Preskočiť na obsah
  |  

AFP: Stretnutie delegácie USA s novým sýrskym vedením bolo pozitívne

„A výsledky budú pozitívne, ak Boh dá,“ doplnil anonymný zdroj zo sýrskej delegácie pre francúzsku agentúru AFP, podľa ktorej ide o prvú oficiálnu diplomatickú misiu USA v Damasku od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii v roku 2011.

Po stretnutí s novým vedením plánovala americká delegácia tlačovú konferenciu. Tú však z bezpečnostných dôvodov zrušili, oznámil predstaviteľ Spojených štátov.

Americká armáda krátko na to informovala, že jej jednotky pri štvrtkovom útoku zabili vodcu Islamského štátu v Sýrii a ďalšieho člena tejto skupiny. Podľa informácií AFP nie je zrejmé, či zrušenie tlačovej konferencie súvisí s týmto incidentom.

Diplomati sa počas návštevy Sýrie stretávajú nielen so zástupcami islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá zvrhla prezidenta Bašára Asada, ale taktiež s aktivistami, občianskou spoločnosťou či členmi menšinových skupín.

Predstavitelia USA rokujú so Sýrčanmi o „ich vízii budúcnosti“ krajiny a o prípadnej podpore týchto snáh zo strany Washingtonu, informovalo predtým americké ministerstvo zahraničných vecí.

Delegáciu tvoria Barbara Leafová, ktorá je najvyššou predstaviteľkou ministerstva zahraničných vecí pre Blízky východ, a dlhoročný diplomat Daniel Rubinstein, ktorý je zodpovedný za angažovanie sa USA v Sýrii.

Spojené štáty naďalej pátrajú po Američanoch, ktorí zmizli v Sýrii, preto sa k delegácii pridal aj vedúci predstaviteľ USA pre rukojemníkov Roger Carstens, píše AFP.

Sýrski povstalci vedení HTS, kedysi napojenou na al-Káidu, spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Úspešne ju zavŕšili 8. decembra dobytím Damasku. Asad následne ušiel do Moskvy.

Zvrhnutím jeho režimu sa v Sýrii skončila 13-ročná občianska vojna aj polstoročná vláda klanu Asadovcov.

(tasr)

  |  

Putin: Bezpečnostné zložky musia aktívnejšie odhaľovať zradcov a špiónov

Ruský prezident pri príležitosti Dňa pracovníkov spravodajských služieb vyhlásil, že v nezanedbateľnej miere práve spravodajské služby prispeli k víťazstvu Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne – v tradícii podľa neho načim pokračovať.

"Zvýšenie úrovne bezpečnosti našej spoločnosti priamo závisí od neochvejného boja s extrémizmom. Tí, čo podnecujú neznášanlivosť medzi národmi [Ruskej federácie, pozn. red.] a náboženskú netolerantnosť, tí, čo sa pokúšajú destabilizovať, oslabiť krajinu zvnútra, musia čeliť najtvrdším možným zákonným opatreniam," vyhlásil v prejave k pracovníkom spravodajských služieb Putin.

Hlavným cieľom ruskej kontrarozviedky by podľa šéfa Kremľa malo byť odhaľovanie špiónov či zradcov, znemožňovanie záškodníckej činnosti súvisiacej s prebiehajúcou inváziou na Ukrajinu a v neposlednom rade spravodajská činnosť vedená priamo na okupovanom ukrajinskom území.

V prvom polroku 2024 sa v Rusku počet ľudí, odsúdených za špionáž, oproti prvému polroku 2023 zdeväťnásobil, uvádza portál Moscow Times.

Jednotný register "zahraničných agentov", ktorý v Rusku vznikol 1. decembra 2022, obsahuje okolo 900 zoskupení a osôb - 20. decembra 2024, v deň Putinovho prejavu, bolo na zoznam zaradené okrem iných aj Laboratórium univerzitnej transparentnosti, ktoré vyšetrovalo úplatkárstvo na vysokých školách v Ruskej federácii.

