Robert Fico pricestoval v nedeľu na pracovnú návštevu Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Koaličná SNS verí, že rokovaním premiéra SR Roberta Fica (Smer-SD) s ruským prezidentom Vladimirom Putinom získa Slovensko informačnú výhodu pri riešení plynovej krízy po 1. januári 2025. Uvádza to v stanovisku, ktoré TASR poskytla riaditeľka Kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
„SNS vyjadruje spokojnosť, že sa podarilo zužitkovať dobré vzťahy Roberta Fica a Andreja Danka v Ruskej federácii. Sme radi, že sa predmetnú návštevu podarilo do poslednej minúty utajiť tak, aby ju nezmarili predstavitelia EÚ," odkazuje SNS.
Maďarský premiér Viktor Orbán zdôraznil, že „Rusi postupne postupujú vpred“ a situácia na fronte jasne ukazuje prevahu Ruska.
Maďarský premiér vyhlásil, že Európska únia prehrala konflikt na Ukrajine, zatiaľ čo Rusko na bojisku každým dňom posilňuje svoje pozície. Vyjadril sa tak v rozhovore pre maďarskú televíznu spoločnosť M1.
Opäť tak potvrdil svoj kritický postoj k politike EÚ voči Ukrajine.
Vývoj v súvislosti s možným stretnutím oboch lídrov môže naznačiť nový smer riešenia ukrajinského konfliktu a oživiť medzinárodné diplomatické úsilie.
„Prezident Vladimir Putin sa chce so mnou stretnúť čo najskôr. Takže na to musíme počkať, ale musíme ukončiť túto vojnu,“ povedal Donald Trump počas konferencie AmericaFest v Arizone. Zároveň zdôraznil, že ak by bol prezidentom USA počas vypuknutia konfliktu, situácia na Ukrajine by podľa neho nikdy nevznikla.
Ruský prezident počas svojej výročnej tlačovej konferencie potvrdil, že je pripravený rokovať s Trumpom, no dodal, že od novozvoleného prezidenta nepočul žiadne konkrétne návrhy. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová taktiež uviedla, že Moskva čaká na seriózne signály zo strany Trumpovho tímu, ktoré zatiaľ neprišli.
Trump naznačil, že by bol otvorený riešeniu, ktoré by mohlo Rusku umožniť ponechať si časť okupovaného územia. Tento postoj vyvolal otázky o budúcnosti americkej vojenskej podpory Ukrajine, ako aj o ďalšom postupe prezidenta Volodymyra Zelenského v snahe získať späť stratené územia.
„Zelenskyj by mal byť pripravený uzavrieť dohodu,“ dodal. Vývoj situácie naznačuje, že postoj USA k ukrajinskej kríze by sa pod Trumpovým vedením mohol výrazne zmeniť.
Talib A., ktorý pochádza zo Saudskej Arábie, žil v Nemecku od roku 2006 a pôsobil podľa médií ako psychiater na väzenskej klinike, mal problémy pre vyhrážanie viac ako desať rokov.
Časť svojho odborného výcviku absolvoval v Stralsunde. Nasledoval však spor o uznanie výsledkov jeho skúšok, preto sa predstaviteľom miestnej lekárskej komory v Rostocku vyhrážal spáchaním činu, ktorý „získa medzinárodnú pozornosť“.
Odkázal pritom na útok na Bostonský maratón z 15. apríla 2013, ktorý sa odohral len dva dni predtým. V roku 2013 mu okresný súd v Rostocku za to uložil pokutu za narušenie verejného poriadku.
Úrady v súvislosti s týmto incidentom vykonali u muža aj domovú prehliadku, podľa ministra vnútra Christiana Pegela však nenašli žiadne dôkazy, že by sa skutočne pripravoval na útok, ani žiadne prepojenie na islamistov. „Naopak, zdalo sa, že sa od nich dištancuje a zastáva opačný postoj,“ uviedol Pegel.
V januári 2014 bol Talib A. podozrivý z vyvíjania nátlaku. Úrad v Stralsunde vtedy žiadal o sociálnu podporu a znova sa vyhrážal, že ak ju nedostane, podnikne kroky, ktoré vzbudia pozornosť. Taktiež pohrozil, že ak jeho žiadosť odmietnu, zabije sa.
