Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Strelkyňou na kresťanskej škole vo Wisconsine bola 15-ročná študentka

Policajné zdroje pre agentúru AP predtým uviedli, že išlo o 17-ročnú študentku, v súčasnosti ju identifikovali ako Natalie Rupnovowú.

Streľba si vyžiadala tri obete na životoch, pričom zahynul jeden učiteľ, jeden študent v tínedžerskom veku a samotná páchateľka, ktorá podľa polície spáchala v priestoroch školy samovraždu. Polícia po príchode do školy nestrieľala, útočníčku objavili už mŕtvu.

Do nemocníc previezli aj šiestich zranených, pričom stav dvoch študentov je podľa šéfa madisonskej polície Shona Barnesa kritický. Ďalší štyria zranení sa nenachádzali v život ohrozujúcom stave. Dvaja zostávajú hospitalizovaní v stabilizovanom stave a dvoch po ošetrení prepustili.

Polícia medzitým prehľadala dom Rupnowovej, a v snahe o objasnenie motívu hovorila s členmi jej rodiny, dodal Barnes.

Streľbu odsúdil aj americký prezident Joe Biden a útok označil za „šokujúci a bezohľadný“, cituje agentúra AFP. Incident podľa neho „opätovne zdôraznil potrebu“ sprísniť zákon o zbraniach. „Potrebujeme, aby Kongres konal. Teraz,“ vyhlásil Biden v reakcii na streľbu.

Motív činu nebol bezprostredne jasný, píše AP. Páchateľka podľa nemenovaných policajných zdrojov zrejme použila pištoľ kalibru deväť milimetrov.

Incident sa stal v študovni súkromnej školy Abundant Life Christian School v meste Madison počas posledného týždňa pred vianočnými prázdninami. Táto inštitúcia zastrešuje materskú až strednú školu a navštevuje ju približne 390 detí.

(tasr)

Minúta  |  

Ostrovný štát Vanuatu postihlo zemetrasenie s magnitúdom 7,4

Zemetrasenie bolo v hĺbke 57 kilometrov a jeho epicentrum sa nachádzalo blízko Port Vila, najväčšieho mesta Vanuatu, oznámila v utorok Geologická služba Spojených štátov (USGS), ktorú citovala agentúra AP.

Bezprostredne po zemetrasení oblasť postihol dotras s magnitúdom 5,5. Webové stránky štátu Vanuatu bezprostredne po zemetrasení nefungovali.

USGS tiež vydala varovanie pred možnými vlnami cunami v niektorých pobrežných oblastiach Vanuatu v okruhu 300 kilometrov od epicentra. Štát v Tichom oceáne tvorí 80 ostrovov s populáciou približne 330-tisíc ľudí.

V dôsledku zemetrasenia zostali poškodené budovy v Port Vila. Informácie o prípadných obetiach alebo zranených neboli bezprostredne známe.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejská prokuratúra dala prezidentovi ultimátum, aby sa dostavil na výsluch

Úrad v utorok oznámil, že prezident Jun Sok-jol sa má do soboty 21. decembra dostaviť na vypočúvanie v súvislosti s jeho neúspešným pokusom o vyhlásenie stanného práva, v opačnom prípade na neho môže vydať zatykač.

Parlament v sobotu odhlasoval návrh na ústavnú žalobu juhokórejského prezidenta, ktorý takmer pred dvoma týždňami nečakane vyhlásil stanné právo, doplnila agentúra Jonhap.

Jun vyhlásil stanné právo 3. decembra vo vopred neohlásenom príhovore, v ktorom obvinil opozíciu z protištátnych aktivít, prenasledovania predstaviteľov vlády a spolupráce so Severnou Kóreou. Poslanci o niekoľko hodín neskôr odhlasovali zrušenie stanného práva.

Opozícia obvinila Juna zo vzbury a vyhlásila, že prezident môže v Južnej Kórei vyhlásiť stanné právo len počas vojnového stavu alebo podobných mimoriadnych situácií a ani v týchto prípadoch nemá právo pozastaviť činnosť parlamentu.

Vyhlásenie stanného práva vyvolalo v Južnej Kórei protesty. Do ulíc hlavného mesta sa vydali státisíce demonštrantov, ktorí žiadali Junovo odvolanie a zadržanie.

Zosadenému juhokórejskému prezidentovi a okruhu jeho najbližších spolupracovníkov môže v prípade usvedčenia hroziť doživotné väzenie či dokonca trest smrti, píše AFP. V súčasnosti má Jun zákaz z krajiny vycestovať.

Juhokórejský ústavný súd začal v pondelok konanie o odvolaní prezidenta za jeho neúspešný pokus o vyhlásenie stanného práva. Súd tiež oznámil, že prvé prípravné pojednávanie sa uskutoční 27. decembra.

Ústavný súd má do 180 dní rozhodnúť, či ústavnú žalobu potvrdí alebo obnoví Junove prezidentské právomoci. V prípade jeho odvolania sa do dvoch mesiacov musia konať predčasné voľby. Úradujúcim prezidentom je momentálne premiér Han Tok-su.

