Ďakujeme za prejavenú priazeň a prajeme požehnaný rok 2025!
Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Ďakujeme za prejavenú priazeň a prajeme požehnaný rok 2025!
Úderom polnoci 31. decembra 1992 vznikli dva samostatné štátne útvary - Česká republika a Slovenská republika, stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok - Deň vzniku Slovenskej republiky, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. V Českej republike si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu.
Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24.00 h bez plebiscitu zanikla ČSFR a vznikli dve samostatné republiky - Slovenská republika a Česká republika.
História československej federácie siaha ešte do obdobia bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii prijalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa a platnosť nadobudol 1. januára 1969.
Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR.
K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada SR. Potom už nasledoval spomínaný akt - schválenie ústavného zákona o zániku ČSFR. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992.
Už počas prvého dňa existencie samostatnú Slovenskú republiku diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína.
Prvého januára 1993 sa uskutočnila aj spoločná schôdza Národnej rady a vlády, na ktorej prijali vyhlásenie ku vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
V prvých januárových dňoch roku 1993 sa Slovenská republika stala členom Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN) či UNESCO. Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej republiky platiť slovenská koruna.
V marci 1993 sa Slovensko stala členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna toho istého roku členom Rady Európy. Prvým prezidentom bol Michal Kováč, ktorého poslanci Národnej rady ako kandidáta HZDS zvolili za hlavu štátu 15. februára 1993.
Členským štátom NATO sa Slovensko stalo 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie. Do schengenského priestoru vstúpila republika 21. decembra 2007. Euro ako menu zaviedla od 1. januára 2009.
(tasr)
Zábavnú pyrotechniku je možné používať na Silvestra v obmedzenom čase - od 18.00 h do 24.00 h a 1. januára od polnoci do 2.00 h.
Na Slovensku prvýkrát platí zákaz, keď nie je možné používať petardy, zábleskové petardy, batérie petárd a ďalšie podobné výrobky, ktorých hlavným efektom je hluk. Ide o pyrotechnické výrobky kategórie F2 a F3.
Povolené sú ohňostroje, rímske sviece či rakety s farebným svetlom. "Petardy nemajú svetelný, zelený, červený, modrý výbuch. Petarda buchne vždy len na žlto. Jednoducho by som povedal, že každý výbuch, ktorý je zakázaný, okamžite zhasne do jednej sekundy. Pričom efekty, ktoré nie sú zakázané, môžu horieť tri až štyri sekundy," priblížil predseda Asociácie predajcov pyrotechniky Tomáš Šmitala.
Používať sa môže na miestach, ktoré sú minimálne 250 metrov od nemocníc, liečební, hospicov, domovov ošetrovateľskej starostlivosti, zariadení sociálnych služieb, karanténnych staníc, útulkov a záchranných centier pre zvieratá, veterinárnych kliník s časťou na hospitalizáciu zvierat či zoologických záhrad alebo zariadení na záchranu chránených živočíchov.
Šmitala zároveň poukázal na to, že obec môže z dôvodu ochrany verejného zdravia a poriadku obmedziť alebo úplne zakázať používanie pyrotechnických výrobkov kategórie F2, F3, P1 a T1 na svojom území alebo v jej častiach.
Po použití pyrotechniky sú ľudia podľa Šmitalu povinní po sebe odpratať odpad. Neodporúča ho upratať hneď, pretože ohňostroj môže tlieť a môže sa tak zapáliť kontajner. "Niečo sa dá dať do komunálneho odpadu, niečo na zberný dvor. Záleží, aký výrobok máte," podotkol.
(tasr)
Nemecký kancelár varoval pred rozkolom a upozornil, že "čím sú názory extrémnejšie, tým viac pozornosti priťahujú".