Pegel spresnil, že polícia si následne Taliba A. opäť predvolala. Upozornila ho na dôsledky takéhoto konania a oznámila mu, že ho bude mať pod drobnohľadom.
V októbri 2014 sa v liste súdnemu orgánu sťažoval na svoje odsúdenie z roku 2013 a urážlivo sa vyjadroval o sudcoch v Rostocku. V septembri 2015 sa na svoje odsúdenie sťažoval na úrade spolkového kancelára. Sudcov, ktorí ho v roku 2013 odsúdili, označil za rasistov a pohrozil, že zváži zaobstaranie zbrane. Tiež vyhlásil, že ústava Nemecka je už vo svojej podstate xenofóbna.
Napriek tomu nebol Talib A. klasifikovaný ako nebezpečná osoba, uviedol Pegel. Na to by podľa neho museli existovať podozrenia o ideologickom prepojení alebo náznaky konkrétnych príprav na trestný čin, no nič také nebolo k dispozícii.
Minister Pegel poznamenal, že detailnejšie informácie nemôže poskytnúť, pretože mnohé dokumenty boli po uplynutí zákonných lehôt zničené.
Talib A. 20. decembra 2024 krátko po 19.00 prenajatým vozidlom vrážal na ľudí na vianočných troch v Magdeburgu. Jeho čin si vyžiadal päť mŕtvych - štyroch dospelých a deväťročné dieťa – a vyše 200 zranených. Policajti ho bezprostredne po čine zadržali.
Úrady v nedeľu informovali, že voči podozrivému z útoku na vianočných trhoch v Magdeburgu vzniesli obvinenia z piatich vrážd, niekoľkonásobného pokusu o vraždu a niekoľkonásobného vážneho ublíženia na zdraví.
Zhromaždenie zorganizovali študenti a poľnohospodárske združenia.
Žiadali o vyvodenie zodpovednosti za novembrové zrútenie prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade, v dôsledku ktorého zahynulo 15 ľudí. Demonštrácia sa začala 15-minútovým tichom za obete zmienenej tragédie.
Neskôr účastníci skandovali heslá ako „Máte krv na rukách!". Na protest prišli aj viacerí srbskí divadelní či filmoví herci. Menšie protivládne protesty sa v nedeľu konali aj v mestách Niš a Kragujevac.
K nešťastiu v Novom Sade došlo 1. novembra, krátko po tom, ako zmienená železničná stanica prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Na mieste zahynulo 14 ľudí vo veku od šesť do 74 rokov, 15. obeť podľahla zraneniam v nemocnici o niekoľko týždňov neskôr.
Tragédia vyvolala vlnu kritiky a pravidelné demonštrácie v celom Srbsku. Mnohí z tamojších obyvateľov sa domnievajú, že k zrúteniu prístreška došlo v dôsledku korupcie a nedostatku transparentnosti stavebných projektov, a teda aj nedbalosti pri renovácii stanice.
Prezident Vučić povedal, že nepristúpi na požiadavky opozície vyzývajúcej na vytvorenie prechodnej vlády. Svojich kritikov zároveň obvinil z toho, že v snahe o prevzatie moci využívajú študentov.
Demonštranti požadujú odstúpenie premiéra Miloša Vučeviča i starostu Nového Sadu Milana Djuriča a súdenie zodpovedných. V súvislosti s incidentom už odstúpil minister výstavby Goran Vesič, ktorého nakrátko aj zadržali. Jeho rýchle prepustenie z väzby však ešte viac podnietilo skepsu verejnosti voči prebiehajúcemu vyšetrovaniu.
Týždne protestov odrážajú podľa AP širšiu nespokojnosť verejnosti s Vučićom, ktorý tvrdí, že chce Srbsko priviesť do EÚ, no podľa svojich kritikov demokratické slobody v krajine skôr obmedzuje. Srbská vláda vyhlásila od piatka, a síce takmer o týždeň skôr, zimné prázdniny, aby sa vyrovnala s čoraz väčším počtom demonštrujúcich študentov. Do protestov sa zapájajú aj učitelia.
AP približuje, že výučba na srbských univerzitách je prerušená už niekoľko týždňov, pričom univerzitní študenti táboria dokonca aj v budovách svojich fakúlt. V ostatnom čase sa k protestom pripojil aj vyšší počest stredoškolákov. Študenti na protestoch vyzývajú tiež na zastavenie súdnych konaní proti zadržaným demonštrantom či naopak na stíhanie útočníkov, ktorí napádali demonštrantov.
