Preskočiť na obsah
  |  

Izraelská armáda potvrdila, že ukončila zásah v nemocnici na severe Gazy

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však zásah ostro kritizovala a varovala pred kolapsom zdravotníckeho systému.

Izraelská armáda oznámila, že ukončila svoj zásah proti veliteľskému centru hnutia Hamas, ktoré sa nachádzalo v nemocnici na severe Pásma Gazy. Informovala o tom agentúra AFP.

Armáda a izraelská kontrarozviedka podľa oznámenia uskutočnili „cielenú operáciu proti veliteľskému centru Hamasu v Nemocnici Kamála Adwána". V oblasti zadržali viac ako 240 teroristov, doplnila armáda s tým, že potvrdili zadržanie riaditeľa nemocnice Husáma abú Safíju kvôli vypočúvaniu. Podozrievajú ho totiž, že je agentom Hamasu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predtým uviedla, že izraelská vojenská operácia, ktorá sa začala v piatok, vyradila z prevádzky Nemocnicu Kamála Adwána. Táto posledná veľká nemocnica na severe palestínskeho Pásma Gazy je podľa WHO teraz „prázdna".

Organizácia tiež vyhlásila, že je „zhrozená" izraelským zásahom, a kritizovala, že „nemocnice sa znova stali bojiskom".

„Systematická likvidácia zdravotníckeho systému a viac ako 80-dňové obliehanie severnej Gazy ohrozuje životy 75-tisíc Palestínčanov zostávajúcich v oblasti," zdôraznila WHO.

Zvyšných 15 pacientov v kritickom stave, 50 ošetrovateľov a 20 zdravotníkov prepravili v piatok do Indonézskej nemocnice, ktorú WHO v sobotňajšom vyhlásení opísala ako „zničenú a nefunkčnú".

(tasr)

  |  

Gruzínci vytvorili niekoľko kilometrovú ľudskú reťaz na podporu členstva v EÚ

Protesty prichádzajú v napätej situácii po pozastavení prístupových rokovaní a obvineniach z násilného zásahu polície proti demonštrantom.

Tisíce Gruzíncov vytvorili ľudskú reťaz v centre hlavného mesta Tbilisi. Týmto krokom sa snažili vyjadriť podporu členstva krajiny v Európskej únii presne dva mesiace po opätovnom víťazstve strany Gruzínska túžba v parlamentných voľbách a neskoršom pozastavení prístupových rokovaní s EÚ.

V sobotu popoludní demonštranti s vlajkami Gruzínska a EÚ lemovali nábrežie rieky Kura a viacero mostov, aby tak vytvorili niekoľko kilometrov dlhú reťaz. Pripojila sa k nim aj prezidentka Salome Zurabišviliová.

Tamojšie médiá uviedli, že podobné zhromaždenia sa zároveň konali aj v ďalších mestách po celej krajine.

Protest sa uskutočnil iba deň pred inauguráciou Micheila Kavelašviliho, ktorého za prezidenta zvolil gruzínsky parlament v kontroverznom procese - prostredníctvom tzv. zboru voliteľov. Súčasná hlava štátu Zurabišviliová a prozápadná opozícia však označili jeho zvolenie za „nelegitímne", pripomína agentúra AFP.

Počas prvých desiatich dní protestov po novembrovom vyhlásení prerušenia prístupových rokovaní do roku 2028 použila poriadková polícia slzotvorný plyn a vodné delá na rozohnanie demonštrantov. Niektorí protestujúci na políciu zas hádzali pyrotechniku a kamene. Ministerstvo vnútra informovalo o viac ako 400 zadržaniach.

Gruzínsky ombudsman Levan Ioseliani a ľudskoprávna skupina Amnesty International obvinili bezpečnostné zložky z „mučenia" zadržaných osôb, píše AFP.

Hlásené policajné násilie vyvolalo rastúce medzinárodné odsúdenie, pričom niektoré štáty uvalili na Gruzínsku túžbu sankcie v podobe pozastavenia vízových privilégií pre predstaviteľov strany.

