Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výbuch v Moskve zabil generála, ktorý mal nariadiť chemické útoky na ukrajinských vojakov

Generálporučík Igor Kirillov, veliteľ jednotiek jadrovej, chemickej a biologickej ochrany, zahynul v utorok ráno po výbuchu bomby umiestnenej v elektrickej kolobežke, píšu agentúry Reuters a UNIAN.

Ukrajinská agentúra s odvolaním sa na telegramové kanály Baza a SHOT doplnila, že pri výbuchu na Riazanskom prospekte pravdepodobne zahynul aj generálov asistent.

„Igor Kirillov, veliteľ síl radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Ruskej federácie, a jeho asistent zahynuli,“ potvrdil v utorok Vyšetrovací výbor (Sledkom) Ruskej federácie.

Očití svedkovia povedali, že nálož vybuchla v čase, keď muži vychádzali z domu. Tlaková vlna na dome odtrhla vstupné dvere a rozbila niekoľko okien, poškodila tiež Kirillovovo auto.

Neznáma osoba v čase medzi 2.00 a 3.00 moskovského času zaparkovala kolobežku pred generálov vchod, pričom výbušnina bola pripevnená na rúčke. Odpálili ju na diaľku.

V pondelok oznámila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) začatie vyšetrovania voči Kirillovovi v neprítomnosti vo veci údajného použitia chemických zbraní na fronte.

„Predstaviteľ je zodpovedný za masívne použitie zakázaných chemických zbraní ‚rašistami‘ proti Obranným silám na východnom a južnom fronte Ukrajiny. Na Kirillovov príkaz bolo od začiatku totálnej vojny zaznamenaných viac ako 4 800 prípadov použitia chemickej munície nepriateľom,“ uviedla SBU.

V priebehu dňa sa SBU prihlásila k zodpovednosti za generálovo zabitie, ktoré pomenovala ako „špeciálnu operáciu“ tajnej služby, oznámil zdroj z jej radov pre agentúru AFP.

Británia v októbri uvalila sankcie na Kirillova a sily jadrovej ochrany za používanie dusivej látky chlóropikrín na bojisku.

USA obvinili Rusko z použitia chemických zbraní na Ukrajine

Mohlo by Vás zaujímať USA obvinili Rusko z použitia chemických zbraní na Ukrajine

(sab, tasr)

Minúta  |  

Varovanie pred cunami na Vanuatu po zemetrasení odvolali

Hrozba prívalovej vlny po zemetrasení s magnitúdom 7,4, ktoré v utorok postihlo oblasť pri pobreží ostrovného štátu v južnom Tichom oceáne, pominula, oznámilo Národné centrum USA pre varovania pred cunami.

Zemetrasenie si však pravdepodobne vyžiadalo obete na životoch, vyvolalo zosuvy a spôsobilo poškodenie mostov i budov, dodala agentúra AFP.

Zemetrasenie bolo v hĺbke 57 kilometrov a jeho epicentrum sa nachádzalo približne 30 kilometrov západne od Port Vila, najväčšieho mesta Vanuatu. Vyžiadalo si aj bližšie neurčený počet obetí na životoch – v uliciach Port Vila bolo totiž podľa AFP vidieť telá.

Bezprostredne po zemetrasení oblasť postihol dotras s magnitúdom 5,5. Webové stránky štátu Vanuatu bezprostredne po zemetrasení nefungovali.

V dôsledku zemetrasenia zostali značne poškodené budovy v Port Vila, medzi nimi aj sídlo veľvyslanectva Spojených štátov i Francúzska, doplnila AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Trump naznačil zrušenie povolenia Ukrajine útočiť americkými zbraňami dlhého doletu

Zvolený prezident USA odsúdil povolenie použitia systémov ATACMS na ruské územie, ktoré 18. novembra vydal končiaci šéf Bieleho domu Joe Biden, píše agentúra RBK-Ukrajina

Spojené štáty podľa Donalda Trumpa nemali Kyjevu povoliť, aby zaútočil „200 míľ hlboko do Ruska“. V metrickom systéme ide približne o 320 kilometrov.

„Urobili zlú vec. Preto sa do toho zapojili Kórejci, Severná Kórea,“ pokračoval s tým, že Bidenova administratíva s ním tento krok nekonzultovala. Správy o severokórejských vojakoch v Kurskej oblasti v Rusku sa však objavili pred 18. novembrom, pripomenul denník Ukrajinska pravda.

„Nemyslím si, že to malo byť povolené – určite nie niekoľko týždňov predtým, ako som sa stal prezidentom. Prečo to urobili bez toho, aby sa ma opýtali, čo si o tom myslím? Ja by som im to nedovolil. Myslím si, že urobili veľkú chybu,“ dodal Trump s tým, že by po svojej inaugurácii 20. januára „možno“ prehodnotil toto rozhodnutie.

Ukrajinské sily po prvý raz zaútočili raketami ATACMS na vojenský objekt v Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou takmer pred mesiacom. Na ďalší deň použili aj rakety britsko-americkej výroby Storm Shadow, pripomenula RBK.

