Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán v Sofii rokoval s bulharským prezidentom o konkurencieschopnosti

Lídri Maďarska a Bulharska v piatok diskutovali aj o rozvoji vzťahov medzi krajinami, píše portál Magyar Nemzet.

Premiér Viktor Orbán a prezident Rumen Radev diskutovali aj o úlohe Bulharska v zásobovaní Maďarska energiou, najmä z hľadiska dôsledkov rusko-ukrajinskej vojny.

Maďarský premiér avizoval, že spolupráca medzi oboma krajinami sa posilní nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v oblasti vojenského priemyslu a obrany.

„V čase, keď som zastupoval Bulharsko v Európskej rade, sme s Viktorom Orbánom nadviazali plodnú spoluprácu v mnohých dôležitých témach, od energetiky a migrácie až po vojnu na Ukrajine a bezpečnosť,“ pripomenul Radev a dodal, že v uplynulom roku navštívil Maďarsko trikrát, aby pokračoval v spoločnej práci.

Bulharský prezident zablahoželal maďarskej vláde k predsedníctvu v Rade EÚ, ktoré označil za mimoriadne úspešné. Osobitne vyzdvihol prijatie Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru, ktoré zastrešilo práve maďarské predsedníctvo.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinské vládne registre sa stali terčom jedného z najväčších kybernetických útokov

Ukrajina zažila jeden z najrozsiahlejších kyberútokov za posledné obdobie, oznámila ministerka spravodlivosti Oľha Stefanišynová s tým, že dočasne pozastavili prevádzku všetkých kľúčových systémov jej rezortu.

„Práve teraz spolu s tímom a špecialistami z iných služieb koordinujeme úsilie na odvrátenie kybernetického útoku a obnovenie systémov. Už teraz je jasné, že útok uskutočnili Rusi s cieľom narušiť fungovanie kritickej štátnej infraštruktúry,“ napísala ministerka a vicepremiérka pre európsku integráciu na Facebooku.

K útoku na ukrajinské vládne dáta sa prihlásila ruská hackerská skupina XakNet, ktorá tvrdí, že registre fyzických a právnických osôb, dlžníkov či exekučných konaní v ukrajinskom Národnom informačnom centre vymazali vo štvrtok večer.

Okrem toho sa tiež údajne dostali priamo do databázy ministerstva spravodlivosti vrátane zálohovaných dokumentov na zahraničných serveroch v Poľsku, pričom vraj išlo o miliardu záznamov.

Odhadovaný čas prvej fázy obnovy dát bude do dvoch týždňov. „Podrobnosti o poskytovaní služieb občanom budú k dispozícii zajtra v priebehu dňa,“ informovala Stefanišynová.

„Situáciu máme pod kontrolou a robíme všetko potrebné pre rýchle obnovenie všetkých služieb,“ dodala.

Neskôr na piatkovej tlačovej konferencii oznámila, že služba pre špeciálne komunikácie nepotvrdila únik informácií.

„Pred tlačovou konferenciou som dostala informáciu od vedúceho Štátnej služby pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií, že únik údajov sa nepotvrdil,“ povedala.

(sab)

Minúta  |  

SaS: Slovensko prišlo o možnosť zasiahnuť do prevodu podielu v Slovenských elektrárňach

Opozičná strana tvrdí, že sa tak stalo po prijatí pozmeňovacieho návrhu Branislava Becíka (Hlas), ktorým sa zo zákona o kritickej infraštruktúre vypustila kompetencia štátu z vlastnej iniciatívy preveriť investora a s prevodom nesúhlasiť.

Na problém v piatok upozornil opozičný poslanec Karol Galek (SaS) po tom, ako bolo tento týždeň oznámené, že 66-percentným vlastníkom Slovenských elektrární sa stane český Energetický a priemyselný holding (EPH).

