Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci KDH navrhujú zvýšiť vek pre povinnú lekársku prehliadku vodičov

Predložili preto do parlamentu návrhy novely zákona o cestnej premávke.

Skupina poslancov Národnej rady SR za KDH chce presadiť zmenu, vďaka ktorej by povinnú lekársku prehliadku každých päť rokov museli vodiči absolvovať až od 70 rokov. V súčasnosti je táto povinnosť stanovená od 65 rokov.

Ak vodič nad 70 rokov pôjde v roku, v ktorom by musel absolvovať povinnú prehliadku, k svojmu všeobecnému lekárovi na prehliadku, podľa návrhu by sa mu uznala.

„Cieľom predloženej novely je zvýšiť vek obligatórnej lekárskej preventívnej prehliadky - zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo zo 65 rokov na 70 rokov vrátane akceptácie všeobecnej preventívnej prehliadky, ak bola vykonaná v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom vznikla povinnosť absolvovať lekársku prehliadku," uviedli poslanci v dôvodovej správe.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko obmedzilo prístup na internet počas prezidentských volieb

Opatrenie zavedené na príkaz prezidenta Alexandra Lukašenka platí od 25. januára do 27. januára.

Bieloruské úrady obmedzili prístup na internet počas prezidentských volieb, ktoré sa konajú v nedeľu. Oficiálne je cieľom opatrenia ochrana informačnej infraštruktúry a údajov.

Spoločnosť Hoster.by upozornila na možné problémy s externými službami a odporučila používateľom prekonfigurovať DNS záznamy. Monitorovací projekt „Esher II“ blokovanie potvrdil a upozornil, že verejnosť bola informovaná len pol hodinu minút pred jeho začiatkom.

Vo voľbách okrem Lukašenka kandidujú aj Alexander Chizňak, Oleg Gajdukevič, Sergej Syrankov a Anna Kanopatská, čo sú iba symbolickí protikandidáti.

Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, vo voľbách v roku 2020 získal podľa oficiálnych údajov vyše 80 percent hlasov, čo opozícia spochybnila. Protesty po voľbách viedli k rozsiahlym represáliám.

Na tlačovej konferencii Lukašenko priznal, že pôvodne nechcel kandidovať, no vraj podľahol prosbám. „Tridsať rokov, to je už neslušné,“ dodal s narážkou na dĺžku svojho vládnutia.

(lup)

Minúta  |  

CDU/CSU údajne navrhuje pre prílev migrantov vyhlásiť v Nemecku mimoriadnu situáciu

Zavedenie mimoriadnej situácie, ktorú navrhuje skupina Kresťanskodemokratickej únie a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU) by umožnila orgánom úplnú kontrolu na hraniciach so susednými krajinami.

V návrhu uznesenia, z ktorého úryvky cituje TASS s odvolaním sa na bulvárny denník Bild, sa odkazuje na "novú úroveň násilia", ktorej krajina čoraz viac čelí. Špeciálne na nedávny útok Afganca na okoloidúcich v bavorskom Aschaffenburgu, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia vrátane dieťaťa. "Nemecký spolkový snem odmieta uznať, že toto je v Nemecku nový normál," uvádza sa vraj v dokumente.

"V tejto situácii, ak európske opatrenia nefungujú, je povinnosťou Nemecka, a tým aj jeho vlády, prednostne uplatniť vnútroštátne právo - spôsobom stanoveným v európskych opatreniach pre mimoriadne situácie," má stáť v návrhu.

CDU/CSU podľa Bildu presadzuje zavedenie dlhodobých kontrol na nemeckých hraniciach, ktoré by odopreli vstup všetkým cudzincom, ktorí nemajú povolenie na pobyt. Tí, ktorí sú povinní opustiť krajinu, majú byť pred deportáciou okamžite vzatí do väzby. Na ich umiestnenie by sa podľa konzervatívcov mohli použiť prázdne kasárne a dočasné kontajnerové tábory.

Politická skupina tiež v citovanom texte navrhuje vytvorenie centier s kompetenciou zabezpečiť odchod zo Spolkovej republiky Nemecko a výrazné zvýšenie počtu deportačných letov, ktoré by migrantov posielali okrem iného do krajín ako Afganistan a Sýria.

Konzervatívci sa domnievajú, že spolková polícia by mala dostať právomoc samostatne vydávať príkazy na zadržanie osôb, ktoré majú byť deportované. Chcú, aby zločinci alebo potenciálne nebezpeční migranti boli zadržaní bez časového obmedzenia.

CDU/CSU údajne plánuje údajne predložiť uznesenie na hlasovanie na budúci týždeň.

(max)

Minúta  |  

Smotrič víta nápad Trumpa o presídlení obyvateľov z Pásma Gazy do Egypta a Jordánska

Väčšinu obyvateľov Pásma Gazy tvoria palestínski utečenci či ich potomkovia. Akýkoľvek pokus o ich presťahovanie z oblasti by im mohol podľa agentúry AFP pripomenúť masové vysídlenie Palestínčanov, ku ktorému došlo počas vzniku Izraela v roku 1948.

