Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opozícia odstúpila od rokovania. Zľakla sa diskusie, tvrdia Richter a Gašpar

Parlament v utorok ukončil mimoriadnu schôdzu k opozičnému návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, no o návrhu ani nehlasoval.

„Počuli veľmi veľa nových informácií v tých utajovaných správach, ktoré boli predmetom rokovania. Osobne som presvedčený, že minimálne sa chcú nad tým zamyslieť, minimálne to chcú nejako prehodnotiť, alebo sa jednoducho natoľko naplašili, že pokladali za vhodné túto schôdzu ukončiť," skonštatoval Ján Richter (Smer).

Utorková schôdza, ktorú iniciovala opozícia, je súčasťou širšieho konania, ktoré má viesť k destabilizovaniu Slovenska, povedal Tibor Gašpar (Smer). Utajovaná správa, ktorú v pléne predniesol premiér Robert Fico (Smer), bola podľa neho o atentáte, hybridných hrozbách a kybernetických útokoch na kritickú infraštruktúru Slovenska či informáciách, týkajúcich sa politického extrémizmu.

Gašpar tvrdí, že Smer sa pripravoval na štandardný priebeh schôdze a poslanci boli riadne zapísaní do rozpravy. „O tom, že sa zmení režim schôdze, sme sa dozvedeli potom, čo vystúpil pán premiér a povedal, že chce uviesť aj skutočnosti, ktoré sú chránené stupňom utajenia a požiadal predsedu parlamentu, aby zariadil režim pre prácu s utajovanými skutočnosťami," podotkol.

Iniciátorom utajenej schôdze je podľa Gašpara premiér, ktorý považoval za nutné oznámiť utajované informácie aj poslancom NR SR.

Podpredseda NR SR poverený jej vedením Peter Žiga (Hlas) ukončil schôdzu vzhľadom na to, že navrhovatelia zobrali návrh späť.

Opozícia plánuje zozbierať podpisy na ďalšiu schôdzu o odvolaní vlády. Utorňajšie rokovanie začalo verejným vystúpením Michala Šimečku a Roberta Fica, no na žiadosť premiéra pokračovalo v utajenom režime. Fico predložil správu s utajovanými informáciami o destabilizácii krajiny, čo opozícia kritizovala a žiadala verejné rokovanie o svojom návrhu.

(tasr)

Minúta  |  

Bulharsko potvrdilo pokračovanie tranzitu zemného plynu do Maďarska cez TurkStream

Vyhlásil to v utorok šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po telefonickom rokovaní s novým bulharským ministrom zahraničných vecí Georgom Georgijevom.

Ministri potvrdili vzájomný záväzok k ďalšiemu rozvoju bilaterálnych vzťahov. „Maďarsko podporilo vstup Bulharska do schengenského priestoru, za čo sa môj kolega poďakoval. Maďarsko tiež podporuje vstup Bulharska do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj," povedal Szijjártó.

Podľa jeho slov ho nový bulharský kolega ubezpečil, že Bulharsko bude aj v budúcnosti vystupovať ako spoľahlivá tranzitná krajina, čo je dôležité už aj vzhľadom na fyzické, politické a finančné útoky na plynovod v poslednom období.

(tasr)

Minúta  |  

Dánsky minister zahraničných vecí: Žiadna krajina nemá právo len tak prevziať inú

Lars Lökke Rasmussen tým reagoval na opätovné vyjadrenia nového amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že USA by mali prebrať kontrolu nad Grónskom.

Trump, ktorý sa v pondelok ujal úradu prezidenta USA, vyvolal začiatkom januára rozruch, keď odmietol vylúčiť vojenský nátlak s cieľom získať Grónsko aj Panamský prieplav pod kontrolu USA. Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu.

„Pochopiteľne, nemôžeme mať svetový poriadok, v ktorom si krajiny, ak sú dostatočne veľké, môžu len tak vziať, čo sa im zachce," povedal v utorok novinárom šéf dánskej diplomacie.

