Preskočiť na obsah
  |  

EÚ poskytne Turecku miliardu eur na pomoc utečencom

Nevratnú finančnú pomoc oznámila v utorok v Ankare predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, citovala ju agentúra AFP.

„Ďalšia miliarda eur na rok 2024 je na ceste,“ vyhlásila von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii. Tieto finančné prostriedky podľa nej podporia potreby utečencov v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania a prispejú „k zvládaniu migrácie a správe hraníc“, ako aj dobrovoľným návratom sýrskych utečencov do ich vlasti.

Rokovania s Erdoganom v Ankare sa konali v nadväznosti na piatkové oznámenie eurokomisie, že spúšťa operáciu „leteckého mosta“, ktorej cieľom je dodať do Sýrie prvých 50 ton zdravotníckeho materiálu cez Turecko.

Tovar zo zásob EÚ v Dubaji bude letecky prepravený do Adany na juhu Turecka, odkiaľ sa v najbližších dňoch začne distribuovať do Sýrie, píše sa vo vyhlásení Komisie.

Od začiatku občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 utiekli do Turecka viac než tri milióny utečencov. Podľa migračnej dohody s EÚ z roku 2016 Ankara súhlasila s uzavretím balkánskej migračnej trasy a zastavením státisícov nelegálnych migrantov do Európy výmenou za finančnú pomoc a iné stimuly z Bruselu.

EÚ od roku 2012 poskytla Turecku takmer desať miliárd eur na podporu v oblasti migrácie.

(tasr)

  |  

Ďalší let do Petrohradu: rokovania o tranzite plynu naberajú na intenzite

Energetické firmy Slovenska a Maďarska podporili pokračovanie tranzitu plynu cez Ukrajinu.

Slovenský vládny špeciál podľa Denníka N opäť pristál v ruskom Petrohrade, kde sídli centrála plynárenského giganta Gazprom. Vláda let vopred neavizovala, podobne ako pred dvoma týždňami, keď v Petrohrade rokovala ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v sprievode šéfa SPP Vojtecha Ferencza.

Saková pokračuje v rokovaniach v súvislosti s dodávkami strategických surovín na Slovensko a do Európy. V utorok sa prvýkrát pracovne stretla s predsedom predstavenstva spoločnosti PJSC Gazprom Alexejom Millerom.

Hlavnou témou rokovaní bola spolupráca v oblasti plynárenstva. Utorkové stretnutie nadviazalo na to, ktoré sa uskutočnilo uplynulý týždeň, doplnil rezort hospodárstva.

Premiér Robert Fico (Smer) oznámil intenzívne rokovania o predĺžení tranzitu plynu cez Ukrajinu. Ministerka Saková v Bruseli na zasadnutí ministrov energetiky EÚ potvrdila, že cieľom je dosiahnuť dohodu do konca roka. Slovensko má podľa nej zabezpečené dodávky plynu na rok 2025, no dlhodobejšie riešenie stále chýba.

Podporu pre pokračovanie tranzitu plynu cez Ukrajinu vyjadrili slovenské aj maďarské energetické firmy. Štátne SPP a Eustream spolu s maďarským koncernom MOL a skupinou MVM, ktorá má blízke väzby na vládu Viktora Orbána, vydali spoločnú deklaráciu. 

V dokumente sa zaväzujú k podpore prevádzky a údržby existujúcej plynárenskej infraštruktúry po 1. januári 2025. K deklarácii sa pripojili aj rakúska priemyselná asociácia a talianska firma Gas Intensive, no chýba tam rakúska OMV, ktorej Rusko pred časom zastavilo dodávky plynu.

„Ak by SPP, ktorý má približne 65 %-ný podiel na našom trhu, prišiel o dodávky plynu z východu a celý potrebný objem by sme nakúpili z iného zdroja a fyzicky prepravili na Slovensko, stálo by nás to navyše ďalších 150 miliónov eur,“ vyčíslil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz v tlačovej správe SPP.

Premiér Fico v pondelok telefonoval s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, ktorý po rozhovore uviedol, že Ukrajina je pripravená na dohodu o tranzite, ak o to požiada eurokomisia. 

Platnosť súčasnej zmluvy o tranzite plynu končí na konci roka 2024, čo zvyšuje tlak na dosiahnutie novej dohody. Predchádzajúcu dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom uzatvorili na poslednú chvíľu – 30. decembra 2019.

Niektorí predstavitelia plynárenského sektora sa domnievajú, že aj po roku 2024 môže tranzit ruského plynu pokračovať. Chemicky totiž nie je možné určiť pôvod plynu a rozhodujúce je, kto ho vlastní.