Samotný prevod majetkových práv medzi súčasnými súkromnými investormi je podľa Galeka v poriadku. "Ale o tomto prevode mala takisto rozhodovať vláda. Ministerstvo malo z vlastnej iniciatívy preveriť, akým investorom vlastne EPH je. Máme s ním už nejaké skúsenosti, ale nepoznáme úplne dopodrobna, odkiaľ pochádzajú jeho finančné prostriedky, nepoznáme úplne presne jeho vlastnícku štruktúru," povedal opozičný poslanec vzhľadom na stratu právomoci ministerstva hospodárstva.

Slovenská republika mala pritom podľa neho pred novelou taktiež väčšiu možnosť rokovať o zvýšení vplyvu štátu v rámci Slovenských elektrární, v ktorých vlastní v súčasnosti minoritný 34-percentný podiel.

Strana SaS je pripravená informovať o tejto transakcii Európsku komisiu a obrátiť sa na ňu v súvislosti s jej preverením. "Čo je ešte zaujímavejšie, je to, že finančná skupina a teda finanční žraloci z EPH sa veľmi rýchlo ponáhľali, aby tento proces urýchlili. Je to len pár dní, čo Peter Pellegrini podpísal tento zákon a EPH už prišiel s týmto vyhlásením," dodal opozičný poslanec.

EPH v stredu podpísal zmluvu so spoločnosťou Enel Produzione, ktorá mu umožní nadobudnúť zvyšný 50-percentný podiel v spoločnosti Slovak Power Holding BV (SPH). Tá je majiteľom 66 percent akcií Slovenských elektrární, zvyšných necelých 34 percent vlastní Slovenská republika. EPH sa tak po ukončení transakcie stane 100-percentným majiteľom SPH a v elektrárňach bude mať prostredníctvom tejto firmy majoritný podiel.

Minister vnútra a predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok sa ohradil voči kritike strany SaS.

"Ak bude možnosť, že táto vláda bude mať aj finančné prostriedky, ale aj schopnosť, že súkromný sektor sa bude zbavovať svojho podielu v energetike, myslím si, že by sme mali v rámci toho robiť maximum. Samozrejme, je tu predsa ohlásený ďalší blok, v Mochovciach, čiže výstavba samostatnej ďalšej jadrovej elektrárne. To je jasný signál toho, že nám na energetickej bezpečnosti záleží a budeme robiť všetko pre to, aby sme v tomto mali silný štát," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

Netanjahu sa nezúčastní 80. výročia oslobodenia Auschwitzu. Obáva sa zatknutia

Na izraelského premiéra vydal zatykač koncom novembra Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, signatárske krajiny Rímskeho štatútu sú tak viazané zadržať jeho i exministra obrany Joava Galanta.

Namiesto premiéra Benjamina Netanjahua sa osláv oslobodenia najznámejšieho koncentračného tábora nacistického režimu zúčastní minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar, píše denník Rzeczpospolita.

„Sme povinní rešpektovať ustanovenia Medzinárodného trestného súdu v Haagu,“ povedal pre denník námestník ministra zahraničia Władysław Bartoszewski, ktorý je zodpovedný za koordináciu ceremónie 27. januára.

Rzeczpospolita tvrdí, že izraelská vláda ani nepožiadala o Netanjahuovu účasť na ceremónii, pretože „vedeli, aká bude reakcia Varšavy“.

Netanjahu prijal pozvanie Orbána. Ten nedbá na zatykač Medzinárodného trestného súdu

Mohlo by Vás zaujímať Netanjahu prijal pozvanie Orbána. Ten nedbá na zatykač Medzinárodného trestného súdu

Hoci sa na 75. výročí zúčastnil vtedajší prezident Reuven Rivlin, jeho nástupca Jicchak Herzog tiež neavizoval účasť.

„Dúfame, že nakoniec sa pred ICC postaví Vladimir Putin. Preto sa musíme riadiť rozhodnutiami súdu,“ vysvetlili anonymné diplomatické zdroje v rozhovore pre Rzeczpospolitu.

