Mosty v mestách i krajoch po celom Slovensku sú v havarijnom stave

V septembri musel magistrát v Banskej Bystrici riešiť krízovú situáciu, ktorá vyústila do zbúrania dôležitého mosta v Kremničke. Ten viedol ponad rýchlostnú cestu R1 a spájal jednu časť mesta s druhou.

Rozhodnutie prišlo doslova z minúty na minútu. Hoci položka "most" v účtovníctve samosprávy chýbala a mostná konštrukcia nebola ani jej majetkom, sanácie vo výške 239-tisíc eur zaplatilo mesto z vlastného vrecka.

V súčasnosti samospráva rokuje s Ministerstvom dopravy a výstavby SR o tom, komu tento most patrí a aj komu bude patriť ten nový, ktorý by ho mal nahradiť.

„Bola to šokujúca informácia aj pre nás, že most môže kedykoľvek spadnúť. Nezostávalo nám nič iné, len vyhlásiť mimoriadnu situáciu a most zbúrať. Uvedomujeme si, že je to pre dopravnú infraštruktúru citeľná strata,“ uviedol pre Štandard primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.

Urýchlené zborenie

Nevyhnutné búranie tohto 50-ročného mosta urýchlila skutočnosť, že bol posudkom zaradený do triedy sedem, čo je havarijný stav. Predchádzajúca prehliadka v októbri 2018 konštatovala stav štyri až päť, čiže došlo k náhlemu zhoršeniu jeho stavu.

Mosty sa delia podľa stavu do siedmich stupňov. Prvý je bezchybný, druhý veľmi dobrý, tretí stav je dobrý. Potom nasleduje štvrtý a piaty, kam patril pred náhlym zhoršením aj ten zbúraný banskobystrický most. To je stav uspokojivý, respektíve zlý. Šiesty stav je veľmi zlý a siedmy havarijný.

„Mosty všeobecne, a to nielen v Banskej Bystrici, sú veľký problém. Ide o veľké investičné zámery, na ktoré budú samosprávy iba ťažko hľadať potrebné finančné prostriedky. Ako Únia miest Slovenska budeme iniciovať rokovanie s ministerstvom dopravy, aby sa našlo riešenie a financie, ako staré mosty sanovať,“ vysvetlil Nosko.

Pre vodičov po sanácii mosta zostal iba susedný most, vzdialený niekoľko stoviek metrov od toho zbúraného. Ten však taktiež „nikomu“ nepatrí a rovnako je v havarijnom stave. V rozpočte mesta na rok 2025 je preto zahrnutá aj jeho rozsiahla diagnostika za 48-tisíc eur.

Takisto mesto do rozpočtu zahrnulo aj položku 200-tisíc eur na spracovanie projektovej dokumentácie výstavby nového mosta v Kremničke. Na ďalšiu výstavbu či obnovu mostov chce samospráva okrem vlastných zdrojov čerpať aj eurofondy.

Samospráva si v tejto súvislosti dala vypracovať aj správu o stave mostov. Spracovaný materiál im poskytuje ucelenejší prehľad o aktuálnom stavebno-technickom stave mostov v Banskej Bystrici.

„V Banskej Bystrici evidujeme 82 mostných objektov a lávok, časť z nich je vo vlastníctve a správe mesta, pri niektorých vlastník identifikovaný nebol. V havarijnom stave z tohto počtu je približne 11 percent mostov a lávok. Na viacerých z nich mesto už v minulosti prijalo potrebné opatrenia – obmedzenie dopravy, vylúčenie dopravy a podobne," vysvetlil redakcii Nosko.

Odhadovaná výška investície súvisiacej s mostami, ktoré sa nachádzajú v kategórii päť až sedem - čo znamená v stave nie celkom vyhovujúcom alebo zlom - sa podľa Noska pohybuje na úrovni desiatok miliónov eur.

"Na opravy, ktoré by sa týkali odstránenia všetkých nedostatkov na mostoch a dosiahnutia stavu jeden a dva, by boli potrebné finančné prostriedky v predpokladanej výške 60 miliónov eur," doplnila pre Štandard hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Zdenka Marhefková s tým, že aj napriek kritickej situácii nateraz mesto uzáveru žiadneho mosta neplánuje.

Celoslovenský problém

Kritická situácia s mostami je však nielen v meste, lež aj v celej banskobystrickej župe, kde museli pred pár dňami uzatvoriť šesť mostov. Lepšie to však ale nevyzerá ani v ostatných krajoch.

Predseda BBSK Ondrej Lunter na brífingu uviedol, že ak župám a samosprávam nezačne pomáhať štát, samy to nezvládnu. Touto témou sa podľa Luntera zaoberali aj na rokovaní Združenia samosprávnych krajov SK8.

„Stav mostov na území celého Slovenska je katastrofálny. Len v správe samosprávnych krajov je dvetisíc mostov, ktoré sú v stupni päť až šesť. To znamená jeden stupeň pred uzavretím,“ informoval Lunter.

Banskobystrický župan vysvetlil, že aj preto sa v spolupráci s ďalšími krajmi rozhodol ten banskobystrický pripraviť veľký projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt) na to, aby v spolupráci aj so súkromným sektorom dokázali župy tieto mosty opraviť.

„Aby sme nemuseli uzatvárať mosty tak, ako sme to teraz urobili po revíziách v našom kraji. Tieto sú v takom stave, že môžu spadnúť, ak po nich bude naďalej premávať kamiónová doprava. Preto potrebujeme, aby sa k nám vláda správala partnersky, aby napravila financovanie, ktoré pokazila predchádzajúca Matovičova vláda,“ vysvetlil Lunter.

Župan zároveň doplnil, že zástupcovia krajov už vyzvali vládu, aby samosprávam zabezpečila stabilné financovanie vo výške dvoch percent HDP. Celkové odhadované náklady, potrebné len na riešenie kritického stavu na šiestich uzatvorených mostoch v BBSK, presahujú 5 miliónov eur.

Konkrétne ide o most za obcou Budča v smere na Ostrú Lúku, most nad železničnou traťou v obci Hnúšťa, most cez rieku Rimava v obci Hnúšťa, most cez rieku Rimava v obci Vrbovce, most nad železničnou traťou Vrútky - Zvolen v Trnavej Hore a most cez Kýzový potok v Novej Bani.