Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin: K ukrajinskej kríze nemuselo dôjsť, ak by bol Trump prezidentom

Ruský prezident v piatok vyhlásil, že je pripravený rokovať s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom o vojne na Ukrajine.

Uviedol, že k „ukrajinskej kríze" v roku 2022 nemuselo dôjsť, ak by bol v tom čase americkým prezidentom práve Trump. „Čo sa týka otázky rokovaní, vždy sme hovorili - a to chcem ešte raz zdôrazniť -, že sme pripravení na rokovania o ukrajinskej otázke," povedal Putin pre ruskú televíziu.

Rokovania s Ukrajinou podľa neho komplikuje skutočnosť, že jej prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorý ukrajinským predstaviteľom zakazuje viesť rozhovory s Ruskom, píše Reuters. Ruský prezident zároveň uviedol, že k vojne na Ukrajine - ktorú označil za „krízu na Ukrajine" - nemuselo dôjsť, ak by bol v úrade Trump.

„Nemôžem s ním nesúhlasiť, že ak by bol prezidentom - ak by mu v roku 2020 neukradli volebné víťazstvo -, možno by nedošlo ku kríze na Ukrajine, ktorá vznikla v roku 2022," povedal šéf Kremľa.

Trump a Putin sa pripravujú na prvý telefonát

Mohlo by Vás zaujímať Trump a Putin sa pripravujú na prvý telefonát

Trump niekoľkokrát vyhlásil, že vojna na Ukrajine by nikdy nebola nevypukla, ak by bol prezidentom. Svojho predchodcu Joea Bidena obvinil, že svojím konaním prispel k vypuknutiu tejto vojny, keď sa rozhodol, že by Ukrajina mala mať možnosť vstúpiť do NATO - hoci ruský prezident s tým kategoricky nesúhlasil.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok v súvislosti s možnými rokovaniami uviedol, že Putin „čaká na signály z USA".

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však podľa Reuters povedal, že nevidí náznaky toho, že by Ukrajina alebo Západ boli pripravené na mierové rokovania, a to aj napriek ich opakovaným vyhláseniam o ich potrebe.

Putin ešte v decembri uviedol, že Rusko je pripravené rokovať s kýmkoľvek vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, píše Reuters. Zároveň však povedal, že na to, aby Moskva považovala Zelenského za legitímneho signatára akejkoľvek dohody, by musel byť ukrajinský prezident - ktorého funkčné obdobie sa skončilo minulý rok, ale parlament mu ho predĺžil z dôvodu vojnového stavu - opätovne zvolený.

Ukrajina tvrdí, že neexistujú pochybnosti o Zelenského legitimite a cieľom ruských vyjadrení je podkopať autoritu ukrajinského prezidenta.

Trump o Zelenskom: Nemal dovoliť, aby k tejto vojne došlo

Mohlo by Vás zaujímať Trump o Zelenskom: Nemal dovoliť, aby k tejto vojne došlo

Nový americký prezident počas kampane niekoľkokrát vyhlásil, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahne v deň nástupu do funkcie, ak nie skôr. Koncom októbra urobil posun v rétorike a začal hovoriť, že vojnu dokáže vyriešiť „veľmi rýchlo". Po zvolení to ešte viac zmiernil a hovorí, že konflikt jednoducho „vyrieši", ale nenaznačil konkrétny plán.

V stredu na svojej sieti Truth Social vyzval ruského náprotivka, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade USA podľa Trumpa uvalia „vysoké dane, clá a sankcie" na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva.

Putin v piatok zároveň vyzdvihol Trumpa ako „múdru a pragmatickú osobu" a uviedol, že neverí, že americký prezident bude tlačiť na zníženie svetových cien ropy v snahe uškodiť Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Európske spoločnosti dodávali vybavenie pre ruský vojenský priemysel napriek sankciám

Deväť európskych spoločností, prevažne z Českej republiky, Poľska, Švédska a Švajčiarska, bolo uznaných vinnými z dodávok priemyselných zariadení, ktoré sa používajú v ruských vojenských technológiách. T

Tieto dodávky pokračovali aj po ruskej invázii na Ukrajinu, čím firmy porušili západné sankcie. Podľa vyšetrovania portálu The Insider a českej publikácie Investigace, európske firmy podnikajú v Rusku prostredníctvom dcérskych spoločností alebo podnikov, ktoré vlastnia ich manažéri.

Jedným z príkladov je česká spoločnosť TOS Varnsdorf, ktorá prostredníctvom závodu GDS Ural v Jekaterinburgu pokračovala v zvyšovaní produkcie a dodávkach obrábacích strojov do Ruska. Ďalšia firma, KR-Prom, zaznamenala trojnásobný nárast tržieb a spolupracuje s ruskými obrannými závodmi, ako sú Almaz-Antey a Reductor PM.

Medzi ďalšie zistené spoločnosti patrí česká Kovosvit, ktorá tiež pokračovala v dodávkach obrábacích strojov, a švajčiarska Meg Metal, ktorá prostredníctvom dcérskej spoločnosti Eurostal doviezla oceľové výrobky pre vojenský priemysel.

