Preskočiť na obsah
  |  

Suspendovaný prezident Južnej Kórey sa opäť nedostavil na vypočúvanie

Jun Sok-jol ignoroval aj prvé predvolanie na výsluch, na ktorý sa mal dostaviť minulý týždeň.

Junov opakovane vyjadrený nesúhlas s predvolaním a nedostavenie sa na výsluch vyvolali kritiku a výzvy opozície na jeho zatknutie. Ako dôvod pre tento krok sa uvádzali obavy z možného zničenia dôkazov.

V televíznom prejave 7. decembra, štyri dni po vyhlásení stanného práva, pritom Jun povedal, že sa nebude vyhýbať právnej a politickej zodpovednosti za svoje činy, pripomenul Reuters.

Jun dňa 3. decembra nečakane vyhlásil stanné právo a obvinil opozíciu z protištátnych aktivít. Opozícia následne vyhlásila, že sa dopustil vzbury a zneužitia moci. Jun obvinenia odmieta a podľa právnych zástupcov sa proti nim bude brániť na súde. Parlament prezidentovi pozastavil výkon funkcie, kým ústavný súd nerozhodne o jeho odvolaní alebo obnovení jeho prezidentských právomocí.

Prokuratúra, polícia a úrad pre vyšetrovanie korupcie začali vyšetrovanie Juna i dalších predstaviteľov na základe podozrenia, že sa dopustili vzbury, zneužitia právomoci a iných trestných činov, čo môže mať za následok doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti.

Vzbura je jedným z mála obvinení, na ktoré juhokórejský prezident nemá imunitu.

Juhokórejská opozícia v utorok oznámila, že odkladá svoj zámer odvolať aj úradujúceho prezidenta Han Tok-sua, a to za jeho odmietnanie podpísať špeciálne zákony, ktoré by umožnili vyšetrovanie Jun Sok-jola.

Nemenovaný vysoký predstaviteľ Hanovho úradu označil krok opozičnej Demokratickej strany (DP) za "veľmi poľutovaniahodný".

Zdroj pripomenul, že "medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti podporuje systém úradujúceho prezidenta... Obžaloba by mohla podkopať túto dôveru a nepriaznivo ovplyvniť ekonomiku".

(tasr, ap)

  |  

Pápež vyzval na „premenu sveta sužovaného chudobou, otroctvom a konfliktmi"

Na štedrovečernej omši priamo v Bazilike sv. Petra v Ríme bolo asi 6-tisíc ľudí, ďalších približne 20-tisíc veriacich, pútnikov i turistov ju sledovalo na veľkoplošných obrazovkách na Námestí sv. Petra.

Ako s odvolaním sa na talianske ministerstvo vnútra napísala agentúra AP, vo Vatikáne a okolí platili veľmi prísne bezpečnostné opatrenia, ktoré súviseli s nedávnym útokom na vianočných trhoch v Nemecku.

Pred štedrovečernou omšou pápež na Bazilike sv. Petra otvoril Svätú bránu, čím sa oficiálne začal Svätý rok 2025 (Jubileum) katolíckej cirkvi.

František neskôr vo svojej homílii povedal, že Svätý rok je príležitosťou zbaviť sa dlhov chudobných krajín a zaviazať sa k ochrane planéty. Cieľom Jubilea 2025 je podľa neho aj "priniesť nádej do nekonečných, pochmúrnych dní väzňov, do chladných a bezútešných príbytkov chudobných a do všetkých miest znesvätených vojnou a násilím".

František zasvätil jubileum 2025 téme nádeje a toto posolstvo podčiarkne, keď vo štvrtok otvorí Svätú bránu aj v rímskej väznici Rebibbia - v snahe dať väzňom nádej na lepšiu budúcnosť.

V nedeľu 29. decembra pápež otvorí Svätú bránu Lateránskej baziliky v Ríme. V ten istý deň bude pri príležitosti začiatku Jubilea vo všetkých katedrálach a konkatedrálach po celom svete slúžiť omšu miestny biskup.

Na slávnosť Bohorodičky Panny Márie - 1. januára 2025 - otvorí pápež František Svätú bránu Baziliky Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore). Rovnaký obrad sa v nedeľu 5. januára pri vigílii Zjavenia Pána uskutoční v Bazilike sv. Pavla za hradbami.