"Nápad, v rámci ktorého im pomôžeme nájsť iné miesta, kde by mohli začať lepší život, je skvelý. Po rokoch oslavovania terorizmu si budú môcť založiť nové a dobré životy na iných miestach," uviedol izraelský pravicový minister financií Bezalel Smotrič vo vyhlásení.

Podľa jeho slov môžu len netradičné myslenie a nové riešenia priniesť mier a bezpečnosť. "S Božou pomocou budem spolupracovať s premiérom (Benjaminom Netanjahuom) a kabinetom na zabezpečení operačného plánu, aby sa s tým začalo čo najskôr," vyhlásil.

Donald Trump v sobotu oznámil, že s jordánskym kráľom Abdalláhom II. už diskutoval o presídlení Palestínčanov. V nedeľu o tom plánuje hovoriť s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. "Bol by som rád, keby Egypt prijal ľudí a keby Jordánsko prijalo ľudí," povedal Trump novinárom.

"Niečo sa musí stať. Práve teraz je to (Pásmo Gazy) doslova zrúcanisko. Takmer všetko je zbúrané a ľudia tam umierajú," vyhlásil Trump. "Takže by som sa radšej zapojil do spolupráce s niektorými arabskými národmi a postavil by som im obydlia na inom mieste, kde by možno pre zmenu mohli žiť v mieri," dodal prezident USA.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu v nedeľu pre agentúru AFP povedal, že palestínska militantná skupina s nápadom nebude súhlasiť. Hnutie Palestínsky islamský džihád v nedeľu tiež odsúdilo nápad amerického prezidenta. "Tento návrh spadá pod rámec podpory vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, keď núti našich ľudí, aby opustili svoju zem," prehlásil.

Egypt už predtým varoval pred akýmkoľvek "núteným presídľovaním" Palestínčanov do Sinajskej púšte. Podľa Sísího by to mohlo ohroziť mierovú zmluvu, ktorú Egypt podpísal s Izraelom v roku 1979. Jordánsko je zas podľa OSN domovom už približne 2,3 milióna registrovaných palestínskych utečencov.

Arabské krajiny by mali prijať viac palestínskych utečencov, vyhlásil Trump

Mohlo by Vás zaujímať Arabské krajiny by mali prijať viac palestínskych utečencov, vyhlásil Trump

(tasr)

Minúta  |  

Export zbraní z USA vlani vzrástol o 30 percent

Hodnotu exportu zbraní zo Spojených štátov v roku 2024 dosiahla historický rekord, takmer 319 miliárd dolárov.

Dôvodom je konflikt na Ukrajine, keďže viaceré štáty - vrátane USA - dopĺňajú vlastné zásoby po tom, ako časť zbraní dodali Kyjevu. Navyše, zvyšujú sa obavy z ešte väčšieho konfliktu, pripomína agentúra Reuters.

USA vyviezli v roku 2024 zbrane v celkovej hodnote 318,7 miliardy USD (304,34 miliardy eur). Oproti roku 2023 to predstavuje rast o 29 percent, uviedlo tento týždeň americké ministerstvo zahraničných vecí.

Objednávky prudko vzrástli po invázii Ruska na Ukrajinu takmer pred tromi rokmi a očakáva sa, že vzhľadom na súčasnú nestabilitu budú objednávky pre najväčších amerických producentov, ako Lockheed Martin, General Dynamics a Northrop Grumman pokračovať v raste. Navyše, okrem dodávok na zahraničné trhy rastú objednávky aj od americkej vlády, ktorá chce doplniť zásoby po dodaní zbraní na Ukrajinu.

Predaj zbraní je považovaný za "dôležitý nástroj americkej zahraničnej politiky s potenciálne dlhodobým vplyvom na regionálnu a globálnu bezpečnosť," uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.

Nový americký prezident Donald Trump už počas predvolebnej kampane dával najavo, že od členov NATO bude požadovať zvýšenie financií na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). To je prudký rast oproti v súčasnosti požadovanej úrovni dvoch percent HDP. Trumpom navrhované percento neplní momentálne žiadna krajina NATO ani Spojené štáty.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Ľudia nie sú spokojní s prácou koalície, ani opozície

Prieskum realizovala agentúra NMS Market Research pre reláciu Na telo na vzorke 1 001 respondentov od 9. do 13. januára.

S prácou koalície je spokojných 34 percent opýtaných, nadpriemerne spokojní sú ľudia nad 65 rokov a ľudia s učňovským vzdelaním. Naopak, nespokojní sú ľudia vo veku 25 až 34 rokov a ľudia s vysokoškolským vzdelaním.

Z pohľadu politických strán je spokojných 81 percent voličov Smeru, 60 percent Hlasu a 40 percent voličov SNS. Najviac nespokojní sú voliči opozície - 81 percent podporovateľov KDH, 95 percent voličov PS a všetci voliči SaS.

Lepšie na tom nie je ani opozícia. Spokojných je len 19 percent opýtaných, nespokojných 65 percent. Spokojnosť prejavili najmä voliči najsilnejšej opozičnej strany PS - dovedna 53 percent. Spokojných s prácou opozície je 32 percent voličov KDH a 16 percent voličov SaS.

Čo sa týka koaličných voličov, tak spokojných s prácou opozície je napríklad 12 percent preferovateľov Hlasu a deväť percent Smeru.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.