Vnútorné kontrolné opatrenia odhalili nezrovnalosti a preto sa spoločnosť BMW rozhodla prepustiť zamestnancov, ktorí sú za to primárne zodpovední.
Automobilka tak potvrdila správu portálu Business Insider. Podľa tejto správy sa zo závodu BMW v Hannoveri dostalo k ruským zákazníkom viac ako 100 vozidiel.
V dôsledku agresívnej vojny proti Ukrajine podlieha medzinárodný obchod s Ruskom rôznym sankciám vrátane tých, ktoré zaviedla Európska únia. Na export automobilov ruským zákazníkom je uvalené prísne embargo.
Podľa BMW sa spoločnosti z rôznych odvetví stretávajú s tým, že ich výrobky sú k dispozícii na predaj v Rusku, alebo sa v Rusku ponúkajú, a to i napriek tomu, že samy dodržiavajú sankcie. Zvyčajne je to spôsobené takzvaným dovozom zo sivého trhu. BMW Group sa snaží tomuto typu dovozu zabrániť pomocou rôznych opatrení.
Peter Mandelson, ktorého premiér Sir Keir Starmer vymenoval za veľvyslanca v USA, dostal za úlohu presvedčiť novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, aby neeskaloval obchodné spory v oblasti ciel.
Vzťahy medzi krajinami zažívajú napätie po tom, ako lord Mandelson označil Trumpa za „bieleho supermacistu“. Šéf Trumpovej kampane Chris LaCivita na tieto komentáre reagoval ostrou kritikou, pričom Mandelsona označil za „blbca“.
Farage, ktorý má blízke vzťahy s Trumpom aj Elonom Muskom, sa vyjadril, že by rád pôsobil ako most medzi Britániou a USA. „Naše vzťahy s USA sú kľúčové. Ak by to pomohlo národnému záujmu, rád by som pomohol,“ povedal v rozhovore pre denník Telegraph.
Lord Mandelson, prvý politický nominant na post veľvyslanca za posledné desaťročia, zdôraznil svoju ochotu prekonať politické rozdiely a využiť všetky dostupné kontakty na posilnenie vzťahov s Washingtonom. Jeho vymenovanie bolo označené ako strategický krok na udržanie historického spojenectva so Spojenými štátmi.
V strhujúcom finiši zdolala o jednu desatinu sekundy domácu Jeanne Richardovú a uchmatla si pódiové umiestnenie napriek trom chybám na strelnici.
Zároveň vylepšila svoje najlepšie umiestnenie v sezóne a dosiahla prvý pódiový výsledok v prestížnom seriáli od marca 2022. Na víťaznú Nemku Selinu Grotianovú stratila 35,4 sekundy.
„Netuším, čo sa udialo, bolo to bláznivé. Do poslednej chvíle som nevedela, či budem štartovať. Urobila som dve chyby na prvej stojke a myslela som si, že už budem bojovať o prvú pätnástku. Podarilo sa mi dať nulu na poslednej streľbe a videla som, že odchádzam zo strelnice piata," uviedla 32-ročná Slovenka.
Dodala že dosiahnutie tretieho miesta pre ňu nebolo možné, keďže sa jej nezdalo, že by Francúzku dobiehala. Na cieľovej rovinke jej však došli sily, čo Fialkovú nakoniec posunulo na tretie miesto. Podľa jej slov, bojovala až do konca a vyplatilo sa to.
Bátovská Fialková sa dostala do pretekov z pozície náhradníčky. Do štartovej listiny ju dostali zdravotné problémy súperiek. Pozíciu mala náročnú, keďže sa musela predierať dopredu s číslom 28. Na prvej streľbe v ľahu urobila jednu chybu a figurovala na 25. mieste. Na druhej položke sklopila všetky terče, čo znamenalo posun výsledkovou listinou na 18. pozíciu. Navyše na úseku pred treťou streľbou bežala výborne a v polovici pretekov sa posunula už na 12. priečku.
