Preskočiť na obsah
  |  

Nový sýrsky líder chce, aby boli všetky zbrane v krajine pod štátnou kontrolou

Ahmed al-Šaraa sa tak vyjadril spolu s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom.

Dva týždne po prevzatí moci v rámci rozsiahlej ofenzívy nový sýrsky líder Ahmed al-Šará vyhlásil, že zbrane v krajine vrátane tých, ktoré majú v držbe sily vedené Kurdmi, prejdú pod kontrolu štátu.

Počas tlačovej konferencie s Fidanom Šará povedal, že sýrske ozbrojené frakcie „začnú oznamovať svoje rozpustenie a vstúpia“ do armády.

Šáraa počas nedeľňajších stretnutí v prezidentskom paláci vymenil olivovozelenú vojenskú košeľu, ktorú nosil len pred niekoľkými dňami, za oblek a kravatu.

„Pracujeme na ochrane cirkví a menšín pred akýmikoľvek útokmi, ku ktorým medzi nimi dochádza," povedal tiež. „Sýria je krajina pre všetkých a môžeme spolu existovať,“ dodal.

(mja)

  |  

Fehérváryho Washington sa vrátil na čelo konferencie, Černák rozdával bodyčeky

Slovenskí hokejisti Martin Fehérváry a Erik Černák odohrali v noci zápasy kanadsko-americkej NHL.

Slovenský hokejový obranca Martin Fehérváry si pripísal plusový bod v nočnom zápase NHL, v ktorom Washington zdolal Los Angeles 3:1. Capitals sa víťazstvom vrátili na prvé miesto Východnej konferencie.

Obranca Tamby Bay Lightning Erik Černák sa proti Floride prezentoval šiestimi hitmi, no jeho tím podľahol na domácom ľade Floride 2:4.

Hokejisti Washingtonu nadviazali proti Los Angeles na víťazstvo nad Carolinou a zopakovali výsledok 3:1. Na čele Východnej konferencie majú náskok jeden bod pred New Jersey, no odohrali o tri zápasy menej. Fehérváry bol s časom na ľade 20:43 druhý najvyťaženejší hráč Capitals. Prezentoval sa aj dvomi strelami na bránku a dvomi hitmi. Do kanadského bodovania sa nezapísal a na konte má zatiaľ 7 asistencií rovnako ako Černák. Kings prehrali tretí zápas z uplynulých štyroch.

Černák bol v počte hitov najlepší zo všetkých hráčov v zápase, na ľade strávil celkovo 16:09 minúty. Pre Tampu to bola prvá prehra po štyroch víťazstvách. Florida triumfovala vo štvrtom zápase po sebe. Ako kľúčový moment sa ukázala presilovka Tampy v 30. minúte, v ktorej domáci nielenže neskórovali, no inkasovali dva góly z hokejok A. J. Greera a Eetu Luostarinena. Prvý a štvrtý gól "panterov" strelil útočník Sam Reinhart, ktorý sa tým posunul na priebežné 3. miesto medzi ligovými strelcami.

Hráči Colorada zvíťazili v treťom zápase po sebe. Na triumfe nad Seattleom 5:2 sa hetrikom podieľal útočník Joel Kiviranta. Svoj druhý a tretí gól strelil počas hry hostí bez brankára. Seattle nebodoval v piatom zápase po sebe.

Edmonton zvíťazil nad Ottawou 3:1 a triumfoval tretíkrát v rade. V tabuľke Západnej konferencie sa posunul na 3. miesto o skóre pred Minnesotu. "Olejári" zvíťazili v ôsmom zápase z uplynulých deviatich a ukončili šesťzápasovú víťaznú sériu "senátorov." Ottawa prehrala na ľade súpera prvýkrát po štyroch víťazstvách.

Hráči Caroliny zvíťazili na ľade New Yorku Rangers 3:1. Najproduktívnejším hráčom stretnutia bol brankár hostí Pjotr Kočetkov, ktorý si pripísal dva kanadské body za sekundárne asistencie. Rangers prehrali už štvrtý z uplynulých piatich zápasov a nenadviazali na triumf 3:1 z Dallasu. Proti Caroline sa ujali vedenia už v 17. sekunde gólom Jimmyho Veseyho, no viackrát už neskórovali. Víťazný gól strelil v presilovke v 35. minúte bývalý hráč "jazdcov" Jack Roslovic.

(tasr)

  |  

Sullivan sa obáva, že Irán sa pokúsi vyvinúť jadrovú zbraň

Jake Sullivan tvrdí, že Donald Trump bude mať príležitosť na diplomaciu vzhľadom na oslabenosť Iránu.

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena sa obáva, že oslabený Irán by mohol vyvinúť jadrovú zbraň. Uviedol to v nedeľu poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý podľa vlastných slov s touto hrozbou oboznamuje tím novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa.

Vplyv Iránu v regióne utrpel v dôsledku útokov Izraela na jeho spojencov, palestínsky Hamas a libanonský Hizballáh, po zosadení sýrskeho prezidenta Bašára Asada, spojenca Teheránu.

Izraelské útoky na iránske objekty, ako sú továrne na rakety a zariadenia protivzdušnej obrany, znížili konvenčný vojenský potenciál Teheránu, povedal Sullivan. Podľa jeho slov sa v tejto súvislosti v Iráne ozývajú hlasy, podľa ktorých by sa mohla krajina snažiť získať jadrové zbrane a prehodnotiť svoju nukleárnu doktrínu.

