Preskočiť na obsah
  |  

EÚ dĺži Maďarsku desať miliárd eur za ochranu hraníc, tvrdí europoslanec László

Maďarská vláda sa už dlhšie snaží Bruselu predložiť účet, ktorý zahŕňa náklady na hraničné zábrany na hraniciach Maďarska.

Európska komisia doteraz kategoricky odmietala poskytnúť financie EÚ na takýto účel, no očakáva sa, že sa to zmení. Zďaleka však nie je isté, že sa z eurofondov pridelí aj na maďarský hraničný plot, píše server.

László v parlamente povedal, že EÚ potrebuje múry proti nelegálnemu prisťahovalectvu a že by to mal Brusel zaplatiť. „Nechceme Vianoce ako v Magdeburgu ani Silvester ako v Bruseli či Kolíne nad Rýnom," dodal maďarský europoslanec.

Komisár pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner pred europoslancami pripustil, že EÚ by mohla v budúcnosti financovať výstavbu bariér na vonkajších hraniciach bloku, píše portál stanice Euronews.

Podnet k debate na túto tému v EP dala euroskeptická frakcia Európski konzervatívci a reformisti. Tá čoraz častejšie presadzuje výstavbu bariér na hraniciach EÚ ako prostriedok na boj proti tzv. hybridným hrozbám Ruska alebo Bieloruska proti Fínsku, Švédsku, Poľsku, Lotyšsku a Litve.

EÚ v súčasnosti financuje mobilné a stacionárne jednotky, monitorovacie systémy a vybavenie na ochranu hraníc prostredníctvom nástroja, ktorého cieľom je poskytovať podporu na riadenie hraníc a vízovú politiku. Brunner uviedol, že Komisia na to nedávno poskytla ďalších 170 miliónov eur krajinám EÚ, ktoré hraničia s Ruskom a Bieloruskom.

Únia však nikdy nepovolila použitie spoločných prostriedkov na financovanie bariér na ochranu hraníc, ako sú múry, ploty alebo iné prekážky. Členské štáty ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Lotyšsko si takéto stavby obvykle financujú samy, ale v posledných rokoch žiadajú aj o príspevky z EÚ.

(tasr)

  |  

Maďarsko blokuje predĺženie sankcií voči Rusku. Orbán žiada ústupky od Ukrajiny

Rozhodnutie padne zrejme v pondelok na stretnutí ministrov zahraničných vecí Únie, ale je možné, že na budúci týždeň bude zvolaný aj samostatný summit EÚ, píše maďarský server.

Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa v piatok v Bruseli nevedeli dohodnúť na predĺžení sankcií voči Rusku.

Sankcie sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, vyžaduje si to však jednomyseľné hlasovanie a Maďarsko s tým v piatok nesúhlasilo.

Medzitým americký prezident Donald Trump v stredu vyzval svojho ruského náprotivka Vladimira Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade Spojené štáty podľa Trumpa uvalia vysoké dane, clá a sankcie na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva.

To podľa servera 24.hu mierne narušilo maďarskú kampaň proti sankciám, no nakoniec Orbánova vláda vyšla s novou požiadavkou. Žiada Ukrajinu, aby pokračovala v dodávkach zemného plynu a ropy, a ak tak urobí, sankcie zostanú v platnosti.

Orbán v piatok na Facebooku naznačil, že Budapešť bude vetovať predĺženie týchto sankcií. „V Bruseli je teraz na programe otázka predĺženia sankcií a ja som zatiahol ručnú brzdu. Nie je možné, aby Maďarsko platilo takúto neúmernú cenu sankcií," napísal Orbán, podľa ktorého jeho krajina prišla za posledné tri roky pre bruselské sankcie o 19 miliárd eur.

Orbán vyzval Kyjev, aby obnovil tranzit plynu, aby vojensky neútočil na trasu plynovodu, a požiadal tiež o záruku, že to, čo urobila Ukrajina s plynom, sa nebude opakovať s ropou, pretože aj tá ide cez jej územie. „To je pre Maďarsko vážnym rizikom," uzavrel maďarský ministerský predseda.

(tasr)

  |  

Na olympijskom festivale mládeže bude štartovať 62 slovenských športovcov

Slovensko budú zastupovať športovci vo veku 14 až 18 rokov v biatlone, alpskom lyžovaní, behu na lyžiach, šortreku, krasokorčuľovaní a v ľadovom hokeji.

V slovenskej výprave figurujú viacerí športovci, ktorí sa vlani predstavili na zimných olympijských hrách mládeže v kórejskom Kangwone.

Sú medzi nimi bronzový medailista biatlonových individuálnych pretekov Markus Sklenárik či Michaela Straková, ktorá si okrem biatlonu zasúťaží aj v behu na lyžiach. V bielej stope nebude chýbať ani ďalší z Adamovcov Ján či syn trojnásobnej olympijskej víťazky Anastasie Kuzminovej Jelisej Kuzmin.

Medailové ambície budú mať hokejisti, pripomenul portál olympic.sk. Niektorí zo zverencov trénera Petra Kúdelku už nastúpili aj v najvyššej slovenskej súťaži. V základnej skupine si zmerajú sily s Lotyšskom a Ukrajinou, pričom do semifinále postúpia prví dvaja.

V B-skupine sa predstavia Česko, Švajčiarsko a Rakúsko. Hokejistky čakajú skupinové súboje s Češkami a Švajčiarkami, druhú skupinu tvoria Fínky, Švédky a Talianky.

Nadchádzajúci EYOF a uskutoční od 9. do 16. februára, no z organizačných dôvodov sa začne dievčenský hokejový turnaj už o tri dni skôr. Športy pod otvoreným nebom bude hostiť hlavné dejisko Bakuriani, zatiaľ čo hokejové turnaje sa uskutočnia v hlavnom meste Tbilisi a krasokorčuliari so šortrekármi budú súťažiť v prímorskom Batumi.

