Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Telekomunikačné káble medzi Fínskom a Estónskom sú opravené

Káble na dne Baltského mora, ktoré prerušila loď vlastnená firmou v Emirátoch, v pondelok opravili, oznámil fínsky operátor Elisa.

„Oprava sa uskutočnila dnes,“ povedal pre agentúru AFP Jaakko Wallenius, šéf bezpečnosti spoločnosti Elisa.

Z poškodenia elektrického kábla Estlink 2 a telekomunikačných káblov fínske úrady podozrievajú tanker Eagle S plaviaci sa pod vlajkou Cookových ostrovov, ktorý prevádzkuje firma Caravella LLC-FZ zo Spojených arabských emirátov. Orgány EÚ pripúšťajú možnosť, že škoda bola spôsobená úmyselne v rámci „ruskej hybridnej operácie“.

Okresný súd v Helsinkách 3. januára odobril zadržanie tankera zásahovou jednotkou fínskej pohraničnej stráže z 25. decembra. Loď teraz kotví v prístave Sköldvik, pretože viaceré fínske spoločnosti žiadajú, aby úrady tanker Eagle S skonfiškovali na kompenzovanie škôd, ktoré sa odhadujú na státisíce eur.

Portál Lloyd’s List píše, že na lodi boli vysielacie a prijímacie zariadenia, ktoré mu účinne umožnili stať sa „špionážnou loďou“ pre Rusko. Takéto vybavenie s vysokou spotrebou energie bolo pre obchodnú loď veľmi zvláštne. Často to viedlo k opakovaným výpadkom prúdu, informoval zdroj oboznámený s plavidlom, ktorý mu ešte pred siedmimi mesiacmi poskytoval komerčné námorné služby.

Podobné vybavenie mal mať nainštalované aj tanker Swiftsea Rider. Eagle S pod vlajkou Cookových ostrovov a Swiftsea Rider pod vlajkou Hondurasu sú dva z 26 starších tankerov prepojených s Ruskom. Majú nepriehľadnú vlastnícku štruktúru napojenú na troch spriaznených manažérov lodí. Dvaja sú sankcionovaní vládou Spojeného kráľovstva za „podporu Putinovej vojnovej mašinérie“.

(tasr)

Minúta  |  

Trump poprel správu Washington Postu o konci univerzálnych ciel

Zvolený prezident USA na svojom profile na sieti Truth Social označil správu ľavicového denníka za „falošnú“, všimla si agentúra Bloomberg.

Washington Post s odvolaním sa na tri anonymné zdroje uviedol, že prebiehajú diskusie o uvalení ciel len na určité sektory, ktoré sú životne dôležité pre národnú alebo ekonomickú bezpečnosť. To by bola výrazná zmena oproti sľubom, ktoré dal počas predvolebnej kampane v roku 2024.

Správa vyvolala v pondelok silnú pozitívnu reakciu európskych akcií a mien, keďže predstavuje menej agresívnu colnú politiku novej republikánskej administratívy.

Republikánsky víťaz volieb Donald Trump, ktorý má nastúpiť do úradu 20. januára, počas predvolebnej kampane sľúbil clá vo výške desať percent na všetok dovoz okrem čínskeho, na ktorý chce clá až vo výške 60 percent.

Pohrozil tiež clami vo výške 25 percent na dovoz z Mexika a Kanady, pokiaľ neurobia viac pre zastavenie toku migrantov a fentanylu do USA. Takéto clá by údajne mohli narušiť obchodné toky, zvýšiť náklady a vyvolať odvetu voči americkému exportu.

Washington Post vo svojej správe uviedol, že tieto plány sú stále predmetom diskusií, a nie sú dokončené. Noviny pritom nešpecifikovali, na ktoré sektory sa tarify majú vzťahovať.

Podľa zdrojov sa predbežné diskusie zamerali najmä na niekoľko kľúčových sektorov, ktoré chce Trumpov tím priviesť späť do USA. Patrí k nim dodávateľský reťazec obranného priemyslu, dôležité zdravotnícke materiály a energetika.

Noviny citovali dvoch ľudí, ktorí uviedli, že tieto sektory môžu zahŕňať clá na oceľ, železo, hliník a meď, injekčné striekačky, ihly, lieky a farmaceutické materiály a v rámci energií batérie, minerály vzácnych zemín a solárne panely.

