Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina plánuje otvoriť dva nové konzuláty v Poľsku, prítomnosť posilní aj na Slovensku

V mestách Rzeszów a Poznań plánuje ministerstvo zahraničia zriadiť konzulárne úrady a rozšíri konzulárnu prítomnosť vo Francúzsku, v Nemecku, Rumunsku a na Slovensku, oznámil minister Andrij Sybiha.

Šéf ukrajinskej diplomacie v pléne Verchovnej rady v piatok dodal, že z ukrajinského konzulátu v Gdańsku sa stane generálny konzulát, citovali Sybihu agentúry PAP a Ukrinform.

Sybiha v tejto súvislosti pripomenul, že v Poľsku žije druhá najväčšia ukrajinská komunita. „Hovoríme o približne jednom milióne ľudí,“ povedal.

Poľská vláda sa koncom októbra rozhodla odvolať svoj súhlas s fungovaním ruského generálneho konzulátu v Poznani. Tento krok odôvodnila údajnou hybridnou vojnou, ktorú Moskva vedie proti Ukrajine, Poľsku a Západu. Ruskí diplomati museli opustiť krajinu do konca novembra.

Kyjev medzičasom oficiálne požiadal Varšavu o prevod priestorov v Poznani, v ktorých sídlil ruský konzulát. „Poľskej strane sme už poslali oficiálnu nótu so žiadosťou a čakáme na podrobnosti,“ povedal Sybiha pre agentúru Ukrinform.

V súčasnosti má Ukrajina v Poľsku veľvyslanectvo, ktoré sa nachádza vo Varšave, a štyri konzuláty v Krakove, Lubline, Vroclave a Gdańsku.

(tasr)

  |  

Od soboty možno prestane fungovať americká vláda. Hrozí to pri neschválení rozpočtu

Po neschválení návrhu pokračovacieho uznesenia o financovaní federálnych agentúr, ktoré ako plán B predložil vo štvrtok predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson, hrozí zastavenie fungovania neesenciálnych úradov.

Pôvodný obojstranný návrh čiastkového rozpočtu v stredu kongresmani odmietli, za týmto rozhodnutím bol aj tlak zvoleného prezidenta Donalda Trumpa a jeho nominanta úradu pre efektivitu vlády Elona Muska.

Tí označili viaceré „prílepky“ – ako 100 miliárd dolárov na podporu farmárov či investícia do kúpy štadióna NFL v Marylande – za zbytočné a celkovú sumu 1,25 bilióna dolárov, ktoré vláda minula od 1. októbra 2024 (začiatok fiškálneho roka) za premrštenú.

Konflikty medzi republikánmi a blížiaci sa shutdown

Vo štvrtok však Johnsonov „plán B“ Snemovňa opäť odmietla, pričom proti rozpočtu, ktorý by pokryl vládne výdavky do marca 2025, hlasovalo aj 38 republikánov.

„Som absolútne znechutený stranou, ktorá vedie kampaň o fiškálnej zodpovednosti a má tú drzosť ísť za americkým ľudom a povedať, že si myslíte, že toto je fiškálne zodpovedné,“ povedal kongresman Chip Roy z Texasu, jeden z republikánov, ktorí hlasovali proti návrhu zákona.

Trump zase na svojej platforme Truth Social avizoval, že bude tlačiť na uvoľnenie či dokonca zrušenie dlhového stropu, ktorého pozastavenie podpísané jeho predchodcom Joeom Bidenom končí 2. januára. Od budúceho roka tak výdavky ministerstva financií nesmú presiahnuť 31,38 bilióna dolárov.

„Preskupíme sa a prídeme s iným riešením, takže zostaňte naladení,“ povedal Johnson po štvrtkovom hlasovaní. Plán nezískal ani väčšinu, neprešiel v pomere 174:235. Predseda dolnej komory avizoval ďalšie hlasovanie o „pláne C“ na piatok.

Ktoré úrady by sa teda zastavili?

Denník Washington Post vysvetlil, že „vypnutie“ vlády (shutdown) by mohlo trvať len pár hodín. Hoci ultimátum financovania 428 federálnych agentúr je do piatka do polnoci, kongresmani by sa mohli stretnúť počas víkendu a odhlasovať nejaký provizórny balík, pričom od pondelka by financovanie pokračovalo.

„Najkratšia odstávka vlády trvala len niekoľko hodín,“ pripomenul Post. Kongresmanov by podľa denníka mohla tiež motivovať „hrozba“ skrátenia vianočného voľna, ktoré trvá 16 dní.

Pre celú vládu USA pracujú tri milióny ľudí, čo podľa portálu USA Facts robí z vlády pätnásteho najväčšieho zamestnávateľa v krajine. Ďalších 1,3 milióna ľudí pôsobí v ozbrojených silách, obom týmto skupinám by shutdown pozastavil výplaty – a to až do obnovenia financovania.

Uzavreli by sa národné parky či múzeá, a tiež daňový úrad (IRS), ktorý by bol zo zákona povinný nariadiť svojim zamestnancom neplatené voľno. Na základe údajov Postu by v prípade shutdownu pozastavil pracovný pomer takmer 90-tisíc zamestnancom.

Federálni zamestnanci, ktorí pracujú v sektoroch národnej bezpečnosti, bezpečnosti cestovania či výkonu ústavných právomocí prezidenta, by pokračovali vo svojich funkciách, často však bez nároku na mzdu. Úrad pre bezpečnosť dopravy (TSA), ktorý má asi 60-tisíc zamestnancov, „pošle domov“ všetkých okrem troch tisícov ľudí.

