Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislavskí lekári ošetrili na Štedrý deň takmer 360 pacientov

Ľudí potrápili bolesti brucha, alkohol či kosť v hrdle.

S vážnymi zraneniami chrbtice skončil pacient po autonehode cestou na polnočnú omšu.

Pacienti prichádzali opäť s rôznymi zdravotnými problémami. Boli to napríklad bolesti brucha či piati ľudia, ktorým pri večeri zostala kosť v hrdle. Desať pacientov bolo intoxikovaných z pitia nadmerného množstva alkoholu a 17 pacientov prišlo so psychickými ťažkosťami.

„Urgenty navštívili aj ľudia, ktorí sa bez zjavnej príčiny a bez akýchkoľvek ťažkostí dožadovali vyšetrení, ako je MR, CT alebo žiadali od našich zdravotníkov kompletný obraz krvi," poznamenala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi chcú zhromažďovať údaje o polohe predplatiteľov mobilných služieb

Dáta používateľov majú byť podľa ministerstva anonymizované a budú slúžiť na zlepšenie verejnej správy.

Službu plánujú spustiť začiatkom roka 2025. Cieľom tejto iniciatívy je podľa ruského ministerstva digitálneho rozvoja vytvoriť nástroje na efektívnejšie plánovanie verejných projektov ako sú školy, cesty či infraštruktúra, a rýchlejšie reagovať na núdzové situácie.

Ministerstvo tvrdí, že údaje budú neosobné a nebude z nich možné identifikovať konkrétne osoby. Podpredseda vlády Dmitrij Černyšenko uviedol, že mechanizmus bude transparentný a bezpečný, pričom nebude porušovať práva občanov ani záujmy podnikov.

Mobilní operátori a odborníci však vyjadrili obavy. Asociácia Big Data, zastupujúca veľkých hráčov ako napríklad MTS, Beeline, Megafon a Jandex, upozornila, že takýto prenos údajov by mohol porušovať legislatívu, ktorá obmedzuje prenos určitých informácií vrátane anonymizovaných geostôp. Operátori sú ochotní poskytovať iba súhrnné štatistické údaje, nie detailné informácie o pohybe jednotlivcov.

Odborníci varujú pred možnosťou opätovnej identifikácie anonymizovaných údajov. Podľa odborníka na ochranu súkromia Alexeja Munťana by bolo možné identifikovať používateľov spojením geostôp s ďalšími informáciami, ako sú dáta o platbách. Ďalší expert Ivan Begtin tvrdí, že aj anonymizované údaje môžu byť zneužité na sledovanie občanov, referuje web Moscow Times.

Operátori navyše používajú geodáta na poskytovanie analytických služieb. Ich bezplatné odovzdávanie štátu by podľa nich mohlo podkopať ich biznis. Begtin označil túto iniciatívu za „znárodnenie“ údajov, ktoré by mohlo ohroziť existujúcu dátovú ekonomiku.

V súčasnosti štát nakupuje anonymizované údaje od telekomunikačných operátorov, napríklad na plánovanie dopravných projektov v Moskve. Nová služba by však umožnila štátu získavať tieto údaje bezplatne, čo by mohlo pripraviť operátorov o časť ich príjmov. 

(mm)

Minúta  |  

V Kazachstane sa zrútilo lietadlo s desiatkami osôb na palube

Haváriu lietadla, ktoré sa v stredu zrútilo pri meste Aktau na západe Kazachstanu, prežilo 28 ľudí vrátane troch detí, uviedlo ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Na palube sa podľa neho nachádzalo 67 ľudí vrátane piatich členov posádky.

Lietadlo Embraer 190 patriace azerbajdžanským aerolíniám AZAL smerovalo z azerbajdžanskej metropoly Baku do Grozného v ruskom Čečensku. Kvôli hmle v Groznom ho presmerovali do Machačkaly v Dagestane, ale podľa spoločnosti AZAL bolo nútené núdzovo pristáť približne tri kilometre od Aktau.

Bezprostredne nie je jasné, čo nehodu zapríčinilo. TASS predtým s odvolaním sa na spoločnosť AZAL písala o možnej kolízii s vtákmi. Úrady to nateraz nepotvrdili.

Dvadsaťdva ľudí hospitalizovali, uviedlo ministerstvo pre mimoriadne situácie. Vodca Čečenska Ramzan Kadyrov na Telegrame napísal, že medzi preživšími je 12 ľudí v kritickom stave a rodinám obetí vyjadril sústrasť. Päť osôb poslali na jednotku intenzívnej starostlivosti, informovala agentúra Kazinform s odvolaním sa na oddelenie zdravotníctva Mangistauskej oblasti v Kazachstane.

Na neoverenom videu z havárie bolo podľa agentúry Reuters vidieť, ako lietadlo pri dopade na zem vzbĺklo a následne stúpal hustý čierny dym.

Na snímke je vrak lietadla Embraer 190 azerbajdžanských aerolínií AZAL, ktoré sa zrútilo pri meste Aktau na západe Kazachstanu. Foto: TASR/AP

Ministerstvo pre mimoriadne situácie uviedlo, že na mieste zasahovalo 150 hasičov so 45 kusmi techniky, ktorí sa pokúšali uhasiť požiar.

