Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kim Čong-un v novoročnom pozdrave Putinovi prisľúbil posilnenie spolupráce

Severokórejský vodca Kim Čong-un poslal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi novoročný pozdrav. Zaviazal sa v ňom posilniť bilaterálnu vojenskú spoluprácu krajín, uviedli v utorok severokórejské štátne médiá.

"Rok 2025 sa stane prvým rokom v 21. storočí, v ktorom si Rusko pripíše víťazstvo vo vojne proti neonacizmu," vyhlásil Kim v pozdrave podľa severokórejskej štátnej tlačovej agentúry KCNA.

Kim zároveň vyjadril odhodlanie "naďalej upevňovať komplexné strategické partnerstvo" KĽDR a Ruska prostredníctvom nových projektov na posilnenie oboch národov, uviedla KCNA. Putinovi zaželal aj "veľké úspechy" vo vedení krajiny či prosperitu, blahobyt a šťastie ruskému ľudu, doplnila správa.

Vodca odoslal Putinovi list v čase, keď krajiny prehlbujú vojenské, hospodárske, no i ďalšie väzby. Severná Kórea v júni podpísala zmluvu o vzájomnej obrane s Moskvou a neskôr podporila Rusko nasadením vyše 10.000 vojakov vo vojne s Ukrajinou.

Juhokórejskí predstavitelia varujú, že KĽDR plánuje poslať do Ruska ďalších vojakov a vybavenie.

(tasr, jonhap)

Minúta  |  

Súd vydal zatykač na suspendovaného prezidenta Juna

Súd v Soule v utorok schválil žiadosť juhokórejského vyšetrovacieho tímu o vydanie zatýkacieho rozkazu na suspendovaného prezidenta Jun Sok-jola za nedávne vyhlásenie stanného práva v krajine. Ide tak o prvého úradujúceho prezidenta Južnej Kórey, ktorému hrozí zatknutie.

Súd vydal zatykač na Juna pre vyhlásenie stanného práva a tiež pre podozrenie, že sa dopustil vzbury, zneužitia právomoci a iných trestných činov. Môže to mať za následok doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti.

Úrad na vyšetrovanie korupcie vysokých predstaviteľov (CIO) podal žiadosť o vydanie zatykača po tom, čo Jun nereagoval na tri predvolania na výsluch. Uplatnenie rozkazu však môže byť komplikované vzhľadom na to, že prezidentská bezpečnostná služba zablokovala vyšetrovateľom vstup do prezidentskej kancelárie aj do Junovej rezidencie.

Podľa agentúry Jonhap sa služba odvoláva na obavy o vojenskú bezpečnosť. Šéf CIO však ozrejmil, že na rozdiel od príkazov na prehliadku nemôže súdny príkaz na zatknutie legálne blokovať ani prezident.

Jun 3. decembra nečakane vyhlásil stanné právo a obvinil opozíciu z protištátnych aktivít. Tá ho následne obvinila zo vzbury a zneužitia moci. Parlament Junovi pozastavil výkon prezidentskej funkcie, kým ústavný súd nerozhodne o jeho odvolaní alebo obnovení jeho prezidentských právomocí.

(tasr, jonhap)

Minúta  |  

Spoločnosť vlastniaca zabavený tanker Eagle S žiada jeho navrátenie

Spoločnosť vlastniaca ropný tanker, ktorý minulý týždeň zadržali fínske orgány, podala oficiálnu žiadosť o jeho navrátenie. Fínsko plavidlo zadržalo pre podozrenie z poškodenia podmorských telekomunikačných a elektrických káblov.

Fínska polícia sa spolu s pobrežnou strážou vo štvrtok nalodila na tanker Eagle S registrovaný na Cookových ostrovoch. Následne ho previezli na miesto neďaleko jedného z fínskych prístavov, kde vypočúvajú členov posádky.

Majiteľ lode Eagle S, spoločnosť Caravella LLC FZ so sídlom v Spojených arabských emirátoch, podala v pondelok na súd v Helsinkách žiadosť o zrušenie zabavenia lode. Fínsky právnik Herman Ljungberg zastupujúci spoločnosť uviedol, že úrady neposkytli žiadne dôvody pre zabavenie a nalodenie sa na plavidlo.

"Fíni loď uniesli," povedal advokát pre agentúru Reuters. Vyhlásil tiež, že fínske orgány posádku zloženú z Indov a Gruzíncov vypočúvajú bez nároku na advokáta a nedovolia im spať. Tieto tvrdenia odmietol hovorca fínskej polície, podľa ktorého boli členom posádky riadne vysvetlené ich práva.

Vyšetrovatelia sa domnievajú že loď Eagle S 25. decembra poškodila podmorský elektrický kábel Estlink 2 spájajúci Fínsko a Estónsko, ako aj štyri ďalšie optické káble tým, že ťahala svoju kotvu po morskom dne.

Estlink 2 je jeden z dvoch elektrických káblov medzi Estónskom a Fínskom a do prevádzky ho uviedli v roku 2014. Má dĺžku 171 kilometrov, z toho 145 kilometrov je uložených na dne mora. Už v januári 2007 začal fungovať kábel Estlink 1 a plánuje sa aj položenie kábla Estlink 3.