„Washington Post nesprávne uvádza, že moja colná politika bude limitovaná. To je nesprávne,“ napísal Trump bez toho, aby bližšie špecifikoval svoje plány.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsky premiér reagoval na útoky Elona Muska voči európskym politikom

Predseda vlády Jonas Gahr Støre v pondelok vyhlásil, že vyjadrenia amerického miliardára k vnútorným záležitostiam európskych štátov považuje za „znepokojivé“, citovala ho agentúra AFP.

„Považujem za znepokojujúce, že človek so značným prístupom k sociálnym sieťam a s významnými ekonomickými zdrojmi sa priamo zapája do vnútorných záležitostí iných krajín,“ povedal Støre v nórskom verejnoprávnom rozhlase NRK.

Musk, ktorého viaceré médiá označujú za blízkeho spojenca zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa v uplynulých dňoch vyjadril k politickej situácii vo viacerých európskych štátoch. Pred blížiacimi sa voľbami do Bundestagu otvorene podporil populistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD), niekoľko príspevkov na ním vlastnenej sieti X však venoval aj britskej vláde.

Premiéra Keira Starmera obvinil z neschopnosti stíhať gangy, ktoré v minulosti systematicky zneužívali a znásilňovali mladé dievčatá a žiadal, aby bola uväznená Jess Phillipsová, šéfka rezortu, ktorý zodpovedá za boj proti násiliu páchanému na ženách.

V pondelkovej ankete na X sa taktiež spýtal či, by mala „Amerika oslobodiť obyvateľov Británie od ich tyranskej vlády“.

„Toto nie je spôsob, akým by sa mali riešiť záležitosti medzi demokraciami a spojencami,“ odpovedal Støre na otázku, či by Musk mohol zasahovať do parlamentných volieb v Nórsku, ktoré sú naplánované na september.

„Ak by sme to videli v Nórsku, dúfam a verím, že celá nórska politická scéna by sa voči tomu ohradila a dištancovala by sa,“ uviedol premiér z Labouristickej strany, ktorá v uplynulom období zaostáva v prieskumoch.

V podobnom duchu ako Støre sa vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého Musk „priamo zasahuje do volieb“, a to vrátane nemeckých. Výroky amerického miliardára odsúdil aj nemecký kancelár Olaf Scholz.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež vymenoval prvú ženu za prefekta dikastéria

Talianska mníška sestra Simona Brambilla sa stala prefektom Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, priblížili agentúra AP a portál Vatican News.

Mnížka bude zodpovedná za všetky rehoľné rády, od jezuitov a františkánov až po menšie kongregácie. Pre prípadné teologické dôsledky František súčasne menoval za spoluvedúceho (proprefekta) dikastéria kardinála Ángela Fernándeza Artima.

Ide o významný krok vo Františkovom zámere poskytnúť ženám viac vedúcich úloh pri riadení cirkvi, tvrdí AP. V niektorých vatikánskych úradoch už zastávali významné posty, ale doteraz žiadna nebola prefektom dikastéria alebo kongregácie Kúrie Svätej stolice, ústredného riadiaceho orgánu Katolíckej cirkvi.

Za obdobie od roku 2013 až 2023 sa vo Vatikáne podiel žien zvýšil z 19,2 percenta na 23,4 percenta.

V menovaní zverejnenom vo vatikánskom dennom bulletine je Brambilla uvedená na prvom mieste ako prefekt a Fernández na druhom mieste ako jej spolubrat. Z teologického hľadiska to je nevyhnutné: prefekt musí byť schopný sláviť svätú omšu a vykonávať iné sviatostné funkcie, ktoré môžu vykonávať len muži.

Brambilla (59) patrí k ženskej časti rehoľného rádu Misionárov Consolata. Získala doktorát na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme, kde bola aj docentkou. Večné sľuby zložila v roku 1999 a ako misionárka pôsobila tri roky v Mozambiku. Od roku 2011 do mája 2023 bola dvakrát po sebe zvolená za generálnu predstavenú svojej kongregácie.