(hal)

  |  

Rezort obrany sa pri nákupe vozidiel Tatra pripojil k Českej republike

Slovensko má v prvotnom pláne záujem o kúpu 250 kusov valníkov s pohonom 6x6.

"Zmluvu v piatok podpísal za slovenskú stranu generálny riaditeľ sekcie modernizácie Ministerstvo obrany SR Martin Čatloš, vrchný riaditeľ sekcie vyzbrojovania a akvizícií českého ministerstva Lubor Koudelka a za spoločnosť Tatra Defence Systems konateľ spoločnosti Martin Sekanina," uviedol rezort.

Česká zmluva podľa rezortu obrany umožňuje, aby sa k nej pridali ďalší alianční partneri. Ako ministerstvo poukázalo, Slovensko tak urobilo ako prvé. Tvrdí, že spoločný nákup bude pre obe krajiny efektívnejší a lacnejší.

(tasr)

  |  

Šaško oznámil, kedy sa rozhodne o lokalite novej národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave

Minister zdravotníctva zopakoval, že stavebné práce na novej nemocnici začnú počas tohto volebného obdobia.

"Ja stále deklarujem, že o mieste koncovej nemocnice v Bratislave bude rozhodnuté v prvom štvrťroku budúceho roku," vyhlásil Kamil Šaško (Hlas) po uzavretí zmluvy o zmieri medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ).

Predseda lekárskych odborárov Peter Visolajský očakáva od vlády, že prijme uznesenie, ktorým zruší rozhodnutiu o výstavbe novej nemocnice v bratislavskom Ružinove.

S výstavbou novej národnej univerzitnej nemocnice sa pôvodne počítalo na bratislavských Rázsochách. Vláda neskôr odobrila výstavbu v bratislavskom Ružinove. Zmenu kritizovali lekárski odborári, ktorí trvajú na výstavbe nemocnice na Rázsochách.

(tasr)

  |  

Ukrajina plánuje otvoriť dva nové konzuláty v Poľsku, prítomnosť posilní aj na Slovensku

V mestách Rzeszów a Poznań plánuje ministerstvo zahraničia zriadiť konzulárne úrady a rozšíri konzulárnu prítomnosť vo Francúzsku, v Nemecku, Rumunsku a na Slovensku, oznámil minister Andrij Sybiha.

Šéf ukrajinskej diplomacie v pléne Verchovnej rady v piatok dodal, že z ukrajinského konzulátu v Gdańsku sa stane generálny konzulát, citovali Sybihu agentúry PAP a Ukrinform.

Sybiha v tejto súvislosti pripomenul, že v Poľsku žije druhá najväčšia ukrajinská komunita. „Hovoríme o približne jednom milióne ľudí,“ povedal.

Poľská vláda sa koncom októbra rozhodla odvolať svoj súhlas s fungovaním ruského generálneho konzulátu v Poznani. Tento krok odôvodnila údajnou hybridnou vojnou, ktorú Moskva vedie proti Ukrajine, Poľsku a Západu. Ruskí diplomati museli opustiť krajinu do konca novembra.

Kyjev medzičasom oficiálne požiadal Varšavu o prevod priestorov v Poznani, v ktorých sídlil ruský konzulát. „Poľskej strane sme už poslali oficiálnu nótu so žiadosťou a čakáme na podrobnosti,“ povedal Sybiha pre agentúru Ukrinform.

V súčasnosti má Ukrajina v Poľsku veľvyslanectvo, ktoré sa nachádza vo Varšave, a štyri konzuláty v Krakove, Lubline, Vroclave a Gdańsku.

(tasr)

  |  

Od soboty možno prestane fungovať americká vláda. Hrozí to pri neschválení rozpočtu

Po neschválení návrhu pokračovacieho uznesenia o financovaní federálnych agentúr, ktoré ako plán B predložil vo štvrtok predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson, hrozí zastavenie fungovania neesenciálnych úradov.