Jubileum sa skončí 28. decembra 2025 v miestnych cirkvách po celom svete, pričom v ten istý deň sa uzavrú Sväté brány Lateránskej baziliky, Baziliky Santa Maria Maggiore a Baziliky sv. Pavla za hradbami. Jubilejný rok bude formálne ukončený v Ríme v rámci slávnosti Zjavenia Pána 6. januára 2026.

Významným obsahom svätých rokov je výzva na odpustenie vo všetkých vzťahoch a na všetkých úrovniach, čo súvisí aj s možnosťou získania tzv. odpustkov.

(tasr, ap)

  |  

Vyšetrovací tím OSN oceňuje ústretovosť nového sýrskeho vedenia

Ako vo svojej správe informovala agentúra AP, do Sýrie zavítal tím Medzinárodného, ​​nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) pre Sýriu vedený Robertom Petitom.

Šlo o prvú návštevu Sýrie od založenia IIIM Valným zhromaždením OSN v roku 2016. Cieľom IIIM je pomáhať pri zhromažďovaní dôkazov a stíhaní osôb zodpovedných za možné vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu od začiatku občianskej vojny v Sýrii v roku 2011.

Od zvrhnutia sýrskeho prezidenta Bašára Asada opozičnými silami a otvorenia väzníc a väzenských zariadení sa zo strany Sýrčanov zvyšujú požiadavky na stíhanie osôb zodpovedných za zverstvá a zabíjanie, kým bol Asad pri moci, doplnila AP.

„Pád Asadovej vlády je pre nás významnou príležitosťou naplniť svoj mandát priamo na mieste," ozrejmil Petit, ktorý súčasne zdôraznil naliehavosť záchrany dokumentov a iných dôkazov pred ich stratou.

Hovorca OSN Stéphane Tremblay v pondelok uviedol, že vyšetrovací tím sa „pripravuje na operačné nasadenie čo najskôr a hneď, ako bude oprávnený vykonávať aktivity na sýrskej pôde".

AP dodala, že Valné zhromaždenie OSN v júni 2023 zriadilo aj Nezávislý inštitút nezvestných osôb v Sýrskej arabskej republike. Cieľom tejto ustanovizne je objasniť osud a miesto pobytu viac ako 130-tisíc ľudí nezvestných v dôsledku občianskej vojny v Sýrii.

(tasr, ap)

  |  

Americká vládna agentúra na monitoring dezinformácií ukončila svoju činnosť

Ministerstvo zahraničných vecí to oznámilo v utorok po tom, čo americký Kongres, po rokoch kritiky zo strany republikánov, agentúre nepredĺžil financovanie.

Inštitúcia Global Engagement Center (GEC), ktorá pôsobila v rámci ministerstva zahraničných vecí USA a bola založená v roku 2016, ukončila svoju činnosť v pondelok - v čase, keď vládni úradníci a experti sledujúci propagandu varujú pred rizikom dezinformačných kampaní od protivníkov Spojených štátov, ako sú Rusko a Čína.

Osud zamestnancov GEC a rozbehnutých projektov je predmetom konzultácií medzi ministerstvom zahraničných vecí a Kongresom.

Centrum GEC malo ročný rozpočet 61 miliónov dolárov. Zamestnaných v ňom bolo okolo 120 ľudí. Jeho zatvorenie ponechalo ministerstvo zahraničných vecí po prvýkrát za osem rokov bez úradu na monitorovanie a boj proti dezinformáciám od nepriateľov USA.

Opatrenie na predĺženie financovania GEC bolo vyškrtnuté z konečnej verzie zákona o federálnych výdavkoch, ktorý minulý týždeň prešiel Kongresom USA.

GEC dlho čelila kritike zo strany republikánskych zákonodarcov, ktorí toto centrum obviňovali z cenzúry a sledovania Američanov.

Centrum sa dostalo aj pod paľbu kritiky zo strany Elona Muska, ktorý v roku 2023 obvinil GEC, že je „najhorším páchateľom cenzúry americkej vlády a mediálnej manipulácie", a označil GEC za "hrozbu pre našu demokraciu".

