Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Belgicko zavádza prísne opatrenia proti reklame na alkohol

Nové pravidlá majú ochrániť mládež pred nadmerným pitím alkoholu.

V Belgicku začne od 1. januára budúceho roka platiť úplný zákaz reklám na alkohol na sociálnych sieťach TikTok, Snapchat, ale aj v kinách, kde je najmenej 30 percent divákov neplnoletých.

Reklama na alkohol sa tiež nebude môcť nachádzať v okruhu 150 metrov od škôl. Tieto opatrenia sú výsledkom novej dohody medzi reklamným priemyslom, médiami a obchodnými združeniami zapojenými do distribúcie a výroby alkoholických nápojov.

Okrem toho značky nebudú môcť v reklame na alkohol zobrazovať osoby mladšie ako 25 rokov, oznámila tlačová agentúra Belga.

„Aby sme zabránili tomu, že mladí ľudia budú vystavení reklame na alkohol na sociálnych sieťach, zadávatelia reklamy budú musieť používať aj vekové filtre," povedal predseda Rady pre reklamu Marc Frederix.

„Ak sociálna sieť tieto filtre neponúka, zavedieme úplný zákaz reklamy na alkohol na tejto sociálnej sieti," zdôraznil a ako príklad uviedol TikTok a Snapchat.

Pravidlá sa sprísnia aj pre influencerov. Tí, ktorí budú propagovať alkoholické nápoje, budú musieť mať najmenej 25 rokov a budú musieť na tento vek aj vyzerať.

Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva takmer každý tretí mladistvý vo veku do 16 rokov pravidelne pije alkohol, z toho každý piaty tak robí počas pracovných dní aj víkendov.

(tasr)

Minúta  |  

Irán vníma rok 2025 ako prelomový hlavne v otázke svojho jadrového programu

Vyjadrenie prichádza v čase, keď sa Teherán pripravuje na možnú obnovu americkej politiky „maximálneho tlaku“, ktorá by mohla zahŕňať nové sankcie a ďalšie obmedzenia.

Irán označil rok 2025 za významný míľnik v otázkach týkajúcich sa jeho jadrového programu. Minister zahraničných vecí Abbás Arakčí to oznámil počas návštevy Pekingu, kde rokoval so svojím čínskym partnerom.

Jeho slová odvysielala iránska štátna televízia, pričom bližšie nešpecifikoval, čo presne tento rok pre iránsky jadrový program znamená, uviedol denník Times of Israel.

Výrok prichádza v čase, keď sa Irán pripravuje na možné znovuzavedenie politiky „maximálneho tlaku“, ktorú presadzuje nastupujúci prezident USA Donald Trump. Táto politika zahŕňala odstúpenie od jadrovej dohody z roku 2015 a zavedenie rozsiahlych sankcií na iránsky ropný priemysel.

V roku 2018 Trump zrušil dohodu, ktorú dosiahol jeho predchodca Barack Obama. Podľa tejto dohody sa Irán zaviazal obmedziť obohacovanie uránu výmenou za zmiernenie medzinárodných sankcií. Odborníci sa domnievajú, že Irán teraz očakáva, že podobný scenár by mohol ohroziť jeho jadrové ambície.

Jednou z hlavných obáv Iránu je možnosť, že Trump – alebo iná pro-izraelská administratíva – by mohol splnomocniť Izrael na útok na jeho jadrové zariadenia. Takéto kroky by mohli destabilizovať región a ešte viac izolovať Teherán na medzinárodnej scéne.

(lipa)

Minúta  |  

Izraelská armáda potvrdila, že ukončila zásah v nemocnici na severe Gazy

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však zásah ostro kritizovala a varovala pred kolapsom zdravotníckeho systému.

Izraelská armáda oznámila, že ukončila svoj zásah proti veliteľskému centru hnutia Hamas, ktoré sa nachádzalo v nemocnici na severe Pásma Gazy. Informovala o tom agentúra AFP.

Armáda a izraelská kontrarozviedka podľa oznámenia uskutočnili „cielenú operáciu proti veliteľskému centru Hamasu v Nemocnici Kamála Adwána". V oblasti zadržali viac ako 240 teroristov, doplnila armáda s tým, že potvrdili zadržanie riaditeľa nemocnice Husáma abú Safíju kvôli vypočúvaniu. Podozrievajú ho totiž, že je agentom Hamasu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predtým uviedla, že izraelská vojenská operácia, ktorá sa začala v piatok, vyradila z prevádzky Nemocnicu Kamála Adwána. Táto posledná veľká nemocnica na severe palestínskeho Pásma Gazy je podľa WHO teraz „prázdna".

WHO: Izrael zničil poslednú veľkú nemocnicu na severe Pásma Gazy

Mohlo by Vás zaujímať WHO: Izrael zničil poslednú veľkú nemocnicu na severe Pásma Gazy

Organizácia tiež vyhlásila, že je „zhrozená" izraelským zásahom, a kritizovala, že „nemocnice sa znova stali bojiskom".

„Systematická likvidácia zdravotníckeho systému a viac ako 80-dňové obliehanie severnej Gazy ohrozuje životy 75-tisíc Palestínčanov zostávajúcich v oblasti," zdôraznila WHO.

Zvyšných 15 pacientov v kritickom stave, 50 ošetrovateľov a 20 zdravotníkov prepravili v piatok do Indonézskej nemocnice, ktorú WHO v sobotňajšom vyhlásení opísala ako „zničenú a nefunkčnú".