Skomplikuje sa tiež vydávanie pasov, keďže správa a údržba federálnych budov, v ktorých sídlia konzuláty, by mala tiež pozastavené financovanie. Proces vydávania nových dokumentov by však ovplyvnený nebol, keďže je financovaný správnymi poplatkami.

(sab)

  |  

Elektrárne začali studenú hydroskúšku štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach

Najmladšia jadrová elektráreň na Slovensku už vstúpila do druhej fázy neaktívnych skúšok procesu uvádzania elektrárne do prevádzky.

Hlavným cieľom studenej hydroskúšky je preukázať kvalitu, tesnosť a funkčnosť systémov a zariadení elektrárne, vrátane tlakovej nádoby reaktora, potrubí, čerpadiel a ventilov, informovali v piatok Slovenské elektrárne na svojej internetovej stránke.

"Po úspešnom ukončení neaktívnych funkčných skúšok vstupujeme do druhej fázy neaktívnych skúšok procesu uvádzania elektrárne do prevádzky. Ide o takzvané etapové programy neaktívneho skúšania. Prvým z nich je studená hydroskúška primárneho okruhu," uviedol Peter Andraško, zástupca projektového riaditeľa dostavby šrtvtého bloku Mochoviec.

Riaditeľ dokončovania a spúšťania systémov štvrtého bloku Mochoviec Martin Mráz dodal, že nasledovať budú malá revízia, horúca hydroskúška a veľká revízia, ktorými elektráreň ukončia neaktívne skúšky.

"Po schválení žiadosti na zavážanie paliva od Úradu jadrového dozoru SR zavezieme do reaktora jadrové palivo a začnú sa aktívne skúšky," priblížil.

Energetické spúšťanie tretieho bloku elektrárne dokončili Slovenské elektrárne záverečným 144-hodinovým testom na 100 percent nominálneho výkonu reaktora vlani 17. októbra. Tretí aj štvrtý blok majú inštalovaný výkon 471 MW a spolu pokryjú približne 26 percent spotreby elektriny na Slovensku, navyše bez priamych emisií CO2.

(tasr)

  |  

Slovenský eurokomisár dopomohol k uzatvoreniu dohody medzi EÚ a Švajčiarskom

Eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič v piatok popoludní v Bruseli oznámil, že sa podarilo úspešne zavŕšiť rokovania Európskej komisie (EK) so Švajčiarskom.

Postať dohody tkvie v modernizácii a rozšírení vzťahov medzi EÚ a touto krajinou, ktoré sa začali ešte v roku 2014.

Šefčovič spresnil, že predsedníčka EK Ursula von der Leyenová kvôli tejto dohode vycestovala do Bernu.

(tasr)

  |  

Pellegrini víta zmier medzi vládou a lekárskymi odborármi

Prezident ocenil i profesionálny prístup ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), ktorý prezentoval počas rokovaní.

"Je to v tomto predvianočnom období dobrý signál pre ľudí na Slovensku, že nezostanú bez lekárskej starostlivosti a bude o nich postarané," uviedol Peter Pellegrini.

Vláda na svojom piatkovom rokovaní schválila zmluvu s Lekárskym odborovým združením (LOZ) o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaväzuje k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov. Rovnako k tomu, že o sporných bodoch budú obe strany ďalej rokovať. LOZ má zabezpečiť, aby lekári stiahli svoje výpovede.

(tasr)

  |  

Musk sa zapojil do nemeckého politického boja. AfD označil za jedinú záchranu

Technologický miliardár reagoval na video nezávislej reportérky Naomi Seibtovej, ktorá poukázala na snahy lídra CDU Friedricha Merza o koalíciu so Zelenými.

„Jedine AfD dokáže zachrániť Nemecko,“ napísal na sieti X Elon Musk, ktorý je podľa agentúry Reuters považovaný za najbohatšieho muža na svete a ktorého Trump nedávno vymenoval do čela kváziministerstva pre efektivitu vlády (DOGE).

Prieskumy verejnej mienky pripisujú Alternatíve pre Nemecko druhé miesto, hneď za opozičným konzervatívnym blokom CDU/CSU a pred vládnymi sociálnymi demokratmi (SPD) kancelára Olafa Scholza.

Nemecká spolková vláda v reakcii pre Reuters uviedla, že Muskov príspevok vzala na vedomie, ďalej sa k tomu ale odmietla vyjadriť.

Generálny tajomník Scholzovej SPD Matthias Miersch pre online médium t-online povedal, že Nemecko „nepotrebuje zahraničné vplyvy“ a vyzval Muska, aby sa držal bokom.

Samotný Scholz sa na piatkovej tlačovej konferencii k Muskovmu vstupu do nemeckej politiky vyjadril opatrne, všimol si denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

„Máme v zásade slobodu názoru. To platí aj pre multimiliardárov,“ odpovedal kancelár v demisii na novinársku otázku. „Ale sloboda názoru znamená aj to, že môžete hovoriť veci, ktoré nie sú správne a neobsahujú dobré politické rady,“ vyhlásil.

Scholz zdôraznil, že „všetky nemecké demokratické“ strany s Muskom nesúhlasia. „A jeho úsudok nie je taký uvážený, ako je hospodársky úspech jeho spoločností,“ poznamenal.

Musk už vlani vyjadril AfD podporu, keď podľa Reuters zaútočil na postup nemeckej vlády v súvislosti s nelegálnou migráciou. V novembri tohto roka zase vyzval na odvolanie sudcov v Taliansku, ktorí spochybnili zákonnosť vládnych opatrení na zabránenie nelegálnemu prisťahovalectvu.

(tasr, sab)