Ruský plyn môže na rusko-ukrajinskej hranici kúpiť napríklad slovenské SPP alebo sprostredkovateľ ako azerbajdžanská spoločnosť Socar. Táto firma má s Gazpromom uzavreté viaceré zmluvy, ktorých detaily neboli zverejnené.

V nasledujúcich týždňoch sa očakávajú ďalšie rokovania na rôznych úrovniach a v rôznych krajinách. Premiér Fico skonštatoval, že rokovania môžu pokračovať aj počas vianočných sviatkov. 

(lipa, tasr)

  |  

Rokovania o prímerí v Pásme Gazy sú údajne v poslednej fáze

K dohode o pokoji zbraní a prepustení rukojemníkov sa bojujúce strany blížia po mesiacoch patovej situácie, povedal v utorok pre televíziu BBC anonymný palestínsky predstaviteľ.

Spojené štáty, Katar a Egypt v uplynulých týždňoch obnovili svoje snahy o sprostredkovanie rozhovorov medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, pričom hlásili, že obe tieto strany prejavujú vôľu dohodu uzavrieť. V katarskej Dauhe je momentálne izraelská delegácia na pracovnej úrovni.

Palestínsky predstaviteľ pre BBC načrtol trojfázový plán, ktorý počíta s prepustením civilistov a vojačiek držaných ako rukojemníci v Pásme Gazy. Malo by sa tak stať v prvých 45 dňoch prímeria.

Izraelské sily by sa zase stiahli z centier miest, cesty na pobreží a strategického pásu územia pozdĺž hranice Gazy s Egyptom, známeho ako Filadelfský koridor.

Taktiež by sa podľa predstaviteľa zaviedol mechanizmus pre vysídlených obyvateľov, ktorý im umožní vrátiť sa do svojich domovov na severe pobrežnej enklávy.

V druhej fáze by boli prepustení zvyšní rukojemníci a stiahnuté vojská.

Tretia fáza by ukončila vojnu, ktorú vyvolal útok palestínskych militantov na Izrael zo 7. októbra 2023.

Podľa BBC sa zdá, že tento plán vychádza z návrhu dohody, ktorý koncom mája predstavil končiaci americký prezident Joe Biden. V reakciách všetkých zapojených strán sa zdôrazňuje, že treba doladiť kľúčové detaily.

Izraelský minister obrany Jisrael Katz v pondelok na zasadnutí parlamentného výboru pre zahraničné veci povedal, že od vlaňajšieho novembra, keď si strany vymenili časť zajatcov a palestínskych väzňov, „sme neboli tak blízko k dohode o rukojemníkoch“.

(tasr)

  |  

Havária ruských tankerov v Kerčskom prielive znečistila desiatky kilometrov pobrežia

Znečistenie sa usadilo v okolí mesta Anapa v Krasnodarskom kraji na východe Čierneho mora, uviedla v utorok stanica Rádio Sloboda s odvolaním sa na úrady a miestnych obyvateľov.

Morský hydrofyzikálny inštitút Ruskej akadémie vied s odvolaním sa na údaje z družicového monitorovania informoval o úniku približne tritisíc ton ropných produktov.

Potvrdil, že škvrna vykurovacieho oleja, ktorá predstavuje hrozbu pre vodné a pobrežné ekosystémy oblasti, je morom unášaná na sever, vstúpila do Kerčského prielivu a smeruje k pobrežiu Krasnodarského kraja, dodala agentúra TASS.

Miestni obyvatelia podľa Rádia Sloboda na rôznych miestach na danom úseku pobrežia našli vtáky a psy pokryté mazutom, ktorí neboli schopní samostatne sa hýbať. „Vo vzduchu cítiť zápach ropy, ktorý spôsobuje nevoľnosť a slzenie očí,“ uviedli očití svedkovia.

Následky úniku ropných látok odstraňuje vyše 250 záchranárov a dobrovoľníkov, ktorí majú k dispozícii 50 kusov techniky.

V Kerčskom prielive sa v nedeľu v dôsledku silnej búrky potopili dva tankery prepravujúce ropné látky. Incident si vyžiadal život člena posádky jedného z tankerov. Ostatných 26 osôb z lodí bezpečne evakuovali na pevninu.

Medzinárodná environmentálna organizácia Greenpeace vopred varovala, že ak sa ropné produkty z tankerov – a to je asi 8-tisíc ton – dostanú do mora, hrozí, že nastane jedna z najväčších katastrof spôsobených človekom v Čiernom mori.

