Preskočiť na obsah
  |  

Pri izraelskom útoku v Pásme Gazy údajne zahynuli piati novinári

Úder podľa tamojšieho ministerstvo zdravotníctva zasiahol auto s novinármi pred nemocnicou v zastavanom utečeneckom tábore Nusajrát v centrálnej časti palestínskej enklávy.

Podľa AP pracovali pre miestnu spravodajskú agentúru Quds News Network, ktorá o zásahu tiež informovala.

Izraelská armáda tvrdí, že útočila na skupinu bojovníkov Islamského džihádu - militantnej skupiny spriaznenej s palestínským hnutím Hamas, ktorého útok na juhu Izraela 7. októbra 2023 rozpútal vojnu v Pásme Gazy. Výbor na ochranu novinárov uvádza, že od začiatku vojny bolo zabitých viac ako 130 palestínskych novinárov.

(tasr, ap)

  |  

FSB tvrdí, že zmarila pokusy o atentáty na predstaviteľov ruského rezortu obrany

Podľa vyjadrenia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) stáli za prípravou týchto útokov ukrajinské bezpečnostné služby (SBU). 

V súvislosti s prípadom zadržali štyroch občanov Ruska. FSB uviedla, že ciele atentátov mali byť osoby zapojené do takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“, čo je termín, ktorým Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu trvajúcu už viac ako dva roky, referuje ruská štátna agentúra TASS.

FSB spresnila, že zadržaní Rusi sú podozriví z napomáhania pri plánovaní útokov, ktoré podľa ruských tajných služieb pripravovala SBU. Moskva uvádza, že tieto aktivity boli zamerané na „podkopanie stability a bezpečnosti“ v Rusku. Ukrajina sa k aktuálnym obvineniam zatiaľ nevyjadrila.

Minulý utorok zahynul v Moskve pri atentáte náčelník síl radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ruskej armády Igor Kirillov spolu so svojím asistentom. Deň predtým Ukrajina informovala, že generál Kirillov je podozrivý z vojnových zločinov.

V súvislosti s atentátom ruské úrady zatkli muža pochádzajúceho z Uzbekistanu, ktorého obvinili z terorizmu. Podľa vyjadrenia ruských úradov tento muž konal na základe príkazov Kyjeva.

(mm)

  |  

Sýria hlási zabitie 14 príslušníkov bezpečnostných zložiek po útoku Asadových priaznivcov

Incident sa odohral v utorok v blízkosti prístavného mesta Tartús na západe krajiny.

Bezpečnostné zložky nového sýrskeho vedenia napadli počas pokusu zatknúť bývalého dôstojníka, ktorý čelí obvineniam z účasti na zločinoch vo väzení Saydnaya, neďaleko hlavného mesta Damask, referuje stanica BBC.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR), sídliace vo Veľkej Británii, uviedlo, že počas zrážok prišli o život aj traja militanti. 

Na pozadí incidentu pokračujú v krajine nepokoje. SOHR informovalo, že pri protestoch v Homse prišiel o život jeden demonštrant a piati ďalší boli zranení. Demonštrácie hlásia aj z miest Tartús, Latakia a Qardaha, rodného mesta Bašára al-Asada.

V reakcii na napätú situáciu zaviedli nové úrady v meste Homs nočný zákaz vychádzania. Podľa štátnych médií nasledovalo opatrenie po nepokojoch, ktoré vyvolalo video údajne zobrazujúce útok na alavitskú svätyňu.

(mm)

  |  

Juhokórejská opozícia podala návrh na impeachment proti úradujúcemu prezidentovi

Hlasovať by sa o ňom malo v piatok.

Južná Kórea sa ocitla v politickej kríze, keď prezident Jun Sok-jol, ktorý je v súčasnosti suspendovaný, vyhlásil 3. decembra stanné právo. Jun bol pre tento krok dočasne zbavený funkcie parlamentom 14. decembra, ale na dokončenie procesu impeachmentu je potrebné rozhodnutie ústavného súdu, ktoré potvrdí rozhodnutie zákonodarcov.

