Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kim Čong-un plánuje poslať do Ruska ďalších vojakov a techniku

KĽDR podľa predstaviteľov USA a Južnej Kórey vyslala do Ruska už viac ako 10-tisíc vojakov.

Severná Kórea zjavne pripravuje vyslanie ďalších vojakov a vojenskej techniky vrátane samovražedných dronov do Ruska na podporu jeho vojny proti Ukrajine. Oznámila to v pondelok juhokórejská armáda.

Severokórejský vodca Kim Čong-un údajne dodal ruskej armáde aj delostrelecké granáty, protitankové rakety, mechanizované húfnice či raketomety.

„Komplexné zhodnotenie spravodajských informácií ukazuje, že Severná Kórea sa pripravuje na rotáciu a zvýšenie počtu nasadených vojakov (v Rusku), zatiaľ čo v súčasnosti dodáva 240-milimetrové raketomety a 170-milimetrové samohybné delá," informoval Zbor náčelníkov štábov juhokórejskej armády.

„Objavili sa tiež známky toho, že (KĽDR) sa pripravuje vyrábať a dodávať samovražedné drony, ktoré prvýkrát predstavili počas inšpekcie Kim Čong-una v novembri," vyhlásil štáb, ktorý takéto aktivity pripísal snahe Pchjongjangu získať praktické skúsenosti s vedením boja a modernizovať konvenčné zbraňové systémy.

(tasr, Johnap)

Minúta  |  

Rutte očakáva nové Trumpove požiadavky

Generálny tajomník NATO Mark Rutte predpokladá, že novozvolený americký prezident Donald Trump bude vyvíjať ďalší tlak v diskusii o pomerne nízkych výdavkoch európskych štátov Severoatlantickej aliancie na obranu.

„Bude chcieť, aby sme robili viac," povedal Rutte v rozhovore pre DPA. Pripomenul, že európski spojenci ako celok medzičasom investujú do obrany viac ako dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Ak však podľa neho nebudú vynakladať viac, za štyri až päť rokov vznikne problém s odstrašovaním Ruska.

Rutte nepovedal, či pokladá za zmysluplné zvyšovať cieľ NATO pre obranné výdavky zo súčasných dvoch na tri percentá HDP. Rozhodnutie o tom by malo padnúť a summite Aliancie v júni budúceho roka.

Trump v predvolebnej kampani hovoril, že považuje za potrebné zvýšenie cieľa NATO na tri percentá HDP. V poslednom čase sa objavili správy, že by mohol požadovať až päť percent.

Podľa republikánskeho politika robia európski partneri primálo na obranu a príliš sa spoliehajú na ochranu Spojených štátov. Počas svojho prvého funkčného obdobia prezidenta Trump s týmto argumentom dokonca hrozil vystúpením z NATO.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Ruský plyn v Česku zažíva comeback, dovoz od vlani vzrástol o 530 percent

Import zemného plynu do Českej republiky medziročne rapídne vzrástol napriek tomu, že česká vláda minulý rok deklarovala, že na jej území sa ruský plyn nenachádza, povedal v pondelok ekonóm Lukáš Kovanda.

Hlavný ekonóm českej Trinity Bank priblížil, že Rusko je spolu s Nórskom „suverénne najväčším“ importérom zemného plynu do Česka.

„Dovoz nórskeho plynu tento rok od januára do októbra medziročne klesol o bezmála 40 percent, pričom tento pokles kompenzujú práve dramaticky navýšené dodávky z Ruska. Zatiaľ čo vlani od januára do októbra Česko doviezlo z Ruska 145,6 tisíc ton plynu, tento rok v rovnakom období roku to bolo už 915,9 tisíc ton,“ vysvetlil odborník.

Kovanda pripomenul, že Česko získava ruský plyn sprostredkovane cez Slovensko, Maďarsko a donedávna aj Rakúsko, nie teda prostredníctvom priameho kontaktu s ruským exportérom Gazpromom. Praha tak v tomto roku taktiež využila výhody dovozu pomerne lacného ruského plynu, doplnil ekonóm.