Irán zdôrazňuje, že jeho jadrový program je mierový, no rozšíril obohacovanie uránu, odkedy Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v úrade prezidenta (2017-21) stiahol USA z dohody veľmocí s Teheránom o obmedzení iránskych nukleárnych aktivít výmenou za zmiernenie sankcií.

Podľa Sullivana existuje riziko, že Teherán by od svojich prísľubov nevyrobiť jadrové zbrane mohol upustiť. „Je to riziko, na ktoré sa teraz snažíme dávať pozor. Je to riziko, o ktorom osobne informujem prichádzajúci tím," povedal poradca s tým, že záležitosť konzultoval aj s Izraelom.

(tasr, cnn, reuters)

  |  

Kim Čong-un plánuje poslať do Ruska ďalších vojakov a techniku

KĽDR podľa predstaviteľov USA a Južnej Kórey vyslala do Ruska už viac ako 10-tisíc vojakov.

Severná Kórea zjavne pripravuje vyslanie ďalších vojakov a vojenskej techniky vrátane samovražedných dronov do Ruska na podporu jeho vojny proti Ukrajine. Oznámila to v pondelok juhokórejská armáda.

Severokórejský vodca Kim Čong-un údajne dodal ruskej armáde aj delostrelecké granáty, protitankové rakety, mechanizované húfnice či raketomety.

„Komplexné zhodnotenie spravodajských informácií ukazuje, že Severná Kórea sa pripravuje na rotáciu a zvýšenie počtu nasadených vojakov (v Rusku), zatiaľ čo v súčasnosti dodáva 240-milimetrové raketomety a 170-milimetrové samohybné delá," informoval Zbor náčelníkov štábov juhokórejskej armády.

„Objavili sa tiež známky toho, že (KĽDR) sa pripravuje vyrábať a dodávať samovražedné drony, ktoré prvýkrát predstavili počas inšpekcie Kim Čong-una v novembri," vyhlásil štáb, ktorý takéto aktivity pripísal snahe Pchjongjangu získať praktické skúsenosti s vedením boja a modernizovať konvenčné zbraňové systémy.

(tasr, Johnap)

  |  

Rutte očakáva nové Trumpove požiadavky

Generálny tajomník NATO Mark Rutte predpokladá, že novozvolený americký prezident Donald Trump bude vyvíjať ďalší tlak v diskusii o pomerne nízkych výdavkoch európskych štátov Severoatlantickej aliancie na obranu.

„Bude chcieť, aby sme robili viac," povedal Rutte v rozhovore pre DPA. Pripomenul, že európski spojenci ako celok medzičasom investujú do obrany viac ako dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Ak však podľa neho nebudú vynakladať viac, za štyri až päť rokov vznikne problém s odstrašovaním Ruska.

Rutte nepovedal, či pokladá za zmysluplné zvyšovať cieľ NATO pre obranné výdavky zo súčasných dvoch na tri percentá HDP. Rozhodnutie o tom by malo padnúť a summite Aliancie v júni budúceho roka.

Trump v predvolebnej kampani hovoril, že považuje za potrebné zvýšenie cieľa NATO na tri percentá HDP. V poslednom čase sa objavili správy, že by mohol požadovať až päť percent.

Podľa republikánskeho politika robia európski partneri primálo na obranu a príliš sa spoliehajú na ochranu Spojených štátov. Počas svojho prvého funkčného obdobia prezidenta Trump s týmto argumentom dokonca hrozil vystúpením z NATO.

(tasr, dpa)

  |  

Ruský plyn v Česku zažíva comeback, dovoz od vlani vzrástol o 530 percent

Import zemného plynu do Českej republiky medziročne rapídne vzrástol napriek tomu, že česká vláda minulý rok deklarovala, že na jej území sa ruský plyn nenachádza, povedal v pondelok ekonóm Lukáš Kovanda.

Hlavný ekonóm českej Trinity Bank priblížil, že Rusko je spolu s Nórskom „suverénne najväčším“ importérom zemného plynu do Česka.

„Dovoz nórskeho plynu tento rok od januára do októbra medziročne klesol o bezmála 40 percent, pričom tento pokles kompenzujú práve dramaticky navýšené dodávky z Ruska. Zatiaľ čo vlani od januára do októbra Česko doviezlo z Ruska 145,6 tisíc ton plynu, tento rok v rovnakom období roku to bolo už 915,9 tisíc ton,“ vysvetlil odborník.

Kovanda pripomenul, že Česko získava ruský plyn sprostredkovane cez Slovensko, Maďarsko a donedávna aj Rakúsko, nie teda prostredníctvom priameho kontaktu s ruským exportérom Gazpromom. Praha tak v tomto roku taktiež využila výhody dovozu pomerne lacného ruského plynu, doplnil ekonóm.

Problém môže podľa neho predstavovať práve zastavenie tranzitu cez územie Ukrajiny, ku ktorému by malo dôjsť od nového roku, čo by mohlo viesť k výraznému poklesu dostupnosti ruského plynu v Česku.

„Túto situáciu sa teraz snaží zvrátiť najmä Slovensko. Zatiaľ ale nie je zrejmé, či sa premiérovi Ficovi podarilo včera pri spomínanom rokovaní v Kremli nájsť riešenie, ktoré by umožnilo dodávky ruského plynu cez Ukrajinu aj v budúcom roku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami zopakoval, že takýto tranzit neprichádza do úvahy,“ uzavrel Kovanda.

(tasr)