"Sila pochádza zo solidarity. A my sme krajina, ktorá drží spolu," povedal Scholz vo vopred nahranom novoročnom posolstve, ktoré zverejnili v utorok.
Obyvatelia krajiny to podľa neho pôsobivo dokázali po smrtiacom atentáte na vianočných trhoch v Magdeburgu, pri ktorom prišli o život piati ľudia a vyše 200 ďalších utrpelo zranenia.
Scholz poďakoval všetkým záchranárom, zdravotným sestrám a lekárom za ich prácu po útoku z 20. decembra. Polícia a záchranári podľa neho reagovali vysoko profesionálne napriek tomu, že mnohí boli v šoku. "Naša solidarita nás robí silnými," dodal nemecký kancelár.
Zároveň vyzdvihol pozíciu Nemecka ako tretej najsilnejšej ekonomiky na svete. Upozornil, že súčasťou tohto "úspešného príbehu" je množstvo pracovníkov z iných krajín, ktorí prispievajú k rastu krajiny.
Scholz tiež vyzval občanov, aby volili v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa po páde jeho trojstrannej koalície budú konať 23. februára. "To, ako bude pokračovať vývoj v Nemecku, je na vás, občanoch. Nerozhodujú o tom vlastníci sociálnych médií," upozornil.
Agentúra DPA konštatovala, že išlo o narážku na amerického miliardára Elona Muska, ktorý nedávno na svojej platforme X vyzval na podporu krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) vo voľbách. Tú označil Musk za "jedinú iskru nádeje pre Nemecko".
O dianí v Nemecku podľa Scholza však nerozhodujú tí, čo kričia najhlasnejšie, ale "drvivá väčšina rozumných a slušných ľudí", čo platí aj v prípade volieb.
Berlín jeho výrok označil za pokus ovplyvniť hlasovanie. Musk podľa DPA svoj zásah odôvodnil tým, že je hlavným konateľom automobilky Tesla, ktorá prevádzkuje obrovský výrobný závod pri Berlíne, a má tak o dianie v krajine oprávnený záujem.
(tasr)
Čiernohorský minister spravodlivosti Bojan Božovič minulý týždeň oznámil rozhodnutie vydať Do Kwona do USA a zamietol tak žiadosť Južnej Kórey o jeho vydanie.
Do Kwon bol "odovzdaný príslušným bezpečnostným zložkám Spojených štátov amerických a agentom Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI)", uviedlo čiernohorské ministerstvo. Dodalo že podnikateľa vydali na základe rozhodnutia tamojšieho ministerstva spravodlivosti, aby bol v USA "trestne stíhaný za trestný čin sprisahania s cieľom spáchať podvod".
Južná Kórea a USA sa mesiace usilovali o vydanie podnikateľa pre podvod spojený s krachom jeho spoločnosti Terra, v dôsledku ktorého investori stratili 40 miliárd dolárov a šok utrpel aj celosvetový trh s kryptomenami.
Kwonovi právnici rozhodnutie odsúdili a označili ho za odporujúce európskym dohovorom o extradícii. Oznámili, že sa odvolajú na čiernohorský ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva, píše AFP.
Do Kwon, občianskym menom Kwon To-hjong, bol niekoľko mesiacov na úteku. Najprv ušiel z Južnej Kórey a potom zo Singapuru. Jeho firma medzitým v roku 2022 skrachovala. Vlani v marci ho zadržali v Čiernej Hore s falošným pasom. Čierna Hora už začiatkom februára tohto roku vydala do Kórey Kwonovho obchodného partnera.
Obchodovanie s kryptomenami sa dostalo pod drobnohľad kontrolných orgánov na celom svete po viacerých kontroverzných udalostiach počas uplynulých dvoch rokov vrátane kolapsu významnej burzy FTX. Odborníci tvrdia, že Kwon vytvoril kryptomenovú pyramídovú hru, v ktorej mnohí ľudia prišli o svoje celoživotné úspory.
(tasr)
Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Bernard Bober vyzval ľudí, aby nekalkulovali, ale nezištne rozdávali lásku.
"Iba vo vzájomnom prijímaní sa a docenení dobra každého môžeme rozvíjať spoluprácu a prispievať k blahu jednotlivca i celej spoločnosti," podotkol Bober. Pripomenul tiež, že prvý január je Dňom vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Bober poďakoval všetkým, ktorí neraz z úzadia svojou prácou, prijímaným utrpením a vytrvalou modlitbou prosia, aby mier opäť zavládol vo svete. "Nestrácajme nádej a vieru," dodal.