(tasr)

  |  

Európske krajiny začali blokovať ruské provládne kanály na Telegrame

Tento krok signalizuje výrazné obmedzenie vplyvu ruskej propagandy na európskom území, uviedlo ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám.

Viaceré európske krajiny začali blokovať významné ruské kanály na Telegrame. K takýmto opatreniam pristúpili Poľsko, Belgicko, Švajčiarsko, Grécko, Česká republika, Taliansko a ďalšie štáty, pričom blokáda postihla aj kanály tamojších mediálnych zdrojov ako RIA Novosti, Rossija 1 alebo Izvestija.

Ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám uviedlo, že tento krok predstavuje výrazné zníženie ruského informačného vplyvu na starom kontinente.

Používateľom, ktorí sa tieto kanály pokúsia otvoriť, sa zobrazuje oznámenie o porušení miestnych zákonov.

Blokády sa však neobmedzujú len na spravodajské kanály. Britský denník Guardian odhalil, že Rusko využíva na šírenie prokremeľských naratívov aj rôzne nadácie, vrátane takzvaného „Pravfondu," ktorý údajne investoval milióny eur do financovania takzvaných dezinformačných a právnych kampaní.

Podľa ukrajinskej tlačovej agentúry UNIAN Rusko nielen propaguje svoje naratívy, ale aj cielene zahlcuje schopnosti novinárov vyvracať nepravdivé tvrdenia. Tieto metódy vraj podkopávajú nielen žurnalistiku, ale aj dôveru verejnosti v overené informácie.

(lipa)

  |  

Rusko odpovedá na sankcie EÚ: Zákaz vstupu pre ďalších predstaviteľov Únie

Tieto opatrenia sú namierené proti európskym predstaviteľom spojeným s vojenskou podporou Ukrajiny a ďalšími sankčnými iniciatívami.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu oznámilo, že Moskva v reakcii na nový súbor sankcií Európskej únie „podstatne" rozšírila zoznam predstaviteľov EÚ a jej členských krajín, ktorí majú zakázaný vstup do Ruska.

Európska únia tento mesiac prijala 15. balík ekonomických a individuálnych reštriktívnych opatrení s cieľom ďalej obmedziť schopnosť Ruska viesť vojnu proti Ukrajine.

Nové sankcie sú zamerané najmä proti obchádzaniu sankcií EÚ voči Rusku takzvanou „tieňovou flotilou" tankerov a tiež oslabenie ruského vojenského a priemyselného komplexu.

Podľa agentúr Reuters a TASS ruské ministerstvo v sobotňajšom vyhlásení uviedlo, že ruská strana pridáva na svoj sankčný zoznam okrem iných ďalších predstaviteľov bezpečnostných úradov, štátnych a súkromných firiem z EÚ i občanov členských krajín Únie, ktorí majú na starosti poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu. Sankcionované osoby a spoločnosti rezort nemenoval.

(tasr)

  |  

Trump údajne plánuje vystúpenie Spojených štátov z WHO hneď po prevzatí moci

Tento krok by mohol mať podľa kritikov vážne dôsledky na globálny boj proti pandémiám a oslabiť vplyv USA v oblasti zdravia.

Podľa experta na zdravotnícke právo oboznámeného s rokovaniami sa tím nastupujúceho prezidenta Donalda Trumpa pripravuje na vystúpenie USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) už v prvý deň jeho druhého funkčného obdobia, napísala agentúra Reuters. Tím Donalda Trumpa na žiadosť o komentár nereagoval.

„Mám informácie, že plánuje vystúpiť, pravdepodobne v prvý deň alebo veľmi skoro po nástupe do funkcie,“ povedal Lawrence Gostin, profesor globálneho zdravia na Georgetownskej univerzite vo Washingtone a riaditeľ Kooperačného centra WHO pre národné a globálne zdravotné právo.

Echo24 uvádza, že o tomto pláne ako prvý informoval britský denník Financial Times, ktorý citoval dvoch odborníkov. Jedným z nich je bývalý koordinátor reakcie Bieleho domu na COVID-19 Ashish Jha.