Han však odmieta schváliť vymenovanie troch kandidátov na sudcov, ktorí majú obsadiť deväťčlenný senát ústavného súdu - v podstate tým zdržal postup na odvolanie suspendovaného prezidenta. Vyhlásil, že ich neschváli, kým súperiace strany nedosiahnu politický kompromis.

Ak by súd pokračoval v procese impeachmentu bez troch sudcov, všetkých šesť súčasných sudcov by muselo jednomyseľne súhlasiť s odvolaním Juna z funkcie, pripomína AFP.

Hlavná opozičná Demokratická strana (DP) plánuje o návrhu informovať parlament počas štvrtka a hlasovať by sa malo o ňom na plenárnom zasadnutí v piatok. Podľa zákona sa o návrhu na odvolávanie musí hlasovať 24 až 72 hodín po tom, ako bol oznámený na plenárnom zasadnutí.

(tasr, afp, jonhap)

  |  

V dome v nemeckom meste Rosenheim našli na Vianoce dve mŕtve deti

Záchranné zložky zalarmoval jeden zo známych, ktorý sa vybral rodinu skontrolovať a objavil 39-ročnú zranenú ženu.

Podľa polície sa vyšetrovatelia domnievajú, že žena zabila obe svoje deti ešte v utorok alebo v noci na stredu a následne sa pokúsila o samovraždu. V prípade obetí ide o deti vo veku šesť a sedem rokov.

Matku hospitalizovali a v súčasnosti sa nachádza v nemocnici na pozorovaní, jej stav je stabilizovaný.

O ostatných členov rodiny sa staral krízový intervenčný tím. Pozadie zločinu je stále nejasné a prebieha vyšetrovanie, podľa polície však neexistujú dôkazy naznačujúce prípadných ďalších páchateľov.

(tasr, dpa)

  |  

Šutaj Eštok: Koalícia bude stabilná, ak Danko pôjde príkladom

Šéf koaličného Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že práve nerešpektovanie koaličnej zmluvy zo strany Andreja Danka (SNS) odštartovalo sériu udalostí, ktoré narušili koaličnú disciplínu.

„Ak líder SNS pôjde príkladom, som presvedčený, že sa situácia stabilizuje,“ uviedol minister pre televíziu TA3.

Pripomenul, že nezhody medzi koaličnými partnermi by sa mali riešiť interne, nie cez médiá. Poslancom preto odkázal, aby sa vzájomne rešpektovali a vyhýbali sa verejným konfliktom, ktoré prirovnal k hádkam medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom v predchádzajúcej vláde.

Šutaj Eštok považuje za kľúčové stabilizačné opatrenie zvolenie nového predsedu parlamentu. Ako najvhodnejšieho kandidáta označil ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho (Hlas) a odmietol, že by o tento post usiloval on sám. Podľa neho by sa táto otázka mala vyriešiť na najbližšej schôdzi Národnej rady vo februári.

Minister vnútra sa pozitívne vyjadril k reorganizácii policajného zboru, ktorá zahŕňala premenovanie NAKA na ÚBOK a vznik špecializovaných jednotiek na boj proti terorizmu, korupcii a drogám. Podľa neho boli tieto zmeny nevyhnutné na obnovenie právneho štátu.

V oblasti štátnej správy Šutaj Eštok obhajoval konsolidáciu a šetrenie, ktoré zahŕňali zníženie počtu úradníkov, ale nie na úkor okresných úradov. Zdôraznil tiež potrebu štíhleho a efektívneho štátu, ktorý bude schopný zvládať novú agendu bez zbytočnej byrokracie.

Minister zároveň kritizoval bývalú vládu za postupy počas pandémie COVID-19, označil ich za neprimerané a protiústavné. Poukázal na prijatie „covidovej amnestie“ ako signál, že štát uznal chyby a morálnu zodpovednosť za nezmyselné opatrenia. Pripomenul, že Najvyšší kontrolný úrad a špecializovaný vyšetrovací tím už prešetrujú hospodárenie s odberovými miestami počas predošlých vlád.

Šutaj Eštok v kontexte personálnej krízy v policajnom zbore uviedol, že policajtov chce motivovať k práci aj zlepšovaním podmienok, ako napríklad rekonštrukciou policajných staníc či nákupom nových vozidiel.

(mm)