Diametrálne sa zmenili aj podmienky na trati v Le Grand-Bornand, keď dážď vystriedalo husté sneženie. Prvá položka v stoji priniesla veľa nepresných výstrelov. Dvakrát minula aj Bátovská Fialková a po 300 metroch navyše sa zaradila na 18. miesto. Záverečnú streľbu však zvládla bez chyby a dokázala sa posunúť už na štvrtú priečku. V záverečných metroch ešte mohla atakovať aj Francúzku Jeanne Richardovú, na ktorú strácala 10 sekúnd.
V strhujúcom finiši na cieľovej rovinke ešte dokázala zo seba vydať maximum a na páske poslala lyžu tesne pred francúzsku súperku. Výrazným spôsobom prispel k úspechu slovenskej reprezentantky druhý najlepší bežecký čas. Na pódium sa postavila po viac ako dvoch rokoch, naposledy obsadila tretie miesto v stíhačke v Holmenkollene.
Záverečné preteky v tomto kalendárnom roku začala výborne Švédka Anna Magnussonová. Po dvoch čistých položkách viedla s náskokom ôsmich sekúnd. Bežecky však zaostávala a do čela sa posunula domáca Richardová, ktorá absolvovala 15 výstrelov bez chyby, o šancu na prvenstvo ju pripravil až jeden trestný okruh na záverečnej streľbe.
Všetkých 20 terčov vyčistila Preussová, ktorú nasledovala s minimálnym mankom jej krajanka Grotianová. Práve jej sa v závere podarilo predstihnúť skúsenejšiu tímovú kolegyňu. Dvadsaťročná Nemka zaznamenala premiérový triumf v SP.
K tomuto kroku by malo dôjsť už 20. januára, v deň Trumpovej inaugurácie.
Predstavitelia prezidentovho tímu informáciu oznámili zdravotníckym expertom s tým, že rozhodnutie má byť symbolickým gestom voči politike Joea Bidena, ktorý obnovil vzťahy USA s WHO v prvý deň svojho pôsobenia v roku 2021.
USA sú najväčším prispievateľom WHO a zabezpečujú približne 16 percent jej rozpočtu. Odborníci varujú, že vystúpenie USA by mohlo mať katastrofálne dôsledky pre globálne zdravie. Profesor Lawrence Gostin z Georgetownskej univerzity upozornil, že bez amerického financovania čakajú WHO ťažké časy, vrátane obmedzenia reakcií na zdravotné krízy, ako bola pandémia COVID-19, a zníženia počtu vedeckých pracovníkov.
Trump už v roku 2020 inicioval proces vystúpenia z WHO, pričom organizáciu obvinil zo závislosti od Číny a neefektívnej reakcie na pandémiu. Tento proces však nebol dokončený a Biden ho po nástupe do funkcie zrušil.
Podľa bývalého koordinátora Bieleho domu pre reakciu na COVID-19, Ashisha Jha, niektorí členovia Trumpovho tímu podporujú iba reformu WHO. Väčšina však preferuje úplné prerušenie vzťahov. Jha upozornil, že tento krok by USA poškodil, keďže WHO zohráva kľúčovú úlohu pri vývoji a distribúcii vakcín a liečebných postupov počas zdravotných kríz.
Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyjadril nádej na pokračovanie spolupráce s USA, pričom zdôraznil význam globálnej spolupráce pre bezpečnosť všetkých krajín. „Spojené štáty nemôžu byť bezpečné, ak nie je bezpečný zvyšok sveta,“ uviedol.
K diskusiám o vystúpení USA z WHO prispela aj kontroverzná nominácia Roberta Kennedyho ml. na post ministra zdravotníctva. Kennedy je známy svojimi konšpiračnými teóriami a radikálnym odporom voči očkovaniu, ktoré považuje za príčinu mentálneho postihnutia detí.
Trumpov tím ani WHO sa k situácii zatiaľ oficiálne nevyjadrili.
O stretnutí predsedu slovenského kabinetu Roberta Fica s ruskou hlavou štátu Vladimirom Putinom informoval novinár VGTRK Pavel Zarubin prostredníctvom svojho kanála na Telegrame.
Témou rokovania bola podľa dostupných informácií situácia spojená s rozhodnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nepredĺžiť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu. Táto otázka má pre Slovensko ako krajinu závislú od dodávok ruského plynu zásadný význam.
Návšteva bola podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova plánovaná niekoľko dní vopred. Doplnil, že lídri by mali rokovať nielen o tranzite ruského plynu, ale aj o medzinárodnej agende. Podrobnosti však podľa jeho slov mali byť známe až po skončení ich rozhovorov.
