Zásoby plynu v EÚ sa míňajú najrýchlejšie od vypuknutia energetickej krízy spred troch rokov.
Zásoby plynu v skladovacích zariadeniach klesli od konca septembra do polovice decembra, podľa údajov organizácie Gas Infrastructure Europe, o približne 19 percent, informuje denník Financial Times.
V predchádzajúcich dvoch rokoch boli poklesy zásob v rovnakom období jednociferné. Dôvodom boli vyššie než priemerné teploty a nižší priemyselný dopyt spôsobený vysokými cenami plynu. Natasha Fieldingová z agentúry Argus Media uviedla, že Európa je tento rok nútená spoliehať sa viac na svoje podzemné zásoby, pretože dovozy skvapalneného LNG plynu tankermi poklesli a dopyt sa zvýšil.
Konkurenčný tlak a vyšší dopyt
Dovoz LNG do Európy ovplyvňuje aj zvýšený dopyt v Ázii, v ktorej ceny plynu ostali konkurencieschopné. Tento faktor spôsobil spomalenie dovozu LNG do Európy a zvýšenú závislosť na zásobách. Podobne rýchle čerpanie zásob sa naposledy zaznamenalo v roku 2021, keď Rusko obmedzilo dodávky plynu cez svoje potrubia ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine.
Aktuálne sú zásoby plynu v EÚ na úrovni 75 percent, čo je mierne nad priemerom za posledných desať rokov. Na porovnanie, minulý rok boli zásoby v rovnakom období na úrovni 90 percent. Rýchle čerpanie zásob by mohlo budúci rok zvýšiť náklady na dopĺňanie, čo už signalizujú vyššie ceny plynu obchodovaného na letné obdobie v porovnaní so zimnými dodávkami.
Povinné ciele a geopolitické tlaky
Krajiny EÚ majú podľa Európskej komisie povinnosť naplniť zásobníky plynu na 90 percent kapacity do začiatku novembra. Niektoré štáty však zaznamenali prudšie poklesy zásob, keď napríklad v Holandsku klesli o 33 percent, vo Francúzsku o 28 percent.
Ďalším významným faktorom je očakávané ukončenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu plynovodom Bratstvo na konci roka 2024. Ten aktuálne pokrýva päť percent dovozu plynu do EÚ.
Situáciu ďalej komplikujú geopolitické faktory. Novozvolený americký prezident Donald Trump pohrozil clami, ak EÚ nezvýši nákup amerického plynu. Katar medzitým varoval, že zastaví dodávky LNG, ak Európa presadí nové legislatívne pravidlá týkajúce sa emisií a pracovných podmienok.
Ruský plyn zažíva comeback v Česku
Dovoz ruského zemného plynu do Česka vzrástol medziročne o približne 530 percent, a to aj napriek tomu, že minulý rok česká vláda deklarovala, že na území Česka sa ruský plyn nenachádza. Od tej doby však zažíva ruský plyn na tomto území silný "comeback", takže Rusko je spolu s Nórskom suverénne najväčším importérom tejto komodity do ČR, uviedol tento týždeň hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
"Dovoz nórskeho plynu tento rok od januára do októbra medziročne klesol o bezmála 40 percent, pričom tento pokles kompenzujú práve dramaticky navýšené dodávky z Ruska. Zatiaľ čo vlani od januára do októbra Česko doviezlo z Ruska 145,6 tisíc ton plynu, tento rok v rovnakom období roku to bolo už 915,9 tisíc ton," vysvetlil odborník.
Kovanda pripomenul, že Česko získava ruský plyn sprostredkovane cez Slovensko, Maďarsko a donedávna aj Rakúsko, nie teda prostredníctvom priameho kontaktu s ruským exportérom Gazpromom. ČR tak v tomto roku taktiež využila výhody dovozu pomerne lacného ruského plynu, doplnil ekonóm.
Problém môže podľa neho predstavovať zastavenie tranzitu cez územie Ukrajiny, ku ktorému by malo dôjsť od nového roku, čo by mohlo viesť k výraznému poklesu dostupnosti ruského plynu v Česku.
"Túto situáciu sa teraz snaží zvrátiť najmä Slovensko. Zatiaľ ale nie je zrejmé, či sa premiérovi Ficovi podarilo pri rokovaní v Kremli nájsť riešenie, ktoré by umožnilo dodávky ruského plynu cez Ukrajinu aj v budúcom roku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami zopakoval, že takýto tranzit neprichádza do úvahy," uzavrel Kovanda.
(mm)