Odborníci uviedli, že tankery typu Volgonefť sa zvyčajne plavia v riekach, a nie v zime. „Vlny (v búrlivom počasí) dosahovali výšku troch až štyroch metrov, ale pre takéto plavidlá sú nebezpečné,“ vysvetlil regionálny predseda Zväzu ruských námorníkov Leonid Glušak.

(tasr)

  |  

Kaliňák: Kúpime 12 vrtuľníkov Blackhawk a zriadime národné obranné sily

Šéf rezortu obrany Robert Kaliňák (Smer) zhodnotil rok a predstavil úlohy, ktoré sa im podarilo splniť.

Kaliňák na tlačovej konferencii vyzdvihol splnenie úloh, ktoré vyplývali z programového vyhlásenia vlády a predstavil kľúčové zmeny v rezorte.

Prvým bodom, ktorý spomenul, bolo zavedenie nového motivačného systému pre profesionálnych vojakov. Systém je rozdelený do troch stupňov hodnotenia, ktoré určujú finančné odmeny. Cieľom je zvýšiť zainteresovanosť vojakov a znížiť počet odchodov z ozbrojených síl.

Národné obranné sily

Kľúčovou novinkou je aj zriadenie národných obranných síl, ktoré budú pozostávať z operačných, pohotovostných a branných záloh. Minister spresnil, že záujemcom o výcvik v branných zálohách vyplatia odmenu 1500 eur za dvojtýždňový výcvik.

Pohotovostné zálohy budú zamerané na ochranu dôležitých objektov a krízovej infraštruktúry, kým operačné zálohy sa budú špecializovať na prácu so zbraňovými systémami.

V oblasti modernizácie techniky informoval o príchode tretej stíhačky F-16, ktorá pristála na vojenskom letisku v Kuchyni pri Malackách minulý týždeň. Ďalšie dve očakáva rezort vo februári a štyri kusy by mali prísť v auguste budúceho roka.

Slovenský vzdušný priestor naďalej chránia Česká republika a Maďarsko. „Od nového roka postupne chceme preberať časť suverénnej ochrany nášho vzdušného priestoru aj týmito bojovými lietadlami. Postupne budeme pridávať služby tak, ako nám budú prichádzať lietadlá, aby sme boli schopní chrániť priestor," uviedol minister. Zahraničným partnerom, ktorí vzdušný priestor Slovenska aktuálne strážia, sa poďakoval.

Novinkou je aj nákup izraelského protivzdušného systému Barak MX, ktorý okrem iného zahŕňa šesť batérií a rakiet s predĺženým dostrelom. Súčasťou zmluvy je aj prenesenie časti výroby munície na Slovensko.

Blackhawk

Rezort obrany rovnako informoval o nákupe 12 viacúčelových vrtuľníkov Blackhawk, ktoré nahradia plánovaný nákup vrtuľníkov Viper.

„Aj keď nabalíme všetky zbraňové systémy, ktoré tam pôjdu, aj pre všetky ostatné vrtuľníky, aj keby sme ešte dokúpili aktívnu ochranu, ktorá sama osebe stojí v miliónoch, tak sa dostaneme do nejakej polovičnej ceny, ktorá je pri Viperoch," vyhlásil minister.

Súčasťou výzbroje vrtuľníkov by podľa Kaliňáka mohli byť ľahký guľomet, ťažký guľomet, rakety Hellfire či neriadené strely s inteligentnou hlavicou. Okrem bojových akcií by mohli byť nasadené pri záchranných prácach či pri hasení požiarov.

Minister obrany zdôraznil, že vrtuľníky budú mať životnosť najmenej 8 000 letových hodín, čo by podľa aktuálneho využívania strojov mohlo znamenať desiatky rokov používania.

O ponukách na modernizované stroje Viper a Blackhawk hovoril pred časom Kaliňák na tlačovej konferencii. Dvanásť kusov vrtuľníkov Viper by mohlo s výzbrojou a muníciou stáť Slovensko asi 550 miliónov eur. Rovnaký počet Blackhawkov by bez výzbroje vyšiel na 150 miliónov eur. Minister vtedy zdôraznil, že výhodou Blackhawkov je aj to, že SR už tento typ vlastní.

Nové vozidlá Tatra

V oblasti pozemného vybavenia minister potvrdil pokračovanie rokovaní o nákupe obrnených vozidiel Patria a zváženie nákupu ľahších alternatív tankov CV90120 v rámci konsolidácie štátneho rozpočtu.

Dôležitým projektom je aj nákup 250 vozidiel od spoločnosti Tatra v spolupráci s českým rezortom obrany. Výroba týchto vozidiel by sa mala podľa Kaliňáka od roku 2026 čiastočne presunúť na Slovensko, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest.