Ide o prvé osobné stretnutie medzi Putinom a Ficom od roku 2016, keď slovenský premiér zastával rovnakú funkciu počas svojho predchádzajúceho pôsobenia vo vláde. Rokovanie zdôrazňuje význam dialógu medzi Ruskom a Slovenskom v aktuálnom geopolitickom kontexte. Ide o prekvapujúce stretnutie, keďže sa pôvodne očakávalo, že Fico pôjde do Moskvy až v pondelok.
Premiér cez týždeň kritizoval postoj ukrajinského prezidenta Zelenského, pričom dodal, že ak „nepustí náš plyn, môže to vyvolať vážny konflikt". Uviedol, že rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nepredĺžiť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu uvrhne Slovensko do krízy.
Slovensko má pritom podľa premiéra záujem nakupovať lacný ruský plyn a zabezpečiť jeho tranzit do ďalších krajín EÚ.
Dodávky ruského plynu cez Ukrajinu sa podľa očakávaní zastavia 1. januára, keď sa skončí platnosť päťročnej zmluvy, píše TASS. Ukrajina už predtým vyhlásila, že neplánuje túto zmluvu predĺžiť.
Fico zverejnil na svojom účte video zo stretnutia na Telegrame.
Cesta premiéra do Ruska je podľa PS hanbou pre Slovensko a zradou národných záujmov
Konanie premiéra považuje najsilnejšia z opozičných strán za hanebné a úplne zbytočné. „Ak by mu išlo o tranzit plynu, mal rokovať s ukrajinskou stranou," konštatoval predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
„Tranzit plynu pre Slovensko má premiér riešiť v Kyjeve. Lenže tam sa bojí ísť, a hlavne mu nejde o skutočné výsledky. Je frustrovaný, unavený, hrá už iba falošné divadlo pre voličov. A pritom zrádza vlastnú krajinu a krok za krokom nás ťahá preč z Európy," zdôraznil Šimečka.
Člen predsedníctva Progresívneho Slovenska a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok označil cestu premiéra Roberta Fica za zlom v slovenskej zahraničnej politike. Podľa Korčoka ide o zradu voči spojencom a Slovensku, pričom zdôraznil, že premiér nemá mandát na vykonávanie takýchto krokov.
Líder strany SaS Branislav Gröhling označil rokovania Roberta Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za zradu voči Slovensku, jeho zahraničnopolitickému smerovaniu a jeho spojencom z EÚ a NATO.
Podľa Gröhlinga takéto správanie degraduje postavenie Slovenska na medzinárodnej úrovni a vedie k jeho izolácii. Fica zároveň označil za hanbu krajiny a zdôraznil, že predseda vlády nereprezentuje záujmy celého národa.
Poslankyňa Martina Bajo Holečková označila stretnutie premiéra Fica v Moskve za medzinárodný škandál. Tvrdí, že Fico sa snaží odviesť pozornosť od skutočných problémov a že je schopný kolaborovať s vojnovými štváčmi. Stretnutie ostro odsúdilo aj hnutie Slovensko.
Fico ohrozuje Slovensko a jeho ukotvenie v EÚ a NATO, povedal Majerský
Ticho neostalo ani Kresťanskodemokratické hnutie pod vedením predsedu Milana Majerského. Ten kritizuje premiéra Roberta Fica za posluhovanie ruskému režimu, ktoré podľa neho ohrozuje občanov Slovenska a oslabuje postavenie krajiny v EÚ a NATO.
Dodal, že posluhovaním ruskému režimu vyčleňuje Slovensko zo spoločenstva, ktoré jasne odsudzuje agresiu Ruska voči Ukrajine. „To sa ide Fico Putinovi posťažovať na Ukrajinu? O čo premiérovi vlastne ide? Prečo nerokuje s Ukrajinou?" pýta sa líder hnutia.
Naopak, časť koalície sa rozhodla mlčať. „Nebudeme reagovať," napísala hovorkyňa strany Hlas Michaela Eliášová.
Niektorí rokovania vítajú
Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (SNS) odmieta tvrdenia, že návšteva premiéra Roberta Fica v Moskve a rokovania s Vladimírom Putinom predstavujú zradu spojencov. Podľa neho ide o riešenie problému Slovenska, aby malo lacný plyn na kúrenie.