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínci vytvorili niekoľko kilometrovú ľudskú reťaz na podporu členstva v EÚ

Protesty prichádzajú v napätej situácii po pozastavení prístupových rokovaní a obvineniach z násilného zásahu polície proti demonštrantom.

Tisíce Gruzíncov vytvorili ľudskú reťaz v centre hlavného mesta Tbilisi. Týmto krokom sa snažili vyjadriť podporu členstva krajiny v Európskej únii presne dva mesiace po opätovnom víťazstve strany Gruzínska túžba v parlamentných voľbách a neskoršom pozastavení prístupových rokovaní s EÚ.

V sobotu popoludní demonštranti s vlajkami Gruzínska a EÚ lemovali nábrežie rieky Kura a viacero mostov, aby tak vytvorili niekoľko kilometrov dlhú reťaz. Pripojila sa k nim aj prezidentka Salome Zurabišviliová.

Tamojšie médiá uviedli, že podobné zhromaždenia sa zároveň konali aj v ďalších mestách po celej krajine.

Protest sa uskutočnil iba deň pred inauguráciou Micheila Kavelašviliho, ktorého za prezidenta zvolil gruzínsky parlament v kontroverznom procese - prostredníctvom tzv. zboru voliteľov. Súčasná hlava štátu Zurabišviliová a prozápadná opozícia však označili jeho zvolenie za „nelegitímne", pripomína agentúra AFP.

USA zasiahlo sankciami proti bývalému gruzínskemu premiérovi Ivanišviliemu

Mohlo by Vás zaujímať USA zasiahlo sankciami proti bývalému gruzínskemu premiérovi Ivanišviliemu

Počas prvých desiatich dní protestov po novembrovom vyhlásení prerušenia prístupových rokovaní do roku 2028 použila poriadková polícia slzotvorný plyn a vodné delá na rozohnanie demonštrantov. Niektorí protestujúci na políciu zas hádzali pyrotechniku a kamene. Ministerstvo vnútra informovalo o viac ako 400 zadržaniach.

Gruzínsky ombudsman Levan Ioseliani a ľudskoprávna skupina Amnesty International obvinili bezpečnostné zložky z „mučenia" zadržaných osôb, píše AFP.

Hlásené policajné násilie vyvolalo rastúce medzinárodné odsúdenie, pričom niektoré štáty uvalili na Gruzínsku túžbu sankcie v podobe pozastavenia vízových privilégií pre predstaviteľov strany.

(tasr)

Minúta  |  

Európske krajiny začali blokovať ruské provládne kanály na Telegrame

Tento krok signalizuje výrazné obmedzenie vplyvu ruskej propagandy na európskom území, uviedlo ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám.

Viaceré európske krajiny začali blokovať významné ruské kanály na Telegrame. K takýmto opatreniam pristúpili Poľsko, Belgicko, Švajčiarsko, Grécko, Česká republika, Taliansko a ďalšie štáty, pričom blokáda postihla aj kanály tamojších mediálnych zdrojov ako RIA Novosti, Rossija 1 alebo Izvestija.

Ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám uviedlo, že tento krok predstavuje výrazné zníženie ruského informačného vplyvu na starom kontinente.

Používateľom, ktorí sa tieto kanály pokúsia otvoriť, sa zobrazuje oznámenie o porušení miestnych zákonov.

Blokády sa však neobmedzujú len na spravodajské kanály. Britský denník Guardian odhalil, že Rusko využíva na šírenie prokremeľských naratívov aj rôzne nadácie, vrátane takzvaného „Pravfondu," ktorý údajne investoval milióny eur do financovania takzvaných dezinformačných a právnych kampaní.

Podľa ukrajinskej tlačovej agentúry UNIAN Rusko nielen propaguje svoje naratívy, ale aj cielene zahlcuje schopnosti novinárov vyvracať nepravdivé tvrdenia. Tieto metódy vraj podkopávajú nielen žurnalistiku, ale aj dôveru verejnosti v overené informácie.

(lipa)

Minúta  |  

Rusko odpovedá na sankcie EÚ: Zákaz vstupu pre ďalších predstaviteľov Únie

Tieto opatrenia sú namierené proti európskym predstaviteľom spojeným s vojenskou podporou Ukrajiny a ďalšími sankčnými iniciatívami.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu oznámilo, že Moskva v reakcii na nový súbor sankcií Európskej únie „podstatne" rozšírila zoznam predstaviteľov EÚ a jej členských krajín, ktorí majú zakázaný vstup do Ruska.

Európska únia tento mesiac prijala 15. balík ekonomických a individuálnych reštriktívnych opatrení s cieľom ďalej obmedziť schopnosť Ruska viesť vojnu proti Ukrajine.

Nové sankcie sú zamerané najmä proti obchádzaniu sankcií EÚ voči Rusku takzvanou „tieňovou flotilou" tankerov a tiež oslabenie ruského vojenského a priemyselného komplexu.

Podľa agentúr Reuters a TASS ruské ministerstvo v sobotňajšom vyhlásení uviedlo, že ruská strana pridáva na svoj sankčný zoznam okrem iných ďalších predstaviteľov bezpečnostných úradov, štátnych a súkromných firiem z EÚ i občanov členských krajín Únie, ktorí majú na starosti poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu. Sankcionované osoby a spoločnosti rezort nemenoval.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.