(tasr)

  |  

Hargaš kritizuje vládu za nedostatok informácií o piatkovom útoku: Fico len hľadá vinníkov

Poslanec dodal, že sa nedá ubrániť pocitu, že ide iba o „ďalší kúsok do mozaiky vytvárania strachu".

„Sme, samozrejme, radi, že bolo potvrdené, že údaje občanov sú v tomto momente v bezpečí. Keďže aj pri katastri sa ukázalo, že vláda ľudí informuje nepravdivo a zavádza, my sa budeme na príslušných parlamentných výboroch pýtať na viac informácií o tomto útoku," uviedol poslanec Národnej rady SR Ján Hargaš (PS).

Dodal, že predseda vlády SR Robert Fico (Smer) hovoril na tlačovej konferencii ku kybernetickému útoku na systémy Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) najmä o politike a hľadaní vinníkov a nie o tom, čo potrebujú občania počuť.

Premiérovi odkázal, že by mal byť viac akcieschopný pri ochrane štátnych systémov a viac zdržanlivý pri hľadaní vinníkov a šírení strachu.

Premiér Fico a minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v piatok na tlačovej konferencii informovali o kybernetickom útoku na systémy VšZP. Citlivé údaje občanov ani poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa nich momentálne nie sú ohrozené.

(tasr)

  |  

Dáta poistencov VšZP sú po kybernetickom útoku podľa poisťovne v bezpečí

Štátna poisťovňa informovala, že žiadne dáta neunikli a poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je ohrozené.

„VšZP si uvedomuje dôležitosť spracovávania a uchovávania údajov o zdravotnom stave poistencov, preto ochrane osobných údajov venuje maximálnu pozornosť a vykonáva opatrenia na posilnenie kybernetickej bezpečnosti," uviedla poisťovňa.

Inštitúcia tvrdí, že monitoruje negatívny trend výskytu kybernetických útokov a prijala súbor bezpečnostných opatrení, aj vďaka čomu bola schopná odvrátiť útok tohto rozsahu.

O útoku v piatok informovali na tlačovej konferencii predseda vlády SR Robert Fico (Smer) a minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).

(tasr)

  |  

Putin: K ukrajinskej kríze nemuselo dôjsť, ak by bol Trump prezidentom

Ruský prezident v piatok vyhlásil, že je pripravený rokovať s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom o vojne na Ukrajine.

Uviedol, že k „ukrajinskej kríze" v roku 2022 nemuselo dôjsť, ak by bol v tom čase americkým prezidentom práve Trump. „Čo sa týka otázky rokovaní, vždy sme hovorili - a to chcem ešte raz zdôrazniť -, že sme pripravení na rokovania o ukrajinskej otázke," povedal Putin pre ruskú televíziu.

Rokovania s Ukrajinou podľa neho komplikuje skutočnosť, že jej prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorý ukrajinským predstaviteľom zakazuje viesť rozhovory s Ruskom, píše Reuters. Ruský prezident zároveň uviedol, že k vojne na Ukrajine - ktorú označil za „krízu na Ukrajine" - nemuselo dôjsť, ak by bol v úrade Trump.

„Nemôžem s ním nesúhlasiť, že ak by bol prezidentom - ak by mu v roku 2020 neukradli volebné víťazstvo -, možno by nedošlo ku kríze na Ukrajine, ktorá vznikla v roku 2022," povedal šéf Kremľa.

Trump niekoľkokrát vyhlásil, že vojna na Ukrajine by nikdy nebola nevypukla, ak by bol prezidentom. Svojho predchodcu Joea Bidena obvinil, že svojím konaním prispel k vypuknutiu tejto vojny, keď sa rozhodol, že by Ukrajina mala mať možnosť vstúpiť do NATO - hoci ruský prezident s tým kategoricky nesúhlasil.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok v súvislosti s možnými rokovaniami uviedol, že Putin „čaká na signály z USA".

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však podľa Reuters povedal, že nevidí náznaky toho, že by Ukrajina alebo Západ boli pripravené na mierové rokovania, a to aj napriek ich opakovaným vyhláseniam o ich potrebe.

Putin ešte v decembri uviedol, že Rusko je pripravené rokovať s kýmkoľvek vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, píše Reuters. Zároveň však povedal, že na to, aby Moskva považovala Zelenského za legitímneho signatára akejkoľvek dohody, by musel byť ukrajinský prezident - ktorého funkčné obdobie sa skončilo minulý rok, ale parlament mu ho predĺžil z dôvodu vojnového stavu - opätovne zvolený.

Ukrajina tvrdí, že neexistujú pochybnosti o Zelenského legitimite a cieľom ruských vyjadrení je podkopať autoritu ukrajinského prezidenta.

Nový americký prezident počas kampane niekoľkokrát vyhlásil, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahne v deň nástupu do funkcie, ak nie skôr. Koncom októbra urobil posun v rétorike a začal hovoriť, že vojnu dokáže vyriešiť „veľmi rýchlo". Po zvolení to ešte viac zmiernil a hovorí, že konflikt jednoducho „vyrieši", ale nenaznačil konkrétny plán.

V stredu na svojej sieti Truth Social vyzval ruského náprotivka, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade USA podľa Trumpa uvalia „vysoké dane, clá a sankcie" na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva.

Putin v piatok zároveň vyzdvihol Trumpa ako „múdru a pragmatickú osobu" a uviedol, že neverí, že americký prezident bude tlačiť na zníženie svetových cien ropy v snahe uškodiť Rusku.

(tasr)