Fínska colná správa sa domnieva, že Eagle S je taktiež súčasťou ruskej tieňovej flotily starnúcich tankerov, ktoré sa používajú na obchádzanie sankcií na predaj ruskej ropy.

Reuters pripomína, že škandinávske a baltské krajiny zaznamenali zvýšenú mieru sabotáží zameraných na podmorskú infraštruktúru od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Danny Danon varuje húsíov: Zastavte útoky na Izrael, toto je posledné varovanie

Ak budú podľa neho pokračovať v útokoch, riskujú rovnaký „nešťastný osud" ako palestínske hnutie Hamas, libanonský Hizballáh a zosadený sýrsky prezident Bašár Asad.

Izraelský veľvyslanec varoval aj Teherán a uviedol, že Izrael je schopný zasiahnuť akýkoľvek cieľ na Blízkom východe vrátane Iránu. Dodal, že Izrael nebude tolerovať útoky iránskych spojencov.

Jemenskí povstalci útočia na Izrael raketami a dronmi od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla v októbri 2023. Okrem toho napádajú aj lode plaviace sa v Červenom mori. Označujú to za prejav solidarity s Palestínčanmi a snahu prinútiť Izrael, aby ukončil vojenskú operáciu v palestínskej enkláve.

„Pre húsíov, možno ste nedávali pozor na to, čo sa za posledný rok stalo na Blízkom východe. Dovoľte mi pripomenúť vám, čo sa stalo Hamasu, Hizballáhu, Asadovi, všetkým tým, ktorí sa nás pokúšali zničiť. Nech je toto vaším posledným varovaním. Nie je to vyhrážka. Je to sľub. Čaká vás rovnaký nešťastný osud," povedal Danon v Bezpečnostnej rade OSN.

Izraelský veľvyslanec ešte pred zasadnutím BR OSN povedal, že Izrael bude brániť svojich ľudí.

„Ak 2-tisíc kilometrov nie je dosť na rozdelenie našich detí od teroru, dovoľte mi ubezpečiť vás, že to nebude dosť na ochranu ich teroru proti našej sile," uviedol.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu minulý týždeň po izraelských útokoch na viaceré ciele v Jemene spojené s húsíami varoval povstalcov, že to bol len začiatok.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko obvinilo troch ľudí s rusko-nemeckou štátnou príslušnosťou zo špionáže pre Rusko

V spolupráci s ruským agentom údajne pripravovali sabotážne akcie.

Hlavným podozrivým je Dieter S., ktorého polícia zatkla v Bavorsku ešte v apríli spolu s troma ďalšími osobami. Podľa orgánov činných v trestnom konaní sa na nemeckej pôde stretával s príslušníkom ruskej tajnej služby.

Obvinený s ruským agentom hovoril najmä o uskutočnení podpaľačských a bombových útokov na priemyselné objekty a infraštruktúru využívanú armádou. Podľa prokuratúry išlo o pokus narušiť vojenskú pomoc, ktorú Nemecko poskytuje Ukrajine.

Cieľom sabotáže podľa prokuratúry mali byť zariadenia, ktoré využívajú spojenecké jednotky z USA, ale aj nakladacia stanica a továreň na výrobu náradia. Dieter S. podľa obvinenia vyhotovil fotografie a videá jednotlivých objektov. Tieto informácie následne odovzdal agentovi ruskej tajnej služby.

Muža už v minulosti obvinili z toho, že bojoval na Ukrajine na strane samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky. Dvaja komplici s ním spolupracovali od marca tohto roka. Zatykač na jedného z nich pozastavili a druhý obvinený je zatiaľ na slobode.

(tasr)

Minúta  |  

WHO opätovne vyzýva Čínu, aby zverejnila údaje o pôvode pandémie

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) požiadavku označila za „morálnu a vedeckú nevyhnutnosť".

"Bez transparentnosti, výmeny informácií a spolupráce medzi krajinami svet nemôže adekvátne predchádzať budúcim epidémiám a pandémiám a pripraviť sa na ne," zaznelo vo vyhlásení WHO.

Organizácia tiež pripomenula, že 31. decembra 2019 jej kancelária v Číne prvýkrát prevzala mediálne vyhlásenie zdravotníckych úradov v meste Wu-chan týkajúce sa prípadov „vírusového zápalu pľúc".

„Keď si pripomíname tento míľnik, venujme chvíľu úcty zmeneným a strateným životom, uznajme tých, ktorí trpia ochorením COVID-19 a dlhým covidom, poďakujme zdravotníckym pracovníkom, ktorí obetovali tak veľa, aby sa o nás postarali, a zaviažme sa, že sa z COVID-19 poučíme, aby sme budovali zdravší zajtrajšok," dodala organizácia.

V decembri 2021 sa 194 členských krajín WHO rozhodlo rokovať o dohode o prevencii, pripravenosti a reakcii na pandémie v budúcnosti.

Hoci sa na väčšine vecí zhodli, kľúčový bod rozporu vyplýval z obavy chudobnejších krajín z odsunutia na vedľajšiu koľaj v porovnaní so západnými krajinami, kde farmaceutický priemysel prosperuje. Ďalšie nevyriešené otázky sa týkajú povinnosti podeliť sa o nové patogény či nové vakcíny.

Konečný termín rokovaní je stanovený na máj 2025.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.