(tasr)
V dotknutom ubytovacom centre pre utečencov žije približne 100 ľudí.
Okolo 1.30 h v noci v obci Schwalmtal v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko pripravili zatiaľ neznámi páchatelia ubytovaným neobvyklé prekvapenie. Našťastie sa incident zaobišiel bez zranených.
Pri centre zastavilo auto so štyrmi alebo piatimi ľuďmi vo veku 15 až 18 rokov. Podľa svedkov jeden z nich vystúpil a vošiel cez otvorené dvere do kuchyne. Pyrotechniku, pravdepodobne petardy, umiestnil do práčky, čím ju zničil.
Podozrivý sa následne vrátil do auta, no pri odchode zapálili útočníci ešte dve ďalšie rakety a hodili ich smerom k budove. Motív zatiaľ známy nie je, nemecké orgány prípad vyšetrujú.
Minister vnútra NRW Herbert Reul reagoval na incident so znepokojením. „Musíte si položiť otázku, čo takým ľuďom prebehne hlavou,“ povedal politik z CDU. "Vyhrážať sa ľuďom petardami nie je silvestrovská zábava," dodal.
Polícia podľa neho urobí všetko pre to, aby podozrivých rýchlo identifikovala. „Ľudskosť, solidarita a rešpekt sú základnými kameňmi našej spoločnosti. Každý, kto spácha takéto činy, ukazuje, koľko úctivého spolužitia sa v posledných rokoch stratilo,“ uzavrel šéf rezortu.
(tasr)
Organizácie, ktorých sa sankcie týkajú, sú Centrum pre výrobu kognitívneho dizajnu – dcérska spoločnosť iránskych Revolučných gárd (IRGC) a moskovské Centrum geopolitickej odbornosti (CGE).
"Vlády Iránu a Ruska sa zamerali na naše volebné procesy a inštitúcie a snažili sa rozdeliť americký ľud prostredníctvom cielených dezinformačných kampaní," povedal námestník americkej ministerky financií Bradley Smith podľa agentúr AFP a Reuters s odvolaním sa na CBS News.
USA sú presvedčené, že organizácie chceli v krajine "vyvolať spoločensko-politické napätie". Ruská spoločnosť údajne pomocou umelej inteligencie vytvárala dezinformácie, ktoré šírili prostredníctvom internetových stránok. Iránska organizácia sa vraj chcela dostať k ľuďom s priamym prístupom do volebných tímov prezidentských kandidátov.
"Spojené štáty budú naďalej ostražité voči protivníkom, ktorí by chceli podkopať našu demokraciu," vyhlásilo americké ministerstvo financií.
Pred novembrovými voľbami prezident Joe Biden varoval pred pokusmi niektorých štátov vrátane Ruska, Iránu a Číny ovplyvniť ich výsledky.
(tasr)
Minister vnútra spresnil, že nechce predbiehať, aby postup bezpečnostných zložiek neohrozil.
"Prebieha tam aj komunikácia so zahraničnými partnerskými službami tak, aby sa nám to podarilo. Verím, že v krátkom čase môže prísť s úspešnými výsledkami," vyhlásil Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Podľa ministra sú v regióne záujmy na destabilizácii politického systému nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Poukázal, že podobné výhražné emaily prichádzajú na inštitúcie aj v iných krajinách Európy. "Ja si pamätám, že ešte na začiatku roka takýto istý systém útoku bol, bol v Indii," pripomenul. Je podľa neho ťažké povedať, kto taký záujem má.
Ako uviedol, páchateľ sa môže snažiť zistiť aj bezpečnostné protokoly v daných krajinách. Minister avizoval, že štát podnikne aj opatrenia na zabezpečenie siete. Aké to sú, nekonkretizoval.
Vláda na rokovaní v decembri prijala metodické pokyny pre vyhodnocovanie hrozieb smerujúcich voči štátnym inštitúciám. Upravujú reakciu zodpovedných osôb na telefonické, emailové či iné oznámenie hrozby. Rezort vnútra si týmto krokom sľubuje zníženie úrovne zraniteľnosti inštitúcií.
(tasr)
Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) vyčíslila počet zabitých novinárov počas uplynulého roka. Označila ho v tomto smere za jeden z najhorších.
