Preskočiť na obsah
  |  

Štátny rozpočet 2024: hotovostný deficit klesol, ale výdavky stále prevyšujú príjmy

Ku koncu decembra 2024 dosiahol štátny rozpočet Slovenskej republiky príjmy vo výške 24,46 miliardy eur, zatiaľ čo výdavky predstavovali 30,82 miliardy eur.

Výsledkom bol hotovostný deficit vo výške 6,37 miliardy eur, čo však znamená medziročné zlepšenie o 1,31 miliardy eur. Tento deficit bol tiež nižší o 1,25 miliardy eur oproti plánovanému rozpočtu.

Daňové príjmy tvorili 18,35 miliardy eur, pričom najväčší podiel mala daň z pridanej hodnoty (9,83 miliardy eur). Spotrebné dane priniesli 2,70 miliardy eur, z čoho najväčší príspevok mala daň z minerálnych olejov (1,35 miliardy eur). Príjmy z daní právnických osôb dosiahli 4,43 miliardy eur, fyzické osoby odviedli -1,6 milióna eur kvôli poukazovaniu podielu miestnym samosprávam.

Významnú časť príjmov tvorili prostriedky z Európskej únie (3,23 miliardy eur) a Plánu obnovy a odolnosti (907 miliónov eur). Príjmy z dividend dosiahli 448,4 milióna eur a ostatné nedaňové príjmy 1,52 miliardy eur.

Na strane výdavkov dominovala obsluha štátneho dlhu (1,19 miliardy eur), čerpanie fondov EÚ (3 miliardy eur) a spolufinancovanie (538 miliónov eur). Sociálna poisťovňa získala transfer vo výške 2,72 miliardy eur, pričom ďalšie výdavky štátneho rozpočtu dosiahli 21,47 miliardy eur.

(lup)

  |  

Zdena Cháru uvedú do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie

Ceremoniál sa uskutoční v záverečný deň tohtoročných majstrovstiev sveta 25. mája v Štokholme.

Bývalý slovenský hokejový obranca Zdeno Chára sa dočká veľkej pocty. Víťaza Stanleyho pohára z roku 2011, dlhoročného reprezentanta a kapitána strieborných medailistov z MS 2012 uvedú do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).

Okrem Cháru sa do exkluzívneho klubu dostane aj ďalších šesť významných hokejových osobností - bývalý švédsky brankár Henrik Lundqvist, dánsky center Frans Nielsen, český krídelník David Výborný, ako aj niekdajšie reprezentantky Kim Martinová-Hassonová zo Švédska a Vicky Sunoharová z Kanady. Do Siene slávy uvedú aj niekdajšieho funkcionára Kaia Hietarintu, bývalého prezidenta Fínskej hokejovej asociácie.

IIHF na svojom webe charakterizuje Cháru ako jedného z najúspešnejších športovcov v slovenskej histórii. Ikonický obranca získal v sezóne 2008/09 prestížnu Norrisovu trofej pre najlepšieho zadáka NHL. V zámorskej profiloge odohral celkovo 24 sezón, počas ktorých zanechal za sebou mimoriadnu stopu. Vo februári 2022 sa stal obrancom s historicky najväčším počtom odohratých duelov v profilige - nastúpil v 1680 zápasoch.

Štrnásť sezón strávil v Bostone, pričom všetky absolvoval s kapitánskym „céčkom". V roku 2011 sa stal iba druhým Európanom a prvým Slovákom, ktorý v pozícii kapitána doviedol tím k zisku Stanleyho pohára. Bruins priviedol do finále play off aj v roku 2019, v ňom však nestačili na St. Louis. Okrem Norrisovej trofeje má v zbierke aj Cenu Marka Messiera pre najlepšieho lídra súťaže. Pred ročníkom 2022/23 sa rozhodol ukončiť hráčsku kariéru.

Chára sa výrazne presadil aj na medzinárodnej scéne. Slovensko reprezentoval na troch ZOH (2006, 2010 a 2014), siedmich MS a štartoval aj na dvoch Svetových pohároch (2004, 2016). Na MS vybojoval s reprezentáciou dve strieborné medaily - v roku 2000 a 2012, kde viedol národný tím v pozícii kapitána. „Céčko" mal na drese aj na ZOH 2010 a 2014 a MS 2001. Na MS 2012 ho vyhlásili za najlepšieho obrancu šampionátu.

(tasr)

  |  

Zasadnutie eurokomisie v Gdańsku sa odkladá, von der Leyenová má zápal pľúc

O ochorení predsedníčky Komisie informoval hovorca Stefan de Keersmaecker, ktorého citovala agentúra PAP.

Hovorca v piatok oznámil, že Ursula von der Leyenová zrušila všetky svoje povinnosti plánované na prvú polovicu januára. Samit v Gdansku bol naplánovaný na 9. až 10. januára.

