slobodné voľby. A preto nechceme zasahovať do výsledkov volieb ani v Gruzínsku, pretože tieto voľby neboli spochybnené ako také, z hľadiska výsledku," vysvetlil.

Dodal, že výhrady boli vyslovene k určitým nedostatkom, ktoré sa vyskytli, a čaká na definitívnu správu, ktorú má spracovať OBSE. Zdôraznil však, že dôrazne odmieta politizáciu, ktorú predviedol Európsky parlament, lebo bez toho, aby vedel, ako to v súčasnosti naozaj v Gruzínsku vyzerá, spochybnil voľby, nerešpektoval názory občanov Gruzínska a prijal uznesenie, ktoré hovorí, že Gruzínci si majú do jedného roka usporiadať nové voľby.

Dvojitý meter

V závere skonštatoval, že doterajšia prezidentka Gruzínska, ktorá odmietla uvoľniť miesto novému prezidentovi zvolenému parlamentom, porušuje ústavu a zákony a nenapomáha riešeniu napätej situácie v tejto krajine. „Ak sa nevyjadríme k tomuto, tak podporujeme dvojitý meter, a to zrejme nikto z nás nechce," uzavrel šéf diplomacie.

Diplomati EÚ sankcie nepresadili, dohodli sa iba na skôr symbolickom kroku zavedenia vízovej povinnosti pre držiteľov gruzínskych diplomatických pasov.

Snaha EÚ zaviesť sankcie voči niektorým predstaviteľom gruzínskej moci vyplýva z toho, že gruzínske úrady tvrdo potláčajú demonštrantov, ktorí v posledných týždňoch vyšli do ulíc na protest proti rozhodnutiu vlády odložiť integračné ambície do EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Komisia zažalovala Slovensko. Taraba resty dáva za vinu exministrom

Žaloba podaná Európskou komisiou na Súdny dvor Európskej únie je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu len odrazom nekompetentnosti predošlých ministrov životného prostredia.

Tí podľa ministra životného prostredia spôsobili, že Slovensko nemá dobudovanú kanalizačnú sústavu ani desať rokov po termíne, ktorý malo na jej dobudovanie.

Nominant SNS tak reagoval na decembrový balík rozhodnutí o porušení právnych predpisov EÚ, ktorý v pondelok predložila Komisia. V jednom prípade, týkajúcom sa oblasti životného prostredia, Komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ za nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd.

Slovensko si podľa eurokomisie neplní v plnej miere povinnosti týkajúce sa zberu a čistenia odpadových vôd stanovené v smernici z roku 1991. Smernica vyžaduje, aby sa komunálne odpadové vody zbierali a čistili pred vypustením do prírody. Mestá a mestské aglomerácie musia zaviesť potrebnú infraštruktúru na zber a čistenie komunálnych odpadových vôd.

Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo februári 2017, po ktorej nasledovalo odôvodnené stanovisko v novembri 2019. Napriek určitému pokroku slovenské orgány zatiaľ sťažnosti v plnej miere nevyriešili, a preto Komisia podala prípad na Súdny dvor EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.