Taraba naopak kritizuje opozíciu, ktorá podľa neho volá po nižších cenách plynu, no zároveň odsudzuje snahy vlády získať lacnejší zdroj.
Upozornil, že Slovensko už teraz dostáva ruský plyn prebalený s vysokou prirážkou cez sprostredkovateľov, čo považuje za neekonomické a proti záujmom Slovákov. „Ukrajina má povinnosť umožniť prepravu plynu cez svoje územie bez ohľadu na zdroj. Ak to odmietne, výrazne to ovplyvní naše vzťahy,“ dodal Taraba.
Aj poslanec Rudolf Huliak z Národnej koalície vyjadril podporu premiérovi Robertovi Ficovi pri rokovaniach v Moskve, ktoré podľa neho dokazujú, že Fico je rešpektovanou osobnosťou. „Hrá sa o dodávky plynu a ropy z Ruska po roku 2025 v prospech Slovenska,“ skonštatoval.
Opozíciu za útoky na premiéra kritizoval, podľa neho by sa mali držať hesla: „Kto nič nerobí, nič nepokazí.“
Médiám po rokovaní oficiálne vyhlásenie neposkytli
O skončení rokovania informoval vo večerných hodinách hovorca Kremľa. Na otázku, či sa plánujú spoločné vyhlásenia lídrov pre médiá, odpovedal negatívne. Slovenský premiér neskôr svoje stretnutie okomentoval na svojom facebookovom profile.
"Znova pripomínam, že presadzujem suverénnu politiku na všetky štyri strany," zopakoval Fico s dôvetkom, že najvyšší predstavitelia EÚ boli o jeho ceste a jej účele informovaní už v piatok. Nedeľňajšie stretnutie bolo podľa neho reakciou na ukrajinského prezidenta, ktorý sa vo štvrtok vyjadril, že je proti akémukoľvek tranzitu plynu cez Ukrajinu na naše územie.
Premiér dodal, že Volodymyr Zelenskyj je rovnako za sankcie proti ruskému jadrovému programu. "Takýmito postojmi finančne poškodzuje Slovensko a ohrozuje výrobu elektriny v atómových elektrárňach na Slovensku, čo je neakceptovateľné," skonštatoval Fico.
Ruský prezident podľa neho potvrdil pripravenosť dodávať plyn aj naďalej na západ a na Slovensko, to je však vzhľadom na postoj ukrajinského prezidenta po 1. januári 2025 prakticky nemožné. "V dlhom rozhovore sme si s Putinom vymenili názory na vojenskú situáciu na Ukrajine, možnosti skorého mierového ukončenia vojny a na vzájomné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou, ktoré mienim štandardizovať," napísal.
Pripomenul, že tomu napomôžu aj aktivity súvisiace s 80. výročím konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom, kde rozhodujúcu úlohu zohrali Rusi, Bielorusi, Ukrajinci a ďalšie národy bývalého ZSSR.
Reakcia slovenských politikov
Prezident Pellegrini sa vyjadril, že „je nespochybniteľnou povinnosťou predsedu vlády obhajovať slovenské národné záujmy, vrátane dodávok ropy a plynu pre potreby Slovenskej republiky a partnerov potrubím cez Ukrajinu, ako aj dodávok jadrového paliva“.
Zároveň však dodal, že spoločne s Robertom Ficom a povereným predsedom Národnej rady SR Petrom Žigom (Hlas) podpísali tento rok deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov SR, v ktorej sa zaväzujú „podporovať naše nespochybniteľné členstvo v Európskej únii a NATO“.
„Verím, že táto deklarácia naďalej v plnej miere platí a že ju všetci traja podpísaní predstavitelia budeme presadzovať tak slovami, ako aj skutkami,“ podotkol Pellegrini.
SaS zopakovala, že Fico sa podľa strany nespráva ako predseda suverénnej krajiny, ale ako kolaborant a Slovensko sa tak ocitá v medzinárodnej izolácii.
„Oprávnene sa tak môžeme pýtať, ako k nám budú pristupovať naši partneri v EÚ a NATO. Fico v Moskve slúži ruskej propagande a robí nám hanbu. Aj preto navrhneme našim opozičným kolegom, aby sme sa rozprávali o tom, že hneď po Novom roku pôjdeme do mimoriadnej schôdze s jediným bodom programu, a to vyslovenie nedôvery vláde Roberta Fica,“ povedal v stanovisku predseda SaS Branislav Gröhling.