Problém môže podľa neho predstavovať práve zastavenie tranzitu cez územie Ukrajiny, ku ktorému by malo dôjsť od nového roku, čo by mohlo viesť k výraznému poklesu dostupnosti ruského plynu v Česku.

„Túto situáciu sa teraz snaží zvrátiť najmä Slovensko. Zatiaľ ale nie je zrejmé, či sa premiérovi Ficovi podarilo včera pri spomínanom rokovaní v Kremli nájsť riešenie, ktoré by umožnilo dodávky ruského plynu cez Ukrajinu aj v budúcom roku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami zopakoval, že takýto tranzit neprichádza do úvahy,“ uzavrel Kovanda.

(tasr)

Minúta  |  

SNS verí, že po rokovaní Fica s Putinom získa Slovensko informačnú výhodu

Robert Fico pricestoval v nedeľu na pracovnú návštevu Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Koaličná SNS verí, že rokovaním premiéra SR Roberta Fica (Smer-SD) s ruským prezidentom Vladimirom Putinom získa Slovensko informačnú výhodu pri riešení plynovej krízy po 1. januári 2025. Uvádza to v stanovisku, ktoré TASR poskytla riaditeľka Kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

„SNS vyjadruje spokojnosť, že sa podarilo zužitkovať dobré vzťahy Roberta Fica a Andreja Danka v Ruskej federácii. Sme radi, že sa predmetnú návštevu podarilo do poslednej minúty utajiť tak, aby ju nezmarili predstavitelia EÚ," odkazuje SNS.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Európska únia prehrala vojnu na Ukrajine

Maďarský premiér Viktor Orbán zdôraznil, že „Rusi postupne postupujú vpred“ a situácia na fronte jasne ukazuje prevahu Ruska.

Maďarský premiér vyhlásil, že Európska únia prehrala konflikt na Ukrajine, zatiaľ čo Rusko na bojisku každým dňom posilňuje svoje pozície. Vyjadril sa tak v rozhovore pre maďarskú televíznu spoločnosť M1.

Opäť tak potvrdil svoj kritický postoj k politike EÚ voči Ukrajine.

(lup)

Minúta  |  

Trump je otvorený rokovaniam o Ukrajine s ruským prezidentom

Vývoj v súvislosti s možným stretnutím oboch lídrov môže naznačiť nový smer riešenia ukrajinského konfliktu a oživiť medzinárodné diplomatické úsilie.

„Prezident Vladimir Putin sa chce so mnou stretnúť čo najskôr. Takže na to musíme počkať, ale musíme ukončiť túto vojnu,“ povedal Donald Trump počas konferencie AmericaFest v Arizone. Zároveň zdôraznil, že ak by bol prezidentom USA počas vypuknutia konfliktu, situácia na Ukrajine by podľa neho nikdy nevznikla.

Ruský prezident počas svojej výročnej tlačovej konferencie potvrdil, že je pripravený rokovať s Trumpom, no dodal, že od novozvoleného prezidenta nepočul žiadne konkrétne návrhy. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová taktiež uviedla, že Moskva čaká na seriózne signály zo strany Trumpovho tímu, ktoré zatiaľ neprišli.

Trump naznačil, že by bol otvorený riešeniu, ktoré by mohlo Rusku umožniť ponechať si časť okupovaného územia. Tento postoj vyvolal otázky o budúcnosti americkej vojenskej podpory Ukrajine, ako aj o ďalšom postupe prezidenta Volodymyra Zelenského v snahe získať späť stratené územia.

„Zelenskyj by mal byť pripravený uzavrieť dohodu,“ dodal. Vývoj situácie naznačuje, že postoj USA k ukrajinskej kríze by sa pod Trumpovým vedením mohol výrazne zmeniť.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.