Na záver minister zdôraznil, že všetky úlohy programového vyhlásenia vlády v oblasti obrany boli splnené, vrátane zabezpečenia dôstojných osláv 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP).

Kritika opozície

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) kritizuje nákup modernizovaných vrtuľníkov Blackhawk. Podľa podpredsedu hnutia a poslanca Národnej rady SR Tomáša Valáška tieto vrtuľníky na podporu pozemného boja a pechoty nie sú stavané. Pre tento účel by podľa neho boli lepšie vrtuľníky Viper.

„Žiadna iná členská krajina Severoatlantickej aliancie nepoužíva Blackhawky na podporu pozemných ozbrojených síl v operáciách. Rakúsko a Portugalsko ich nemajú ani len vyzbrojené. Jediné vyzbrojené Blackhawky, ktoré sme našli v aliancii, sú tie americké, a to je len na podporu špeciálnych síl len v situácii, že neletia do hustej nepriateľom osídlenej oblasti, kde ich sleduje neviem koľko radarov," uviedol Valášek.

V opozičnom hnutí majú podľa neho podozrenie, že ich minister Kaliňák chce kúpiť len preto, že si predsavzal, že vrtuľníky kúpi od tejto firmy. Poslanec zároveň poukázal, že vrtuľníky Blackhawk boli v minulosti už používané a im konkurujúce stroje Viper sú síce tiež staršie, no používané neboli.

Predstavitelia hnutia kritizovali aj spôsob obstarávania inej vojenskej techniky na rezorte obrany. Minister Kaliňák podľa spolupracovníka PS v oblasti obrany Petra Bátora „nakupuje ako zbesilý".

Bátora poukázal na to, že ministerstvo chce napríklad kúpiť menšie dopravné lietadlá, do ktorých si bežný vojak nesadne. Vadí mu, že v nákupoch zároveň nie je systém a peniaze z rozpočtu ministerstva odchádzajú aj na projekty iných rezortov.

Kritika prichádza aj od ďalšej opozičnej strany.

Hnutie Slovensko vyzýva premiéra Roberta Fica, aby zastavil biznisy ministra obrany Roberta Kaliňáka (obaja Smer-SD) a začal riešiť rozpadajúce sa bezpečnostné zložky, zdravotníctvo a školstvo.

„Je nemysliteľné, aby v čase, kedy sa rozpadajú základné zložky štátu, nakupoval Kaliňák nepotrebné a navyše staré vrtuľníky za stovky miliónov eur," povedal predseda poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš.

(lipa, tasr)

  |  

Izrael si po porážke Hamasu chce zachovať úplnú kontrolu nad Pásmom Gazy

Pôjde o bezpečnostný režim podobný tomu, ktorý platí „v Júdei a Samárii“, oznámil minister obrany Jisrael Katz s použitím izraelského označenia Predjordánska, píše spravodajský portál Times of Israel.

Katz na sieti X spresnil, že po likvidácii vojenských a administratívnych kapacít hnutia Hamas bude mať izraelská armáda v Pásme Gazy v súlade s bezpečnostným plánom „úplnú slobodou konania, presne ako v Júdei a Samárii“.

Zdôraznil, že židovský štát nedovolí existenciu žiadnej „teroristickej organizácie“, ktorá by z Pásma Gazy robila výpady proti komunitám a občanom v Izraeli. Tel Aviv podľa Katza nepripustí návrat k situácii spred 7. októbra 2023, keď palestínske komandá podnikli prekvapivý vpád do južného Izraela, kde zavraždili najmenej 1 200 ľudí a 251 uniesli.

Na margo Palestínskej samosprávy – ktorá v obmedzenom režime vládne na Západnom brehu Jordánu – Katz uviedol, že „Izrael ju chráni pred Iránom a Hamasom“. Dodal, že je nutné, aby sa Palestínska samospráva „naklonila na stranu umiernenosti“.

Minister tým podľa portálu i24 naznačil, že Izrael chce zachovať Palestínsku samosprávu, čo je v rozpore s nedávnymi vyhláseniami niektorých iných izraelských politikov.

Katz prišiel s týmto vyhlásením v čase, keď sa zintenzívňujú rokovania o prepustení rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy od 7. októbra 2023. Jednou z hlavných požiadaviek Hamasu na týchto rokovaniach je ukončenie vojny a úplné stiahnutie izraelských vojakov z Pásma Gazy.

Predchádzajúce diskusie evokovali „reformu“ Palestínskej samosprávy, vrátane spolupráce medzi arabskými a európskymi krajinami, s cieľom dohodnúť reformovanej samospráve ročný „stabilizačný mandát“.

(tasr)