Ruské firmy využívali tieto dodávky na výrobu vojenského vybavenia, ako sú systémy protivzdušnej obrany, raketové komponenty a zbrojárske technológie. Tieto transakcie sú v rozpore so sankciami EÚ, ktoré zakazujú dodávky vojenského vybavenia a technológií do Ruska.

Podľa odhadov sa do Ruska dostali stovky miliónov dolárov v hodnote vybavenia, ktoré posilnilo ruský vojenský priemysel v čase konfliktu na Ukrajine.

(lup)

Minúta  |  

Po Košiciach nasledovali ďalšie protesty. Objavil sa aj známy český herec

Kritici súčasného vládnutia sa stretli v Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre, Žiline, ale aj v Nových Zámkoch, Prievidzi či v Humennom. Vyjadriť názor však išli ľudia aj za hranicami Slovenska.

Zhromaždenia boli naplánované aj v niektorých zahraničných metropolách ako Luxembourg, Paríž, Kodaň či Berlín. V Prahe sa mala konať diskusia.

„Naše protesty sú vždy pokojné a tak to bude aj tentoraz. Odmietame akékoľvek násilie či provokácie a vyzývame všetkých účastníkov, aby nereagovali na prípadné pokusy provokatérov vyvolávať konflikty. Spolupracujeme s mestskou aj so štátnou políciou," uviedla Katarína Cíbiková z iniciatívy Mier Ukrajine.

Dodala, že ich dobrovoľníci sú vyškolení a počas protestov bude prítomná kontrolná miestnosť a bude monitorovaná bezpečnosť.

V súvislosti s verejnými zhromaždeniami prijala polícia opatrenia, ktoré majú zabezpečiť ich pokojný priebeh. Upozornila, že môže dôjsť k dopravným obmedzeniam. Mimovládne organizácie už v súvislosti so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenska zorganizovali viacero zhromaždení.

Dosť bolo Fica, skandoval dav v Bratislave

Organizátori krátko po začatí programu prečítali svoje požiadavky. Tie sa nelíšia od tých, ktoré zazneli na proteste pred dvoma týždňami. 

Vyzvali premiéra Roberta Fica, aby dodržiaval zákony, rešpektoval inštitúcie a vládol transparentne.
Požiadali vládu a najvyšších predstaviteľov, aby odmietli akúkoľvek spoluprácu s Ruskom, ktoré vedie vojnu proti Ukrajine a ohrozuje Slovensko a aby prestali na ňu útočiť, keďže čelí agresii Vladimira Putina.

Zároveň ich vyzvali, aby zastavili pokusy Roberta Fica meniť zahraničnú orientáciu Slovenska v rozpore s našimi záväzkami voči EÚ a NATO, pričom v piatok pribudla aj piata požiadavka - aby sa predseda vlády Robert Fico vzdal svojho mandátu a v záujme budúcnosti našej krajiny odstúpil.

Za mimovládne organizácie vystúpili Katarína Batková z Via Iuris a Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. "Stojíme tu preto, aby sme nahlas povedali, že sa nám nepáči, kam táto vláda ťahá našu krajinu," vyhlásila Batková.

Kým podľa Petkovej destabilizáciu štátu spôsobuje korupcia, nie to, čo komunikuje SIS - závažné informácie o pokuse o destabilizáciu. Dodala, že to nie sú mimovládne organizácie, ktoré destabilizujú Slovensko, pričom pripomenula, že otec riaditeľa SIS, Tibor Gašpar, je obžalovaný z činnosti v organizovanej zločineckej skupine. 

Na proteste v Bratislave vystúpili študenti a študentky, ktorí ešte vo štvrtok vydali spoločné vyhlásenie. Otvorený list Ficovi adresovali aj pedagógovia.

Pedagógovia adresovali Ficovej vláde otvorený list. Ignorujete zásady slušnosti, tvrdia

Mohlo by Vás zaujímať Pedagógovia adresovali Ficovej vláde otvorený list. Ignorujete zásady slušnosti, tvrdia

Prvé odhady naznačujú, že na proteste v Bratislave sa zúčastnilo zhruba 60-tisíc ľudí.

Nechýbali známe herecké tváre

Davu sa prihovoril slovenský herec Tomáš Maštalír. "Chápeme, že politickí vodcovia tejto krajiny si nevedia predstaviť, že niekto môže konať z vlastnej vôle a slobodne, bez toho, aby mal z toho osobný prospech," povedal.

Dodal, že všetci sa zišli preto, aby slušne a jasne dali na vedomie, že si už pred rokmi vybrali, kam chcú patriť. "Chceme patriť ku krajinám, v ktorých platí právo a v ktorých fungujú inštitúcie na kontrolu moci," uzavrel.

Český herec Bolek Polívka vyjadril svoju podporu. Foto: ČTK / Šálek Václav

Z hereckej branže prišiel podporu vyjadriť aj legendárny český herec Bolek Polívka. „Nenechajte si vziať demokraciu, nenechajte si vziať úsmev, nenechajte si vziať slobodu,“ vyhlásil. Zároveň citoval aj heslo bývalého československého a neskôr českého prezidenta Václava Havla „Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“.