Na poste prefekta vystrieda 77-ročného kardinála Joaa Braza de Aviza, ktorý odchádza do dôchodku.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko obvinilo Ukrajinu z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň

Najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe už tri roky okupujú sily Moskvy, pri útoku sa nikto nezranil ani nehlásil žiadne škody, oznámilo v pondelok ruské ministerstvo obrany, ktoré citovala agentúra DPA.

Ukrajina podľa rezortu na elektráreň a priľahlé mesto Enerhodar zaútočila ôsmimi dronmi. Všetky bezpilotné lietadlá údajne ruské sily zneškodnili. Jeden zo zničených dronov však explodoval a následne sa podľa ministerstva vznietil na streche výcvikového centra elektrárne.

DPA pripomenula, že Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili ruské jednotky krátko po spustení celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ukrajina sa ju niekoľkokrát pokúsila oslobodiť, avšak neúspešne.

Kyjev a Moskva sa odvtedy pravidelne obviňujú z delostreleckých a dronových útokov na elektráreň, čo vyvoláva obavy z jadrovej havárie. Reaktory elektrárne sú vzhľadom na obavy o bezpečnosť v takzvanej studenej odstávke už od roku 2022, naďalej však potrebujú chladenie.

V areáli jadrového zariadeniu sa nachádzajú aj pozorovatelia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

(tasr)

Minúta  |  

U.S. Steel a Nippon Steel podali žaloby proti Bielemu domu za blokovanie fúzie

Oceliarske spoločnosti v pondelok oznámili podanie dvojice žalôb proti rozhodnutiu končiaceho prezidenta USA zablokovať finalizáciu kúpy amerického gigantu japonským náprotivkom.

Predaj U.S. Steelu schválili americké úrady ešte v decembri 2023, prezident Joe Biden v piatok 3. januára po odporúčaní vládneho výboru tento proces zastavil.

Spoločnosti U.S. Steel a Nippon Steel vo vyhlásení uviedli, že iniciovali právne kroky na americkom odvolacom súde vo Washingtone, v ktorých spochybňujú proces preskúmania akvizície. Tvrdia, že ​Biden, ktorý odchádza z funkcie 20. januára, nesprávne využil svoj vplyv a zablokoval dohodu „z čisto politických dôvodov“.

V jednej žalobe preto žiadajú súd, aby zrušil Bidenov príkaz aj proces skúmania vládnym Výborom pre zahraničné investície v USA (CFIUS). Obe spoločnosti tvrdia, že CFIUS „nevykonal v dobrej viere proces regulačnej kontroly zameraný na národnú bezpečnosť“. Súd žiadajú, aby nariadil nové preskúmanie navrhovanej fúzie.

Druhá žaloba je proti Cleveland-Cliffs, jej generálnemu riaditeľovi Lourencovi Goncalvesovi a prezidentovi odborov USW Davidovi McCallovi „za ich nezákonné a koordinované kroky“ zamerané na zabránenie obchodu, napísali predstavitelia spoločností.

CFIUS strávil mesiace skúmaním dohody z hľadiska rizík pre národnú bezpečnosť. Nepodarilo sa mu však dosiahnuť konsenzus. Rozhodnutie sa tak presunulo na odchádzajúceho prezidenta, ktorý kritizoval dohodu celé mesiace, pričom odďaľoval rozhodnutie, keďže hrozí, že môže poškodiť vzťahy USA s Japonskom.

Japonský premiér Šigeru Išiba medzitým v pondelok vyzval Washington, aby rozptýlil obavy, že Bidenovo blokovanie dohody by mohlo ovplyvniť budúce investície.

Transakcia bola dôležitým prvkom prezidentskej kampane v roku 2024 vzhľadom na väzby U.S. Steel na Pensylvániu, z hľadiska volieb dôležitý štát a kolísku amerického oceliarskeho priemyslu.

Viceprezident Nippon Steel Takahiro Mori v rozhovore pre denník Nikkei povedal, že jeho spoločnosť „neustúpi po tom, ako sa s ňou zaobchádzalo neprimerane a bude bojovať zubami-nechtami“.

Revíznemu procesu CFIUS „chýbala integrita“, vyhlásil a dodal, že „rozhodnutie bolo ponechané na prezidenta bez akejkoľvek vecnej konzultácie s dotknutými spoločnosťami“.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.