Progresívne Slovensko možno tiež podľa Šimečku pristúpi k zvolaniu mimoriadnej schôdze parlamentu na vyslovenie nedôvery vláde. Tvrdí, že predseda vlády by sa mal zodpovedať Národnej rade SR.
"Je to legitímne. Budeme sa o tom rozprávať s našimi opozičnými partnermi," povedal s tým, že potom oznámia svoje nasledujúce kroky.
Strana Hlas nebude Ficovu pracovnú cestu predčasne komentovať. "Pre stranu Hlas je Slovensko pevne ukotvené v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, čo jasne vyplýva z programového vyhlásenia vlády, ako aj z memoranda, ktoré okrem prezidenta a povereného predsedu Národnej rady (NR) SR podpísal aj premiér," poznamenal tlačový odbor strany.
K premiérovej ceste sa vyjadril minister práce Erik Tomáš (Hlas). Označil ju za citlivú z medzinárodného hľadiska. "Na druhej strane, pán premiér nás informoval, že pre problémy s dodávkami plynu chce v najbližších týždňoch a dňoch navštíviť jednak Rusko, ale aj Ukrajinu. No a my budeme teda zvedaví na to, s akým výsledkom sa tieto rokovania skončili," podotkol.
"Pýtať si od premiéra vysvetlenie, čo robil v Moskve, mi pripomína nepochopenie alebo nevnímanie situácie, že Slovensko je ohrozené na dodávkach plynu. V Prezidentskom paláci to nejako neregistrujete. Nepáčilo sa mi, ako ste odkazovali Robertovi Ficovi, že sa nestretáva so školskými alebo zdravotníckymi odborármi, čo je problematika vašej politickej strany," odkázal prezidentovi a bývalému lídrovi Hlasu predseda SNS Andrej Danko.
Odozva zo zahraničia
V príspevku napísanom aj v slovenčine na sociálnej sieti X Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Robert Fico „chce pomôcť Rusku vytlačiť americký plyn a energetické zdroje iných partnerov z Európy, čo naznačuje, že chce pomôcť Putinovi zarobiť peniaze na financovanie vojny a oslabiť Európu.“
Víťazmi hlavnej ceny v hodnote 400-tisíc eur sa stali viacerí držitelia žrebov s číslom 72480, ktoré zakúpili v meste Logroňo na severe Španielska.
Výhry v priamom prenose španielskej verejnoprávnej televízie žrebovali v madridskej opere Teatro Real žiaci z madridskej školy San Ildefonso, pričom víťazné čísla oznamovali spevom. Celé žrebovanie trvalo niekoľko hodín a diváci si vystáli dlhý rad, aby ho mohli sledovať priamo v opere. Mnohí prišli v mikulášskych čiapkach či oblečení alebo krojoch odkazujúcich na ich domovský región.
Vyše polovice z hlavnej výhry nazvanej El Gordo, a teda rovnako ako samotná lotéria, putuje nazad do hlavného mesta, hoci ide o žreby zakúpené v zmienenom Logrone. Vlastníkmi týchto výherných tiketov sú totiž hráči madridského basketbalového klubu, ktorý nakúpil množstvo žrebov a následne ich predával svojim členom.
Španieli už tradične celé týždne pred vyhlásením víťazov El Gordo nakupujú žreby a na predajných miestach sa často tvoria dlhé rady, najmä tam, kde v minulosti predali výherné tikety.
Bežný žreb stojí 20 eur, pričom najvyššia možná výhra (pred zdanením) je zmienených 400-tisíc eur. Lotéria je okrem vysokej hlavnej ceny známa aj veľkým množstvom menších cien. Celkovo sa v nej tento rok prerozdelilo 2,71 miliardy eur, zatiaľ čo vlani 2,59 miliardy.
Lotériu El Gordo prevádzkuje štát a z jej výnosov podporuje viacero charitatívnych projektov. Jej historické počiatky siahajú do roku 1763, keď kráľ Karol III. potreboval peniaze na reorganizáciu štátnej správy. Súčasnú podobu získala vianočná lotéria v roku 1812.