Pôvodný obojstranný návrh čiastkového rozpočtu v stredu kongresmani odmietli, za týmto rozhodnutím bol aj tlak zvoleného prezidenta Donalda Trumpa a jeho nominanta úradu pre efektivitu vlády Elona Muska.

Tí označili viaceré „prílepky“ – ako 100 miliárd dolárov na podporu farmárov či investícia do kúpy štadióna NFL v Marylande – za zbytočné a celkovú sumu 1,25 bilióna dolárov, ktoré vláda minula od 1. októbra 2024 (začiatok fiškálneho roka) za premrštenú.

Konflikty medzi republikánmi a blížiaci sa shutdown

Vo štvrtok však Johnsonov „plán B“ Snemovňa opäť odmietla, pričom proti rozpočtu, ktorý by pokryl vládne výdavky do marca 2025, hlasovalo aj 38 republikánov.

„Som absolútne znechutený stranou, ktorá vedie kampaň o fiškálnej zodpovednosti a má tú drzosť ísť za americkým ľudom a povedať, že si myslíte, že toto je fiškálne zodpovedné,“ povedal kongresman Chip Roy z Texasu, jeden z republikánov, ktorí hlasovali proti návrhu zákona.

Trump zase na svojej platforme Truth Social avizoval, že bude tlačiť na uvoľnenie či dokonca zrušenie dlhového stropu, ktorého pozastavenie podpísané jeho predchodcom Joeom Bidenom končí 2. januára. Od budúceho roka tak výdavky ministerstva financií nesmú presiahnuť 31,38 bilióna dolárov.

„Preskupíme sa a prídeme s iným riešením, takže zostaňte naladení,“ povedal Johnson po štvrtkovom hlasovaní. Plán nezískal ani väčšinu, neprešiel v pomere 174:235. Predseda dolnej komory avizoval ďalšie hlasovanie o „pláne C“ na piatok.

Ktoré úrady by sa teda zastavili?

Denník Washington Post vysvetlil, že „vypnutie“ vlády (shutdown) by mohlo trvať len pár hodín. Hoci ultimátum financovania 428 federálnych agentúr je do piatka do polnoci, kongresmani by sa mohli stretnúť počas víkendu a odhlasovať nejaký provizórny balík, pričom od pondelka by financovanie pokračovalo.

„Najkratšia odstávka vlády trvala len niekoľko hodín,“ pripomenul Post. Kongresmanov by podľa denníka mohla tiež motivovať „hrozba“ skrátenia vianočného voľna, ktoré trvá 16 dní.

Pre celú vládu USA pracujú tri milióny ľudí, čo podľa portálu USA Facts robí z vlády pätnásteho najväčšieho zamestnávateľa v krajine. Ďalších 1,3 milióna ľudí pôsobí v ozbrojených silách, obom týmto skupinám by shutdown pozastavil výplaty – a to až do obnovenia financovania.

Uzavreli by sa národné parky či múzeá, a tiež daňový úrad (IRS), ktorý by bol zo zákona povinný nariadiť svojim zamestnancom neplatené voľno. Na základe údajov Postu by v prípade shutdownu pozastavil pracovný pomer takmer 90-tisíc zamestnancom.

Federálni zamestnanci, ktorí pracujú v sektoroch národnej bezpečnosti, bezpečnosti cestovania či výkonu ústavných právomocí prezidenta, by pokračovali vo svojich funkciách, často však bez nároku na mzdu. Úrad pre bezpečnosť dopravy (TSA), ktorý má asi 60-tisíc zamestnancov, „pošle domov“ všetkých okrem troch tisícov ľudí.

Skomplikuje sa tiež vydávanie pasov, keďže správa a údržba federálnych budov, v ktorých sídlia konzuláty, by mala tiež pozastavené financovanie. Proces vydávania nových dokumentov by však ovplyvnený nebol, keďže je financovaný správnymi poplatkami.

(sab)