(tasr)

Minúta  |  

Newyorský sudca odmietol Trumpov návrh na zamietnutie kauzy podplácania pornoherečky

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o prezidentskej imunite sa podľa Juana Merchana nevzťahuje na prípad falšovania účtovných záznamov a podplácania Stephanie Cliffordovej, píšu agentúry AP a AFP.

Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania pornoherečky Stormy Daniels výmenou za jej mlčanlivosť. S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov. Trump, ktorý sa funkcie ujme 20. januára, všetky obvinenia v prípade odmieta.

Najvyšší súd USA v júli v inom prípade rozhodol, že americkí prezidenti a exprezidenti majú „absolútnu imunitu“ v súvislosti s výkonom funkcie a „prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností“.

Sudca Merchan však v rozsudku uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o imunite v súvislosti s výkonom oficiálnych aktov sa na tento prípad nevzťahuje, keďže súdny proces sa týkal „plne neoficiálneho správania, ktoré nemá nárok na žiadnu imunitnú ochranu“, uviedla stanica CNN. Newyorská prokuratúra tiež zdôrazňuje, že súdne konanie aj výrok poroty prišli ešte pred verdiktom Najvyššieho súdu.

Vynesenie verdiktu súd v tomto prípade koncom novembra odložil na neurčito, pripomína AP, ktorá dodáva, že napriek pondelkovému rozhodnutiu je budúcnosť tohto procesu naďalej nejasná.

(tasr)

Minúta  |  

Povstalecké frakcie v Sýrii budú rozpustené a pridajú sa k armáde, oznámil Džawlání

Vyhlásenie zverejnil vodca džihádistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám v pondelok na platforme Telegram, citovala ho agentúra AFP.

„Frakcie budú rozpustené a bojovníci budú vycvičení, aby mohli vstúpiť do radov ministerstva obrany, a všetci budú podliehať zákonu,“ napísal Abú Muhammad al-Džawlání, ktorý aktuálne vystupuje pod svojím občianskym menom Ahmad Husajn Šara.

Sýrski militanti začiatkom decembra dobyli Damask a zvrhli vládu dlhoročného prezidenta Bašára Asada. Vedúcou skupinou, ktorá viedla úspešnú ofenzívu, je práve Hajat Tahrír aš-Šám (HTS). Tá pôvodne vzišla zo sýrskej odnože teroristickej organizácie al-Káida.

HTS sa medzičasom džihádistickej ideológie oficiálne vzdala. Jej líder Šara tvrdí, že sa zriekol svojej extrémistickej minulosti a hlási sa k pluralizmu a tolerancii k iným náboženským skupinám v Sýrii.

Napriek tomu však HTS viacero štátov vrátane Británie a Spojených štátov stále považuje za teroristickú skupinu. Na zozname teroristov je aj samotný Šara. Predstavitelia vo Washingtone však už naznačili, že administratíva končiaceho prezidenta Joea Bidena zvažuje odstránenie tohto označenia, dodala AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Saková: Dostupné ceny energií by mali byť prioritou v celej Európe

Po pondelkovom rokovaní Rady ministrov pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (TTE) v Bruseli ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) prezradila, že pre Slovensko bola potvrdená aj výnimka na export produktov z ruskej ropy do Česka.

"Dlhodobo upozorňujeme na to, že cenovo dostupné energie musia byť v Európe prioritou a verím, že nová Európska komisia sa k tejto úlohe postaví zodpovedne a spoločne budeme hľadať praktické riešenia a nie iba ideologické deklarácie," uviedla Saková.

Nová Európska komisia plánuje do 100 dní od svojho nástupu predstaviť plán, ako zabezpečiť pre Európu dostupné a cenovo výhodné energie.

Rezort hospodárstva priblížil, že téma ďalšej podpory geotermálnej energetiky sa v Bruseli rozoberala len pár dní po tom, čo slovenská štátna spoločnosť MH Teplárenský holding v pôsobnosti rezortu získala financovanie viac ako 56 miliónov eur z európskych fondov na výstavbu jednej z najväčších geotermálnych teplární v regióne strednej Európy.

Nový zdroj tepla vznikne pri Košiciach, pričom jeho cieľom bude ekologickým teplom spod povrchu zeme zabezpečovať až štvrtinu tepla, ktoré v súčasnosti dodáva do mesta košická tepláreň.

Saková informovala, že pred zasadnutím TTE sa konalo ešte stretnutie Jadrovej aliancie, pričom jej členské európske krajiny sa zhodli na tom, že jadrová energetika a obnoviteľné zdroje energie nie sú súpermi a ich rozumným využitím dokážu krajiny splniť dekarbonizačné ciele od EÚ. Ďalej zdôraznili, že štáty majú mať právo si samostatne zvoliť svoj energetický mix, ktorý povedie ku klimaticky neutrálnej Európe.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.