"Sme v myšlienkach s rodinami a priateľmi 122 pracovníkov médií, ktorí boli tento rok zabití. Aby sme zaručili, že smrť novinárov nezostane nepotrestaná, a aby sme raz a navždy skoncovali s touto pohromou, naliehavo žiadame členské krajiny OSN, aby podnikli kroky na zabezpečenie prijatia záväzného dohovoru o bezpečnosti novinárov," uviedol generálny tajomník IFJ Anthony Bellanger.
Predbežný zoznam zabitých novinárov zverejnila organizácia už 10. decembra pri príležitosti svetového Dňa ľudských práv, do ktorého zaznamenala 104 zabitých žurnalistov. K ďalším 18 úmrtiam novinárov od vtedy došlo najmä na Blízkom východe a v arabskom svete, kde zaznamenali aj ich najvyšší počet za celý rok - až 77.
Úmrtia žurnalistov spájané s vojnou v Gaze a Libanone predstavovali v tomto roku až 58 percent zo všetkých, išlo o 64 palestínskych, šesť libanonských a jedného sýrskeho žurnalistu. Počet zabitých palestínskych novinárov tak od začiatku vojny v Pásme Gazy z októbra 2023 stúpol na celkových 147, čím sa Gaza stala pre novinárov jedným z najnebezpečnejších miest v moderných dejinách.
Troch ďalších žurnalistov vrátane dvoch žien zavraždili v Iraku a jedného mediálneho fotografa v Sýrii a dvoch kurdských novinárov na severe Sýrie.
Obete z radov žurnalistov si aj v tomto roku vyžiadala aj vojna na Ukrajine, kde boli zabití štyria novinári, rovnako ako aj vlani, predvlani ich tam však zahynulo až 13. V tomto roku ide o jediné hlásené obete žurnalistov v Európe, ktorú tak IFJ označuje pre novinárov stále za najbezpečnejší svetadiel.
Organizácia okrem zabitých eviduje aj počet uväznených novinárov a mediálnych pracovníkov. Do 31. decembra zaznamenala celkovo 516 takýchto prípadov, čo je značný nárast oproti vlaňajším 427 či predvlaňajším 375. Najviac uväznených novinárov evidovala v Číne vrátane Hongkongu, následne v Izraeli a Mjanmarsku.
(tasr)
Incident sa stal na poludnie v jednom zo supermarketov a na ulici pred hotelom vo štvrti Charlottenburg.
"Krátko pred 12.00 privolali do Charlottenburgu záchranné zložky, kde muž údajne zranil niekoľko ľudí, pravdepodobne nožom," oznámila nemecká polícia na sociálnej sieti X.
Príslušníci bezpečnostných zložiek vypočuli svedkov a miesto dôkladne zadokumentovali. Prvotné informácie vyšetrovania naznačujú, že podozrivý zo skutku trpí duševnou poruchou. Podľa vyjadrenia polície bol útočníkom sýrsky občan s trvalým pobytom vo Švédsku.
Noviny Berliner Zeitung uviedli, že na útočníka sa vrhlo viacero okoloidúcich a držali ho až do príchodu polície. Jedného z mužov, ktorého poranil, po prvotnom ošetrení prepustili domov, druhý však ostal v rukách lekárov.
Útočník ukradol nôž z obchodu, kde napadol jedného človeka, a potom sa zameral na ďalšiu obeť pred neďalekým hotelom. Polícia vo vyhlásení uviedla, že čin vyšetruje ako pokus o vraždu.
Berlínske médiá predtým informovali, že muž zjavne útočil náhodne. Charlottenburg je zvyčajne pokojná štvrť nemeckého hlavného mesta.
(tasr, dpa, ap, max)

Poukážky končia a dotáciu na ekologický kotol či fotovoltiku dostane majiteľ domu priamo na účet. Nový systém má byť jednoduchší, …

V 37-minútovom vystúpení americký prezident Donald Trump ostro kritizoval Irán, drogové kartely, zločinecké gangy a medzinárodné i…

Jediný berlínsky priemysel sa rúca: cestovný ruch. Predovšetkým zahraniční návštevníci sa mestu vyhýbajú. Mesto, ktoré je čoraz vi…

Premiér Robert Fico opakovane ubezpečuje, že slovenských vojakov do vojny nepošle. Expertka na medzinárodné právo vysvetľuje, aké …

Politický vplyv Tarabu sa po jeho odvolaní z funkcie ministra presunie do parlamentu. Teraz sa čaká len na to, kto sa k nemu pridá…

Seriál Monštrum premieňa skutočné vraždy na nablýskanú zábavu. Obete pritom ustupujú do úzadia a ich vrahovia získavajú pochopenie…

Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …

Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…

Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…

Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…