Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj odsúdil ruské útoky na energetické zariadenia Ukrajiny

Krajina sa v stredu nadránom prebudila do leteckého poplachu, ktorý nasledoval po oznámení tamojších vzdušných síl, že Rusko z Čierneho mora odpálilo riadené strely typu Kalibr.

„(Ruský prezident Vladimir) Putin si zámerne vybral Vianoce na to, aby útočil. Čo môže byť väčšmi nehumánne? Viac než 70 rakiet vrátane balistických striel a vyše sto dronových útokov. Cieľom je náš energetický systém," povedal ukrajinsky prezident Volodymyr Zelenskyj.

Išlo dovedna už o 13. rozsiahly útok na energetickú infraštruktúru Ukrajiny tento rok. „Ruské zlo Ukrajinu nezlomí a nezničí Vianoce," odkázal Zelenskyj.        

Americký prezident Joe Biden označil ruské útoky, ktoré v zime spôsobili výpadky tepla a elektriny, za „hanebné".

„Nariadil som ministerstvu obrany, aby pokračovalo v príleve dodávok zbraní na Ukrajinu, a Spojené štáty budú naďalej neúnavne pracovať na posilnení pozície Ukrajiny pri obrane proti ruským silám," dodal Biden vo vyhlásení.

Ruské útoky v deň Vianoc predtým odsúdil aj britský premiér Keir Starmer. „Vzdávam hold odolnosti ukrajinského ľudu a vedeniu prezidenta Zelenského voči ďalším útokom bezpilotných lietadiel a rakiet zo strany Putinovej krvavej a brutálnej vojnovej mašinérie, ktorá neutícha ani na Vianoce," uviedol.

Kyjev tiež vyhlásil, že ruská raketa prešla moldavským a rumunským vzdušným priestorom, Rumunsko však uviedlo, že žiadne takéto porušenie nezistilo. Moldavsko, ktoré od vojny vyjadruje solidaritu s Ukrajinou, "potvrdilo narušenie" svojho vzdušného priestoru.

(tasr, afp)

  |  

Japonské aerolínie sa stali terčom kybernetického útoku, lety môžu meškať

Japonské aerolínie (JAL) sú druhou najväčšou leteckou spoločnosťou v krajine po All Nippon Airways (ANA).

JAL vo štvrtok bez uvedenia ďalších podrobností upozornili, že zaznamenali kybernetický útok, v dôsledku ktorého môžu byť ovplyvnené aj lety.

„Môžeme potvrdiť, že sme boli vystavení kybernetickému útoku a situáciu riešime," potvrdila hovorkyňa aerolínií s tým, že sa môžu vyskytnúť aj meškania alebo rušenia letov.

Vláda v Tokiu v roku 2022 uviedla, že kyberútok stál aj za prerušením prevádzky najpredávanejšieho výrobcu automobilov Toyota.

Populárna japonská webová stránka na zdieľanie videí Niconico v júni pozastavila svoje služby, pretože bola terčom rozsiahleho kybernetického útoku, uviedol vtedy jej prevádzkovateľ.

(tasr, afp)

  |  

V Belehrade pokračovali protesty študentov, nakrátko ochromili dopravu

Stovky študentov požadovali, aby tamojšie úrady prevzali zodpovednosť za pád prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade.

Incident si minulý mesiac vyžiadal 15 obetí na životoch.

Študenti belehradskej univerzity, ktorí už viac než mesiac blokujú svoje fakulty v dôsledku protestov, na 15 minút spôsobili ochromenie dôležitého dopravného uzla v srbskej metropole, uviedla tamojšia generálna prokuratúra.

Skandovali „Splňte požiadavky" a mávali obálkami, ktoré obsahovali odkazy pre generálneho prokurátora.

„Vyzývame vás, aby ste sa zodpovedne a profesionálne zaoberali požiadavkami študentov a zapojili sa do nášho boja za lepšie a dôstojnejšie Srbsko tým, že si začnete plniť svoje ústavné a zákonné povinnosti," uvádzali listy zanechané pri vchode do úradu prokuratúry.

K nešťastiu v Novom Sade došlo 1. novembra, krátko po tom, ako zmienená železničná stanica prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Na mieste zahynulo 14 ľudí vo veku od šesť do 74 rokov, 15. obeť podľahla zraneniam v nemocnici o niekoľko týždňov neskôr.

Tragédia vyvolala vlnu kritiky a pravidelné demonštrácie v celom Srbsku. Mnohí z tamojších obyvateľov sa domnievajú, že k zrúteniu prístreška došlo v dôsledku korupcie a nedostatku transparentnosti stavebných projektov, a teda aj nedbalosti pri renovácii stanice.

V snahe upokojiť protesty úrady počas uplynulých týždňov sľubovali rôzne dotácie pre mladých ľudí, pripomína AFP. Študenti však od protestov neupustili a takmer všetky fakulty na štátnych univerzitách v celej krajine zostávajú blokované.

Ich nedeľňajší protest sa považuje za jeden z najrozsiahlejších za uplynulé roky; podľa polície sa na ňom zúčastnilo zhruba 29-tisíc ľudí. Jedna z ľudskoprávnych organizácií špecializujúca sa na počítanie účastníkov na verejných zhromaždeniach však tvrdí, že na protest prišlo najmenej trikrát viac ľudí.

(tasr, afp)

  |  

Ukrajina čelila ďalšiemu mohutnému dronovému útoku zo strany Ruska

Salvy bojových dronov prichádzali z viacerých smerov, uviedla agentúra Ukrinform.