Hoci sa Trump vo svojom pondelňajšom inauguračnom prejave o Grónsku priamo nezmienil, novinári sa neskôr v Oválnej pracovni na túto tému vypytovali. „Grónsko je nádherné miesto, potrebujeme ho pre medzinárodnú bezpečnosť," odpovedal im americký prezident.

„Som si istý, že Dánsko sa 'umúdri' - stojí ich to veľa peňazí, aby Grónsko udržiavali, aby si ho zachovali," dodal.

Lökke Rasmussen vyjadril v utorok spokojnosť s tým, že Trump v prejave Grónsko nezmienil ako svoju prioritu. Zároveň však podotkol, že „rétorika" nového prezidenta USA je stále rovnaká. Upozornil pritom na Trumpove ďalšie vyjadrenia o rozširovaní amerického územia.

Grónsky premiér Múte Egede zdôrazňuje, že Grónsko „nie je na predaj". Deklaroval však, že toto autonómne územie Dánska je otvorené obchodovaniu so Spojenými štátmi.

(tasr)

Minúta  |  

Lapid vyzval premiéra Netanjahua a jeho kabinet, aby podali demisiu

Výzva vodcu izraelskej opozície súvisí s demisiou, ktorú podal náčelník generálneho štábu izraelských ozbrojených síl Herci Halevi.

Halevi ako dôvod odchodu z funkcie k 6. marcu uviedol zlyhania izraelskej armády v súvislosti s teroristickým útokom militantov palestínskeho hnutia Hamas z jesene 2023, ktorý vyvolal vojnu v palestínskom Pásme Gazy.

Lapid uvítal Haleviho rozhodnutie odstúpiť z funkcie a dodal, že „teraz je čas, aby prevzali zodpovednosť a odstúpili – premiér a celá jeho katastrofálna vláda."

V sprievodnom liste k svojej demisii Halevi uviedol, že izraelská armáda pod jeho vedením „zlyhala vo svojej misii brániť štát Izrael" a že svoju demisiu odovzdá izraelskému ministrovi obrany Jisraelovi Kacovi.

Generálplukovník Halevi je najvyššie postaveným izraelským funkcionárom, ktorý oznámil rezignáciu v súvislosti s udalosťami zo 7. októbra 2023, keď tisícky Hamasom vedených palestínskych militantov zaútočili na juh Izraela. Pri útoku zahynulo približne 1 200 ľudí, väčšinou civilistov, a 250 ďalších bolo militantmi unesených do Pásma Gazy.

Generál vo svojom liste konštatoval, že odchádza z funkcie v čase „významných úspechov" pre armádu, ale priznal tiež, že „nie všetky" vojnové ciele Izraela boli splnené. Dodal, že izraelská armáda bude pokračovať v boji, aby rozložila Hamas, zabezpečila návrat izraelských rukojemníkov a umožnila Izraelčanom vysídleným po útokoch militantov vrátiť sa do svojich domovov.

Halevi požiadal o odchod zo svojej funkcie k 6. marcu s tým, že dovtedy dokončí vyšetrovanie udalostí zo 7. októbra 2023 a posilní vojenskú pripravenosť ozbrojených síl.

Okrem Haleviho zo svojej funkcie odstúpil aj generálmajor Jaron Finkelman, ktorý velil sektoru Juh a zodpovedal tak za operácie v Pásme Gazy.

Na rozdiel od Haleviho Finkelman neuviedol, k akému dátumu z funkcie odchádza. Podľa denníka The Times of Israel Finkelman deklaroval, že zostane „tak dlho, ako to bude potrebné".

K demisii tejto dvojice generálov došlo len niekoľko dní po tom, ako nadobudlo platnosť prímerie medzi Izraelom a Hamasom, ktoré zastavilo 15 mesiacov vojny vyvolanej najtragickejším útokom v dejinách Izraela.