(tasr, webnoviny.sk)

Minúta  |  

Kaja Kallasová pozvala nového amerického ministra zahraničných vecí na stretnutie EÚ

Šéfovia diplomacií krajín EÚ budú v pondelok v Bruseli okrem iného rokovať aj o vzťahoch so Spojenými štátmi.

„V liste ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi som predostrela pozvanie na jedno z našich stretnutí, a to čo najskôr, podľa toho, ako mu to bude vyhovovať," uviedla šéfka európskej diplomacie.

Podľa predstaviteľov EÚ, ktorí informovali o Kallasovej pozvaní, sa americká strana k pozvaniu dosiaľ nevyjadrila.

Kallasová dosiaľ nemala ani telefonický kontakt s Rubiom a americké ministerstvo zahraničných vecí doposiaľ informovalo len o jedinom telefonáte Rubia s predstaviteľom členskej krajiny EÚ, a to s poľským rezortným kolegom Radoslawom Sikorským.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán naznačil, že Maďarsko bude vetovať predĺženie sankcií EÚ voči Rusku

Podľa jeho slov Ukrajina nemôže s Maďarskom „vybabrať" v otázke energetickej bezpečnosti, pretože existuje alternatívna cesta tranzitu.

„V Bruseli je teraz na programe otázka predĺženia sankcií a ja som zatiahol ručnú brzdu. Nie je možné, aby Maďarsko platilo takúto neúmernú cenu sankcií," napísal Orbán.         

„V dôsledku toho, čo robia, ceny energií stúpajú. Ak by sa správali slušne, tak by pohonné hmoty na čerpacích staniciach neboli také drahé ako teraz a takto by nevyzerali ani ceny energií v strednej Európe," poznamenal Orbán.

Ako dodal, systém sankcií je zlý, najmä pre Maďarov. „Nevetovali sme systém sankcií, ale namiesto toho sme rokovali o výnimkách pre Maďarsko. Maďarsko však za posledné tri roky prišlo pre bruselské sankcie o 19 miliárd eur. Je to obrovská suma, oveľa viac, než koľko zaplatia Maďari za rok do štátneho rozpočtu vo forme daní z príjmu," ozrejmil Orbán.

Ukrajina sa podľa neho snaží „vybabrať" s Maďarmi aj v oblasti energetiky, keďže zastavila tranzit zemného plynu z Ruska do Maďarska. Orbán vyzval Kyjev, aby obnovil tranzit plynu, aby neútočil vojenskými prostriedkami na trasu plynovodu, a požiadal tiež o záruku, že to, čo práve urobila Ukrajina s plynom, sa nebude opakovať s ropou, pretože aj tá ide cez jej územie.

„To je pre Maďarsko vážnym rizikom," uzavrel maďarský ministerský predseda. Zachovanie sankcií bolo na piatkovom programe rokovania veľvyslancov EÚ v Bruseli, oficiálne ich majú schvaľovať na pondelkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí.

(tasr)

Minúta  |  

Politico počas volieb 2020 potláčalo negatívne správy o Bidenovcoch, tvrdia bývalí reportéri

Obvinenia zazneli vo štvrtkovom podcaste „Somebody's Gotta Win“ novinárky Tary Palmeriovej.

Dvaja bývalí reportéri portálu Politico obvinili redakciu z toho, že počas prezidentských volieb v roku 2020 potláčala negatívne príbehy o Joeovi Bidenovi a jeho synovi Hunterovi Bidenovi.

Marc Caputo, bývalý reportér Politico, tvrdí, že vedenie redakcie zakázalo akékoľvek správy o laptope Huntera Bidena, ktorý bol údajne zdrojom kompromitujúcich informácií.

„Bolo mi povedané: ‚Nepíšte o notebooku, nehovorte o notebooku, netweetujte o notebooku‘,“ uviedol Caputo. Podľa neho redakcia napísala len jeden článok, v ktorom označila kauzu za dezinformáciu, no neskôr sa ukázalo, že obsah notebooku bol pravdivý.

Palmeriová pripomenula, že aj ona čelila prekážkam pri publikovaní článku o kúpe zbrane Hunterom Bidenom, ktorý viedol k jeho trestnému stíhaniu. Hoci bol v júni 2024 odsúdený za trestné činy súvisiace so zbraňou, jeho otec mu neskôr udelil milosť.

Caputo ďalej tvrdí, že Politico odmietlo publikovať jeho článok o daňových problémoch Huntera Bidena počas jeho pôsobenia v ukrajinskej spoločnosti Burisma. „Redakcia článok zlikvidovala bez akéhokoľvek vysvetlenia,“ dodal.

Na obvinenia reagovalo vedenie portálu Politico, ktoré označilo Caputove tvrdenia za nepravdivé. „Novinári Politico poskytli rozsiahle a hĺbkové spravodajstvo o obchodných aktivitách rodiny Bidenovcov,“ uviedol hovorca redakcie. Pripomenul, že práve Politico potvrdilo pravosť notebooku Huntera Bidena a venovalo sa aj incidentu so zbraňou.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.