Európska komisia zvyčajne organizuje dve výjazdové zasadnutia ročne v krajine, ktorá práve predsedá Rade EÚ. Poľsko 1. januára oficiálne prevzalo šesťmesačné rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie od Maďarska.

Slávnostné otvorenie poľského predsedníctva vo varšavskom Veľkom divadle za účasti šéfa Európskej rady Antónia Costu je naplánované na piatok večer.

(tasr)

  |  

Ukrajinci v Poľsku dostávali falošné povolávacie rozkazy

Poľský úrad pre cudzincov ministerstva zahraničia objasnil, že listy o povolaní do Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré doručili niekoľkým ukrajinským občanom v Poľsku, sú falošné, vyjadrenie úradu citoval portál RMF24.

Vo falošnom liste sa uvádza, že vzhľadom na ukrajinskú legislatívu o vojenskej službe a prebiehajúcu mobilizáciu má adresát medzi 17. až 31. decembrom očakávať návštevu odvodových úradníkov, ktorej cieľom je dopravenie adresáta na miesto mobilizácie.

List varuje pred trestnou zodpovednosťou pri odmietnutí mobilizácie, pričom utečencom údajne hrozí extradícia z Poľska.

Falzifikát, ktorý zverejnil poľský spravodajský portál, obsahoval konkrétne meno a adresu, ktoré však redakcia v mene ochrany osobných údajov vyretušovala.

Úrad pre cudzincov poprel účasť na tlači i distribúcii týchto listov a dodal, že páchateľ je v súčasnosti neznámy. Počet dotknutých odídencov nezverejnili.

(sab)

  |  

Habeck vyzval na zvýšenie výdavkov na obranu na 3,5 percenta HDP Nemecka

Vzhľadom na hrozbu, ktorú pre členské štáty NATO predstavuje Rusko, nie sú výdavky na obranu na úrovni dvoch percent dostatočné, vyhlásil nemecký vicekancelár v piatkovom rozhovore pre magazín Spiegel.

„Musíme vynakladať takmer dvojnásobok prostriedkov na našu obranu, aby sa nás (ruský prezident Vladimir) Putin neodvážil napadnúť. Musíme zabezpečiť mier a zabrániť ďalšej vojne,“ povedal spolkový minister hospodárstva Robert Habeck ako kandidát Zelených na post kancelára vo februárových parlamentných voľbách.

Televízia Deutsche Welle pripomenula, že Habeck na zvýšenie obranných výdavkov vyzval aj v minulosti. „Nemôžeme sa spoliehať na to, že Američania vždy všetko zaplatia alebo poskytnú potrebný materiál. To znamená, že je potrebné opätovne aktivovať vojenskú výrobu, obranný a zbrojársky priemysel a scenáre obrany krajiny,“ vyhlásil na konferencii v marci 2024.

Zvýšenie výdavkov na obranu nad dve percentá predsadzuje aj minister obrany Boris Pistoriusa zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).

V roku 2025 Berlín na obranu minie viac ako 90,6 miliardy eur, čo predstavuje 2,1 percenta HDP. Nemecko zároveň po ruskej invázii na Ukrajinu vytvorilo špeciálny fond na obnovu nemeckých ozbrojených síl.

Očakáva sa, že peniaze z tohto osobitného fondu sa minú do konca roka 2027 a zatiaľ nie je jasné, ako plánuje nemecká vláda financovať zvýšené vojenské výdavky v dlhodobom horizonte.

(tasr)

  |  

Sýria obmedzila Libanončanom vstup do krajiny

Libanonská armáda krátko pred piatkovým rozhodnutím prechodnej sýrskej vlády informovala o pohraničnej potýčke s ozbrojencami na sýrskej strane hranice, píše agentúra AFP.

Libanonskí štátni príslušníci na vstup do Sýrie nepotrebovali víza, stačil im cestovný pas alebo občiansky preukaz. Predstaviteľ libanonskej bezpečnostnej služby v piatok uviedol, že boli „prekvapení, keď videli, že hranica bola uzavretá“ pre libanonských občanov zo sýrskej strany. Žiadne nové opatrenia týkajúce sa hraníc podľa neho neboli oznámené.

Bezpečnostný zdroj z hraničného priechodu Masnaa, ktorý je hlavnou spojnicou medzi Libanonom a Sýriou, informoval o „nových postupoch“ od minulej noci a do Sýrie teraz vpúšťajú len Libanončanov, ktorí majú povolenie na pobyt alebo oficiálne povolenie.

Libanonská armáda vo vyhlásení na sieti X informovala o potýčke so Sýrčanmi, keď sa ozbrojené sily snažili „uzavrieť nelegálny priechod“.

„Sýrčania sa pokúsili otvoriť priechod pomocou buldozéra, príslušníci armády preto vystrelili varovné výstrely do vzduchu. Sýrčania spustili paľbu na armádny personál, pričom jedného z nich zranili a vyprovokovali zrážku,“ uviedla armáda. Nakrátko tiež Sýrčanov zadržala, píše AFP.

(tasr)