(tasr)

Minúta  |  

Smotrič: Nové velenie obranných síl musí viesť vojnu až do úplného víťazstva

Izraelský minister financií Bezalel Smotrič v utorok vyjadril podporu náčelníkovi generálneho štábu izraelských obranných síl (IDF) generálporučíkovi Herzimu Halevimu, ktorý oznámil svoj úmysel odstúpiť 6. marca.

Smotrič zároveň zdôraznil význam nadchádzajúcej výmeny vrchného vojenského velenia, ktorá má pripraviť armádu na pokračovanie vojny.

Minister financií Židovského štátu ocenil jeho desaťročia služby a vojenské úspechy na viacerých frontoch počas prebiehajúceho konfliktu.

Lapid vyzval premiéra Netanjahua a jeho kabinet, aby podali demisiu

Mohlo by Vás zaujímať Lapid vyzval premiéra Netanjahua a jeho kabinet, aby podali demisiu

„Moja kritika jeho zlyhaní v eliminácii kapacít Hamasu a za udalosti z 7. októbra neznižuje dlh vďačnosti, ktorý mu ako národu dlhujeme za jeho prácu a úspechy,“ uviedol Smotrič.

„Tentoraz musíme zabezpečiť, že konflikt nebude ukončený, kým nedosiahneme úplné víťazstvo,“ vyhlásil minister. Prisľúbil tiež svoju plnú podporu ministrovi obrany v tejto náročnej úlohe.

(lup)

Minúta  |  

Scholz je opatrne optimistický v otázke vzťahov medzi Nemeckom a USA

Končiaci nemecký kancelár na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose priblížil, že prvé rozhovory medzi administratívou Washingtonu DC a Berlína boli dobré.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vyjadril v utorok opatrný optimizmus ohľadom nemecko-amerických vzťahov po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu. Publiku v Davose povedal, že prvé rozhovory s administratívou Donalda Trumpa boli dobré, a zdôraznil, že spolupráca je kľúčom k mieru a prosperite.

„Spojené štáty sú naším najbližším spojencom mimo Európy. A urobím všetko, čo je v mojich silách, aby to tak zostalo,“ povedal Scholz. „Moje prvé dobré rozhovory s prezidentom Trumpom, a tiež kontakty medzi našimi poradcami idú týmto smerom,“ citovali ho agentúry DPA a Reuters.

Spolupráca medzi Európou a Amerikou je podľa Scholza „kľúčová pre mier a bezpečnosť na celom svete“, ako aj pre ekonomický pokrok. Kancelár však tvrdí, že Európa sa musí stať sebestačnejšou.

„Je jasné, že prezident Trump a jeho administratíva budú v najbližších rokoch držať svet v napätí,“ konštatoval. Týka sa to energetiky, klímy, obchodu, zahraničnej a bezpečnostnej politiky. To všetko sa však dá zvládnuť „bez zbytočného rozruchu a rozhorčenia, ale aj bez falošného vnucovania sa“, doplnil.

Scholz sa vyjadril aj ku gestu miliardára Elona Muska, ktoré urobil v pondelok počas prejavu v aréne Capital One vo Washingtone po Trumpovej inaugurácii. Po tom, ako sa Musk poďakoval podporovateľom nového prezidenta, položil si pravú ruku na srdce a rýchlo ju vystrel smerom nahor. Otočil sa a gesto zopakoval. „Moje srdce je s vami,“ povedal Musk. Gesto pripomínalo zakázaný nacistický pozdrav, v Nemecku známy ako Hitlergruß, vysvetlila DPA.

„V Európe a Nemecku môže každý slobodne vyjadriť svoj názor, aj keď je miliardár. Je však neakceptovateľné, ak sa to používa na podporu pravicovo extrémistických postojov. Toto by som rád zopakoval,“ odpovedal Scholz.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.