Vo viacerých oblastiach Ukrajiny vyhlásili letecký poplach, keďže drony stále menili smer letu a nebolo možné rozpoznať ich jasný cieľ.        

Rusko v uplynulých mesiacoch opakovane útočilo na Ukrajinu dronmi a raketami, pripomína DPA. Cieľom väčšiny takýchto útokov boli objekty energetickej infraštruktúry.

Novou taktikou kombinovaných dronových a raketových útokov sa ruská armáda podľa DPA pokúša preťažiť ukrajinskú protivzdušnú obranu. Používa na to vo veľkej miere aj tzv. návnadové drony bez výbušnín, ktoré majú za úlohu zmiasť protivzdušnú obranu nepriateľa. Často sa práve na zostrelenie týchto návnadových dronov navyše míňa cenná munícia.

(tasr, dpa, ukrinform)

  |  

Mexiko zvažuje zmenu stratégie v boji proti drogovým kartelom

Prezidentka Mexika Claudia Sheinbaumová vyslala tisíce vojakov, bezpečnostné zložky a špeciálne jednotky do štátu Sinaloa, aby čelila eskalácii násilia spôsobeného bojmi medzi kartelmi.

Tento krok môže signalizovať posun v bezpečnostnej stratégii krajiny, ktorá doteraz uprednostňovala sociálne riešenia namiesto priamej konfrontácie s organizovaným zločinom, referuje agentúra Reuters.

Počas predvolebnej kampane Sheinbaumová sľubovala, že bude pokračovať v politike svojho predchodcu Andrésa Manuela Lópeza Obradora, známej pod heslom „objatia namiesto guliek“. Táto stratégia sa sústreďovala na riešenie sociálnych príčin kriminality namiesto konfrontácie s kartelmi. Súčasné kroky, vrátane rozsiahleho nasadenia vojenskej techniky a bezpečnostných zložiek, však naznačujú tvrdší prístup.

V prvých mesiacoch Sheinbaumovej mandátu už došlo k viacerým významným zatknutiam a rekordným drogovým zásahom, vrátane zadržania viac ako tony fentanylu. Táto zmena by mohla byť v súlade s postojom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý Mexiko vyzval na tvrdší postup voči drogám a nelegálnej migrácii.

Odborníci však varujú, že konfrontačný prístup môže viesť k ďalšej eskalácii násilia podobne ako v minulosti. Počet obetí medzi súperiacimi skupinami v štáte Sinaloa od septembra dosiahol približne 650, pričom mnohí ďalší sú nezvestní.

Nárast militarizácie bezpečnostnej politiky vyvolal kritiku. Organizácia Spojených národov opakovane varovala, že využívanie ozbrojených síl na boj proti kriminalite môže viesť k porušovaniu ľudských práv. Mexická vláda takéto obvinenia odmieta.

Niektorí odborníci porovnávajú aktuálnu situáciu so stratégiou bývalého prezidenta Felipeho Calderóna z roku 2006, ktorej výsledkom bola vlna násilia a dlhodobo vysoká miera vrážd.

(mm)

  |  

Po útoku na svätyňu alavitov vypukli v Sýrii násilné protesty

Množstvo demonštrantov vyšlo v stredu do ulíc viacerých sýrskych miest vrátane metropoly Damask na protest proti útoku na svätyňu alavitských moslimov v provincii Aleppo, uviedli očití svedkovia i monitorovacie skupiny.

Terčom útoku vandalov sa stala svätyňa, ktorú uctieva menšina alavitov. K tejto náboženskej skupine v Sýrii patrí aj rodina zvrhnutého sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Protesty vypukli v mestách Homs, Lázikíja, Tartús, Bánijás či Damask. Demonštranti vyzývali na potrestanie útočníkov, ktorí poškodzujú náboženské svätyne, ako aj na vylúčenie "extrémistov" z vládnucej administratívy a "zastavenie zabíjania alavitov", uviedlo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).

Sýrske bezpečnostné zložky v reakcii na protesty zaviedli 12-hodinový nočný zákaz vychádzania v mestách Homs a Bánijás. Zákaz platí od stredajšieho večera do štvrtkovej ôsmej hodiny rannej.

Ministerstvo vnútra sýrskej prechodnej vlády spresnilo, že svätyňa bola neznámymi skupinami poškodená ešte minulý mesiac, keď islamistami vedení povstalci spustili masívnu ofenzívu a prevzali kontrolu nad Aleppom od Asadových jednotiek.

"Varujeme pred šírením fám, ktorých cieľom je destabilizovať krajinu a poškodiť občiansky mier," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Sýrska televízna stanica napojená na novú vládu informovala, že pri potýčkach s ozbrojencami v Tartúse zahynuli dvaja členovia bezpečnostných zložiek a ďalší štyria utrpeli zranenia.

SOHR uviedlo, že počas protestov v Homse prišiel o život najmenej jeden demonštrant a piati ďalší utrpeli zranenia po tom, čo sa polícia pokúšala rozohnať dav demonštrantov.

V provincii Tartús počas separátneho incidentu - pokusu bezpečnostných zložiek zadržať bývalého predstaviteľa Asadovej vlády - zahynulo deväť ľudí, píše AFP. Medzi obeťami je šesť členov bezpečnostných zložiek a traja ozbrojenci.

Predstaviteľ, ktorého chceli zadržať, je údajne spoluzodpovedný za zločiny vo väznici Sajdnája zhruba 30 kilometrov od Damasku, kde boli zadržiavaní a mučení odporcovia Asadovho režimu.

(tasr, dpa, afp)