(sab)

Minúta  |  

Strelkyňou na kresťanskej škole vo Wisconsine bola 15-ročná študentka

Policajné zdroje pre agentúru AP predtým uviedli, že išlo o 17-ročnú študentku, v súčasnosti ju identifikovali ako Natalie Rupnovowú.

Streľba si vyžiadala tri obete na životoch, pričom zahynul jeden učiteľ, jeden študent v tínedžerskom veku a samotná páchateľka, ktorá podľa polície spáchala v priestoroch školy samovraždu. Polícia po príchode do školy nestrieľala, útočníčku objavili už mŕtvu.

Do nemocníc previezli aj šiestich zranených, pričom stav dvoch študentov je podľa šéfa madisonskej polície Shona Barnesa kritický. Ďalší štyria zranení sa nenachádzali v život ohrozujúcom stave. Dvaja zostávajú hospitalizovaní v stabilizovanom stave a dvoch po ošetrení prepustili.

Polícia medzitým prehľadala dom Rupnowovej, a v snahe o objasnenie motívu hovorila s členmi jej rodiny, dodal Barnes.

Streľbu odsúdil aj americký prezident Joe Biden a útok označil za „šokujúci a bezohľadný“, cituje agentúra AFP. Incident podľa neho „opätovne zdôraznil potrebu“ sprísniť zákon o zbraniach. „Potrebujeme, aby Kongres konal. Teraz,“ vyhlásil Biden v reakcii na streľbu.

Motív činu nebol bezprostredne jasný, píše AP. Páchateľka podľa nemenovaných policajných zdrojov zrejme použila pištoľ kalibru deväť milimetrov.

Incident sa stal v študovni súkromnej školy Abundant Life Christian School v meste Madison počas posledného týždňa pred vianočnými prázdninami. Táto inštitúcia zastrešuje materskú až strednú školu a navštevuje ju približne 390 detí.

(tasr)

Minúta  |  

Ostrovný štát Vanuatu postihlo zemetrasenie s magnitúdom 7,4

Zemetrasenie bolo v hĺbke 57 kilometrov a jeho epicentrum sa nachádzalo blízko Port Vila, najväčšieho mesta Vanuatu, oznámila v utorok Geologická služba Spojených štátov (USGS), ktorú citovala agentúra AP.

Bezprostredne po zemetrasení oblasť postihol dotras s magnitúdom 5,5. Webové stránky štátu Vanuatu bezprostredne po zemetrasení nefungovali.

USGS tiež vydala varovanie pred možnými vlnami cunami v niektorých pobrežných oblastiach Vanuatu v okruhu 300 kilometrov od epicentra. Štát v Tichom oceáne tvorí 80 ostrovov s populáciou približne 330-tisíc ľudí.

V dôsledku zemetrasenia zostali poškodené budovy v Port Vila. Informácie o prípadných obetiach alebo zranených neboli bezprostredne známe.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejská prokuratúra dala prezidentovi ultimátum, aby sa dostavil na výsluch

Úrad v utorok oznámil, že prezident Jun Sok-jol sa má do soboty 21. decembra dostaviť na vypočúvanie v súvislosti s jeho neúspešným pokusom o vyhlásenie stanného práva, v opačnom prípade na neho môže vydať zatykač.

Parlament v sobotu odhlasoval návrh na ústavnú žalobu juhokórejského prezidenta, ktorý takmer pred dvoma týždňami nečakane vyhlásil stanné právo, doplnila agentúra Jonhap.

Jun vyhlásil stanné právo 3. decembra vo vopred neohlásenom príhovore, v ktorom obvinil opozíciu z protištátnych aktivít, prenasledovania predstaviteľov vlády a spolupráce so Severnou Kóreou. Poslanci o niekoľko hodín neskôr odhlasovali zrušenie stanného práva.

Opozícia obvinila Juna zo vzbury a vyhlásila, že prezident môže v Južnej Kórei vyhlásiť stanné právo len počas vojnového stavu alebo podobných mimoriadnych situácií a ani v týchto prípadoch nemá právo pozastaviť činnosť parlamentu.

Vyhlásenie stanného práva vyvolalo v Južnej Kórei protesty. Do ulíc hlavného mesta sa vydali státisíce demonštrantov, ktorí žiadali Junovo odvolanie a zadržanie.

Zosadenému juhokórejskému prezidentovi a okruhu jeho najbližších spolupracovníkov môže v prípade usvedčenia hroziť doživotné väzenie či dokonca trest smrti, píše AFP. V súčasnosti má Jun zákaz z krajiny vycestovať.

Juhokórejský ústavný súd začal v pondelok konanie o odvolaní prezidenta za jeho neúspešný pokus o vyhlásenie stanného práva. Súd tiež oznámil, že prvé prípravné pojednávanie sa uskutoční 27. decembra.

Ústavný súd má do 180 dní rozhodnúť, či ústavnú žalobu potvrdí alebo obnoví Junove prezidentské právomoci. V prípade jeho odvolania sa do dvoch mesiacov musia konať predčasné voľby. Úradujúcim prezidentom je momentálne premiér Han Tok-su.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.