Na Netanjahua, Galanta a lídrov palestínskeho hnutia Hamas vydal ICC zatykač z dôvodu pokračujúcej vojny v Pásme Gazy, v ktorej sa obe strany podľa prokurátora Karima Khana dopúšťajú vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na izraelského premiéra Netanjahua

Mohlo by Vás zaujímať Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na izraelského premiéra Netanjahua

(sab)

Minúta  |  

Nemecký prezident svoje rozhodnutie o rozpustení Bundestagu oznámi až po Vianociach

Frank-Walter Steinmeier v piatok na tlačovej konferencii v Berlíne oznámil, že rozhodnutie o rozpustení parlamentu a vypísaní nových volieb oznámi až budúci týždeň 27. decembra, citovala ho agentúra DPA.

Prezident má podľa základného zákona krajiny povinnosť po vyslovení nedôvery spolkovej vláde do 21 dní rozpustiť Spolkový snem. „Semaforová“ koalícia kancelára v demisii Olafa Scholza zložená z „červenej“ SPD, „žltej“ liberálnej FDP a Zelených neprežila hlasovanie 16. decembra.

Išlo o vyvrcholenie krízy v koalícii, ktorú spôsobilo odvolanie ministra financií Christiana Lindnera (FDP) pre stranícke nezhody so Scholzom (SPD). Liberáli následne trojkoalíciu opustili, Scholz tak zostal na čele menšinovej vlády.

Nemecké politické strany za termín predčasných volieb presadzujú 23. február, pripomenula DPA. Riadne voľby by sa v krajine konali až 28. septembra 2025.

Kandidát opozičných konzervatívcov (CDU) na kancelára Friedrich Merz má podľa prieskumov väčšiu podporu v nadchádzajúcich voľbách než Scholz, ktorý je najmenej obľúbeným nemeckým kancelárom od zjednotenia krajiny v roku 1990.

(tasr)

Minúta  |  

Turecký útok dronom na severe Sýrie zabil dvoch kurdských novinárov

Nazim Dastan (32) a Cihan Bilgin (29) zahynuli v aute, na ktoré vo štvrtok zaútočil dron Ankary, muži spravodajsky pokrývali boje medzi kurdskými a protureckými milíciami v blízkosti priehrady Tišrín východne od mesta Aleppo.

„Odsudzujeme tento útok na našich kolegov a žiadame vyvodenie zodpovednosti,“ uviedlo v piatok Združenie novinárov Dicle Firat, na ktoré sa odvolala agentúra AFP. Organizácia spresnila, že dvojica, ktorá pochádzala z kurdskej časti juhovýchodného Turecka, pracovala pre sýrske kurdské médiá Rojnews a tlačovú agentúru Anha.

Útok odsúdila aj Turecká únia novinárov, podľa ktorej boli novinári „údajne terčom útoku tureckého bezpilotného lietadla“. Vyzvala na vypátranie zodpovedných osôb a ich potrestanie.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne i prokurdská tlačová agentúra Mezopotamya sídliaca v Istanbule takisto z útoku vinia turecký dron. Turecká armáda však podľa AFP trvá na tom, že cieli iba na „teroristické bunky“, nikdy na civilistov.

Prezident Recep Tayyip Erdogan medzičasom v piatok počas návratu zo samitu v Káhire novinárom povedal, že je čas zničiť „teroristické“ skupiny, ktoré predstavujú hrozbu pre prežitie Sýrie, kde nedávno povstalci zvrhli dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

Erdogan menovite spomenul džihádistov z organizácie Islamského štátu, Stranu kurdských pracujúcich (PKK) a ich odnože.

Útok na novinárov sa stal v čase zvyšujúcich sa obáv z možného tureckého útoku na Kurdmi kontrolované sýrske pohraničné mesto Kobanî. Turecko má na severe Sýrie tisíce vojakov a podporuje tam aj zástupné sily, ktoré sa zapojili do prebiehajúcich potýčok so Sýrskymi demokratickými silami (SDF) a Oddielmi ľudovej sebaobrany (YPG).

Ankara podľa AFP dúfa, že Sýria pod vedením islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá značne prispela k pádu prezidenta Asada, podnikne kroky na riešenie otázky kurdských bojovníkov na severe.

„Ak sa touto otázkou budú riadne zaoberať, nebude dôvod, aby sme zasahovali,“ uviedol tento týždeň turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.