Zoznam cestujúcich sa momentálne zostavuje, uviedla TASS s tým, že podľa tlačového oddelenia kazašského ministerstva dopravy bolo na palube 37 občanov Azerbajdžanu, 16 občanov Ruska, šesť občanov Kazachstanu, traja občania Kirgizska.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa mal pôvodne v stredu zúčastniť na summite Euroázijskej hospodárskej únie v Rusku. Po nehode sa však podľa ruskej agentúry RIA vracal do vlasti.

https://twitter.com/NZ_Trav/status/1871819719520801238

Na mieste zrútenia sa podľa kazašských úradov 52 hasičov s 11 kusmi techniky snažilo uhasiť požiar. Lietadlo podľa nich patrilo spoločnosti Azerbaijan Airlines. Spoločnosť tvrdí, že stroj Embraer 190 "núdzovo pristál" približne tri kilometre od Aktau.

Lietadlo smerovalo z Baku do mesta Groznyj v Rusku, ale pre hmlu ho presmerovali do Machačkaly na západnom pobreží Kaspického mora, potvrdilo letisko v Groznom.

(taasr, tass, skynews)

Minúta  |  

Rusko znovu útočilo na energetickú infraštruktúru Ukrajiny

Minister energetiky Herman Haluščenko však nekonkretizoval, ktoré mestá alebo oblasti čelili útoku.

„Nepriateľ opäť masívne útočí na energetický sektor," napísal Haluščenko krátko pred 06.00 h SEČ na sociálnej sieti Facebook. "Prevádzkovateľ prenosovej sústavy prijíma potrebné opatrenia na obmedzenie spotreby, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky pre energetickú sústavu," dodal s tým, že akonáhle to bezpečnostná situácia dovolí, budú objasnené spôsobené škody. Ľudí vyzval, aby zostali v úkrytoch.

Mohutnému raketovému útoku bolo vystavené znovu aj mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny, uviedol tamojší primátor Ihor Terechov. Zranenia podľa neho utrpeli najmenej štyria ľudia a z nich dvaja sú vo vážnom stave.

Okrem toho v mnohých oblastiach Ukrajiny bol v noci na stredu vyhlásený poplach v súvislosti s ďalším útokom ruských dronov typu Šáhid. Dronové útoky hlásili zo Záporožia, odkiaľ prišli aj správy o výbuchoch. Prelety dronov zaznamenali okrem Záporožskej oblasti aj v Kyjevskej, Černihivskej, Sumskej a Vinnyckej oblasti. Výbuchy hlásili aj v meste Dnipro, dodala agentúra DPA.

Ruská armáda podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova podnikla najmenej sedem útokov, čo viedlo k vzniku požiarov a škodám na civilnej infraštruktúre.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na stredu bolo zničených 59 ukrajinských dronov. Celkovo 26 zostrelili nad Belgorodskou oblasťou, 23 nad Voronežskou oblasťou, po tri nad Kurskou, Brianskou a Tambovskou oblasťou a jeden nad Azovským morom.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev na sieti Telegram napísal, že padajúce trosky spôsobili menšie škody na elektrickom vedení a streche domu. Mierne poškodené boli podľa neho aj ďalšie budovy.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Dánsko posilňuje obranu Grónska po opätovnom záujme Donalda Trumpa o jeho kontrolu

Podľa dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena ide o investíciu v hodnote najmenej 1,5 miliardy dolárov, pričom načasovanie označil za „iróniu osudu“.

Grónsko, autonómne územie Dánska, má strategický význam pre USA vďaka svojej polohe na najkratšej trase medzi Severnou Amerikou a Európou a bohatým zásobám nerastných surovín. Dánsky obranný balík zahŕňa nákup dvoch nových kontrolných lodí, dvoch dronov s dlhým doletom, posilnenie Arktického velenia v hlavnom meste Nuuk a modernizáciu jedného z troch hlavných civilných letísk na prijímanie stíhačiek F-35, informuje stanica BBC.

Trump na svojej platforme Truth Social uviedol, že kontrola nad Grónskom je pre Spojené štáty „absolútna nevyhnutnosť“ z hľadiska národnej bezpečnosti a slobody vo svete. Na jeho vyjadrenie reagoval grónsky premiér Mute Egede, ktorý zdôraznil, že Grónsko nie je na predaj, no zároveň podporil otvorenosť pre spoluprácu a obchod so susedmi.

Analytici však tvrdia, že posilnenie arktickej obrany Dánskom nebolo priamou odpoveďou na Trumpove komentáre, ale výsledkom dlhodobo diskutovaných plánov. Dánsko bolo doteraz pomalé v rozširovaní vojenskej kapacity v Grónsku, no tlak zo strany Číny a Ruska môže zvýšiť požiadavky USA na väčšiu kontrolu.

Podľa majora Steena Kjaergaarda z Dánskej obrannej akadémie mohol Trumpov záujem vytvoriť tlak na Dánsko, aby prioritizovalo svoje arktické vojenské schopnosti. Tento krok označil za strategický, keďže Trump dosiahol výsledok bez potreby riešiť grónsky systém závislý na dotáciách z Kodane.

Trump už v roku 2019 predložil návrh na akvizíciu Grónska, čo viedlo k ostrým reakciám dánskych a grónskych predstaviteľov. Vtedajšia dánska premiérka Mette Frederiksenová označila túto myšlienku za absurdnú.

(mm)

Minúta  |  

Kresťania na Slovensku i vo svete slávia jeden z najväčších sviatkov

Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom, slávi v stredu väčšina kresťanov na Slovensku i vo svete.

Veriaci si počas dňa pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš. Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete. V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v chrámoch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.

V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná svätá liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.

Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.

Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Čechách, budú sláviť sviatok Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2025.

Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v deň Zjavenia Pána - Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.

Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka - na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae) alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum - 25. december - ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.