Plán, ktorý zodpovedá Trumpovej dlhodobej kritike agentúry OSN pre zdravie, by znamenal dramatický obrat v globálnej politike USA v oblasti zdravia a údajne by ešte viac izoloval Washington od medzinárodného úsilia v boji proti pandémiám.

Trump nominoval viacerých kritikov WHO na kľúčové pozície v oblasti verejného zdravia vrátane vakcinačného skeptika Roberta F. Kennedyho mladšieho, ktorý je nominovaný na post ministra zdravotníctva. Toto ministerstvo dohliada na všetky hlavné zdravotnícke agentúry USA vrátane Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) a Správy potravín a liečiv (FDA).

Pripomeňme, že Trump začal proces vystúpenia z WHO už v roku 2020, ale o šesť mesiacov neskôr jeho nástupca, prezident Joe Biden, toto rozhodnutie zrušil. Trump tvrdil, že kroky WHO voči Číne sú zodpovedné za počiatočné šírenie pandémie koronavírusu. Opakovane tiež označil WHO za „pekinskú atrapu“ a zaviazal sa presmerovať príspevky USA na domáce zdravotnícke iniciatívy.

Hovorca WHO sa k správe odmietol priamo vyjadriť, ale agentúru Reuters odkázal na komentáre riaditeľa WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa na tlačovej konferencii 10. decembra, keď sa ho pýtali, či sa neobáva, že Trumpova administratíva sa z organizácie stiahne. Funkcionár vtedy povedal, že WHO musí dať Američanom čas a priestor na prechod.

Kritici varujú, že odchod USA by mohol oslabiť celosvetový dohľad nad chorobami a systémy reakcie na núdzové situácie. „USA by stratili vplyv a prestíž v oblasti globálneho zdravia a Čína by zaplnila toto vákuum. Neviem si predstaviť svet bez silnej WHO. Odchod USA by však agentúru vážne oslabil,“ povedal Gostin.

(lipa)

  |  

Musk sa republikánom vyhráža „vojnou" kvôli vízam pre kvalifikovaných migrantov

Tento spor podľa pozorovateľov odhalil praskliny v jednotnom fronte republikánskej koalície.

Elon Musk, zakladateľ spoločností Tesla a SpaceX, vyvolal rozruch v radoch republikánov po tom, ako verejne podporil systém víz H-1B, ktorý umožňuje vysoko vzdelaným cudzincom pracovať v USA až šesť rokov.

Táto podpora rozčúlila niektoré frakcie spojené s trumpovským hnutím Make America Great Again (MAGA), ktoré sa tradične stavajú proti uvoľňovaniu imigračných pravidiel, uviedol britský denník Telegraph.

Musk, ktorý má mať v novej administratíve na starosti efektivitu vlády, sa v reakcii na kritiku niektorých Trumpových stúpencov pustil do ostrej rétoriky. Na platforme X oznámil, že s „nenávistnými a nenapraviteľnými rasistami“ vo vnútri Republikánskej strany „pôjde do vojny“.

Spor sa ešte viac vyhrotil po tom, ako prominentní konzervatívci tvrdili, že Musk cielene obmedzuje ich prístup na X. Niektorým účtom, ktoré kritizovali jeho podporu víz H-1B, boli údajne zrušené overovacie odznaky, čo malo negatívny dopad na ich príjmy z reklamy a predplatného.

Ďalšie napätie priniesol podnikateľ Vivek Ramaswamy, Muskov kolega v Trumpovej iniciatíve, ktorý obvinil americkú kultúru z toho, že nedokáže vytvárať špičkových odborníkov. Tento postoj vyvolal ostré reakcie od republikánov ako Nikki Haleyová, ktorá zdôraznila potrebu uprednostňovať amerických pracovníkov pred zahraničnými.

Situácia tak odhalila vážne napätie vnútri Republikánskej strany a naznačila, že v otázke imigračnej politiky môže dôjsť k ďalším rozkolom. 

(lipa)