AFP pripomenula, že miliardár Musk je poradcom zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa a bol poverený vedením nového ministerstva pre efektívnosť vlády (DOGE), ktorého úlohou je znižovať vládne výdavky.

Vedenie GEC Muskove názory odmietlo a označilo prácu GEC za kľúčovú pre boj proti zahraničným propagandistickým kampaniam.

AFP pripomenula, že osobitný vyslanec a koordinátor GEC James Rubin v júni oznámil spustenie nadnárodnej skupiny so sídlom vo Varšave, ktorá má čeliť ruským dezinformáciám o vojne v susednej Ukrajine.

Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že táto iniciatíva - známa ako Ukrajinská komunikačná skupina - spojí partnerské vlády s cieľom koordinovať rozposielanie správ, podporovať presné podávanie správ o vojne a odhaľovať manipuláciu s informáciami v Kremli.

S účasťou na projekte súhlasili Ukrajina, Kanada, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovinsko, uviedol svojho času Rubin. Dodal, že na aktivitách nadnárodnej skupiny sa bude podieľať aj NATO a Európska služba pre vonkajšiu činnosť - diplomatická služba Európskej únie.

Centrum GEC vo svojej minuloročnej správe súčasne varovalo, že Čína celosvetovo míňa na šírenie dezinformácií miliardy dolárov, pričom hrozí, že to spôsobí „prudký pokles" slobody prejavu po celom svete.

(tasr, afp)

  |  

Irán odsudzuje „nehanebné priznanie" Izraela k zabitiu bývalého vodcu Hamasu

Irán odsúdil Izrael za jeho priznanie sa k zabitiu vodcu palestínskeho hnutia Hamas Ismáíla Haníju, ku ktorému došlo v júli v Teheráne.

„Toto drzé priznanie je prvým prípadom, keď sa izraelský režim otvorene priznal k svojej zodpovednosti za tento ohavný zločin," uviedol iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Iravání v liste generálnemu tajomníkovi OSN deň po tom, ako izraelský minister obrany Jisrael Kac priznal, že za Haníjovo zabitie je zodpovedný Izrael.

Izraelskí predstavitelia sa až doposiaľ k Haníjovmu zabitiu nehlásili, hoci Hamas aj Irán z jeho smrti v podstate od začiatku obviňovali Izrael.

Haníja prišiel o život 31. júla v Teheráne, kam pricestoval na inauguráciu nového prezidenta Masúda Pezeškijána.

Iránska tlačová agentúra Fars po Haníjovej smrti informovala, že „bol ubytovaný v jednej zo špeciálnych rezidencií pre vojnových veteránov na severe Teheránu, keď mučenícky zahynul". O život údajne prišiel pri výbuchu zariadenia, ktoré na mieste útoku umiestnili agenti izraelskej tajnej služby, píše AFP.

Izrael neskôr - 27. septembra - v Bejrúte zabil aj vodcu proiránskeho militantného hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha a 16. októbra v Pásme Gazy aj Jahju Sinwára, ktorý bol Haníjovým nástupcom.

Izraelskí predstavitelia tvrdia, že práve Sinwár organizoval bezprecedentný útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, v dôsledku ktorého vypukla vojna v palestínskej enkláve Pásmo Gazy.

(tasr, afp)

  |  

Pápež František otvoril Sväté dvere. Začal sa Svätý rok 2025

Počas štedrovečerného obradu, 88-ročný pápež, ktorý sa pre závažné problémy s kolenom pohybuje na invalidnom vozíku, niekoľkokrát zaklopal na ťažké bronzové dvere Baziliky sv. Petra vo Vatikáne.

Pomocníci ich potom zvnútra otvorili.

Krátko predtým sa František na chvíľu zastavil, rozjímajúc v tichej modlitbe na prahu dverí. Keď sa dvere otvorili, preniesli ho cez prah do interiéru baziliky.

Katolícka cirkev každých 25 rokov slávi mimoriadny Svätý rok, známy tiež ako Jubileum. Počas neho môžu veriaci prostredníctvom modlitby a pokánia získať odpustky za svoje hriechy, vysvetľuje DPA. Patrí sem aj púť do Ríma a prechod Svätými dverami. Jubileum 2025 sa oficiálne skončí 6. januára 2026.

(tasr)