Školy zápasia s nedostatkom učiteľov. Problémom sú platy, agresivita aj rodičia

Nových zamestnancov hľadalo až 1 971 škôl, ktoré zverejnili celkovo 7 500 inzerátov na pedagogické pozície, 2 180 na nepedagogické pozície a 260 na členov manažmentu. Spolu 4 037 ponúk sa týkalo učiteľských postov na základných a stredných školách. 

Z analýzy portálu Edujobs.sk vyplynulo, že na jednu pozíciu učiteľa na základných školách reagovali v priemere štyria uchádzači, na stredných školách to bolo o dvoch viac. Najväčší záujem bol o prácu pedagogického asistenta, kde na jeden inzerát reagovalo v priemere 26 záujemcov.

Naopak, najmenej záujmu zaznamenali ponuky na pozície riaditeľov, logopédov, majstrov odbornej výchovy, pedagógov tanca či hlavných kuchárov. Na miesto riaditeľa školy sa v priemere hlásil len jeden uchádzač.

Školám v uplynulom roku najviac chýbali vyučujúci matematiky. Na tieto pozície zverejnili až 763 pracovných ponúk. Veľký nedostatok bol aj medzi učiteľmi angličtiny a fyziky.

Podhodnotený plat, deti bez rešpektu

Slovenské školstvo sa tak ocitá v bode, keď je čoraz ťažšie nájsť učiteľov ochotných dlhodobo zotrvať v tejto profesii.

Spýtali sme sa preto pedagogičiek, aké faktory prispievajú k rastúcej nepopulárnosti tohto povolania. Spoločným menovateľom všetkých opýtaných je frustrácia z podmienok, v akých učitelia pracujú, z agresivity a neúcty detí a rodičov či z legislatívneho chaosu.

Jedným z hlavných dôvodov, ktorý demotivuje potenciálnych záujemcov, je však nízky plat. Ako uviedla Petronela, ktorá v školstve pracuje viac ako 15 rokov, táto profesia je výrazne finančne podhodnotená.

„Zároveň sa stretávame s čoraz horšie vychovanými deťmi. Mnohí si myslia, že za všetko je zodpovedný učiteľ, nie dieťa, a tak školáci postupne strácajú rešpekt voči pedagógom. Často narazím na rodiča, ktorý za každú cenu bráni svoje dieťa, aj keď je evidentne v nepráve. Niektorí ľudia akoby stratili pojem o skutočných hodnotách a tým dehonestujú úsilie vyučujúcich," vysvetlila Petronela.

Podľa pedagogičky Márie nepopulárnosť tohto povolania spôsobili najmä neustále legislatívne zmeny, neprimerané ohodnotenie zväčša vysokoškolsky vzdelaných učiteľov, a v poslednej dobe aj strach o svoj život, pretože agresivita u žiakov stúpa.

„To, čo platilo dnes, už zajtra neplatí. Myslím si, že učitelia by sa mali viac zameriavať na osobný rast, vzdelávanie a prípravu na výučbu ako na ,hrabanie sa‘ v zákonoch. Nezáujem o toto zamestnanie je určite aj vinou nízkych platov. Šikovný učiteľ nemá problém nájsť si lepšie platenú prácu v iných odvetviach s lepšou víziou do budúcnosti,” uviedla Mária.

Zlaticu v škole tiež demotivuje postupné znižovanie autority učiteľa, či už zo strany žiakov, alebo rodičov. Stále častejšie sa stretáva aj so školákmi s poruchami správania či hyperaktivitou, ktorí výrazne narúšajú vyučovací proces. 

„Ďalším problémom sú nezmyselné, narýchlo pripravené reformy školského systému, ktoré často navrhujú ľudia bez pedagogickej praxe. Po každých voľbách sa pravidelne zavádza nový chaos, čo situáciu v školstve len zhoršuje,” myslí si učiteľka s viac ako 20-ročnou praxou.

Časté sú aj slovné útoky a provokácie zo strany žiakov, ktoré mieria na učiteľov. Niektorí pedagógovia tieto situácie ignorujú, iní ich riešia poznámkami, individuálnymi pohovormi alebo konzultáciami s riaditeľom školy. „Osobne som sa zatiaľ nestretla s fyzickou agresiou, ale obávam sa, že sme k nej nebezpečne blízko,” doplnila Zlatica.

Zlepšenie podmienok pre učiteľov

Ministerstvo školstva SR sa už niekoľko rokov zaoberá atraktivitou učiteľského povolania a nedostatkom zamestnancov v školstve. Aj podľa prieskumov zlepšenie situácie najviac závisí od vyšších platov, lepšieho spoločenského uznania a zlepšených pracovných podmienok.

„Pre zjednodušenie príchodu nových ľudí do školstva sme vytvorili predpoklady pre rozšírenie zoznamu poskytovateľov doplňujúceho pedagogického štúdia a upravili sme podmienky kvalifikácie. Zaviedli sme tiež nárok na neplatený sabatikal (dlhodobé pracovné voľno, ktoré je považované za efektívnu prevenciu proti vyhoreniu - pozn. red.) a možnosť financovania profesijného rozvoja formou dotácií,” informoval rezort školstva pre Štandard.

Ministerstvo podporuje aj študentov, ktorí sa rozhodnú študovať nedostatkové učiteľské aprobácie, a to prostredníctvom štipendijnej schémy. V roku 2025 bude štipendium vo výške štyritisíc eur ročne pre domácich študentov a päťtisíc eur pre zahraničných.