Preskočiť na obsah
  |  

Rusko údajne obsadilo dedinu v Charkovskej oblasti

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že jeho sily „oslobodili“ dedinu Dvorična v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Pred inváziou tam žilo viac ako tritisíc ľudí.

Dedinu obsadili ruské jednotky ešte na začiatku vojny, no o niekoľko mesiacov neskôr ju Ukrajina získala späť pod kontrolu. Ukrajinská armáda však bola podľa AFP v minulom roku zatlačená späť, keďže ruské jednotky ju na tisíc kilometrov dlhej frontovej línii prevyšujú v počte zbraní a vojakov.

V utorok ukrajinská armáda uviedla, že jej sily odrážajú útoky v mestách Časiv Jar a Toreck vo východnej časti Doneckej oblasti. „Nepriateľ s podporou delostrelectva pokračuje v útokoch na naše pozície v sektoroch Kramatorsk a Toreck,“ oznámila ukrajinská vojenská skupina Chortycia.

Podľa ukrajinských vojenských blogerov ruské sily postupujú k mestu Časiv Jar, ktoré malo pred vojnou približne 12-tisíc obyvateľov. Ruské sily už mesiace bojujú aj o získanie banského mesta Toreck.

„Takmer 140 delostreleckých granátov bolo vypálených na naše opevnenia v Časiv Jare a viac ako 80 v Torecku,“ dodala ukrajinská vojenská skupina bez spresnenia, kedy Rusi útočili.

(tasr)

  |  

Gašpar verí, že na schôdzi budúci týždeň bude mať koalícia nadpolovičnú väčšinu

Ak bude aj v stredu (29. januára) schôdza o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde neuznášaniaschopná, tento bod sa presunie na nasledujúcu riadnu schôdzu, Gašpar nepovažuje za precedens, že sa v utorok na schôdzi koaliční poslanci neprezentov

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD) verí, že na riadnej schôdzi, ktorá sa má začať budúci týždeň, bude mať koalícia potrebných 76 poslancov a možno aj viac. SNS a Hlas-SD podľa neho deklarovali, že situáciu riešia v rámci poslaneckých klubov.

Zdravotnícke zákony by sa mali podľa neho schváliť podľa dohody, no riešiť sa bude ešte rozsah finančných nákladov legislatívy. Zopakoval, že koalícia sa v utorok neprezentovala pri návrhu na odvolanie vlády, pretože opozícia mala možnosť o téme diskutovať minulý týždeň a neurobila tak.

„Chcem veriť, že to bude stále viac ako 76, že schôdza prebehne, že možno bude v zúženom režime, čo sa týka programu," povedal Gašpar o tom, koľko poslancov podporí otvorenie schôdze, ktorá sa má začať o týždeň v utorok (4. februára). Kritizoval lídra PS Michala Šimečku za jeho tvrdenia o potrebe predčasných volieb.

„Strany Hlas a SNS majú za úlohu riešiť si svoju situáciu v kluboch a zatiaľ deklarujú, že 76 bude, možno aj viac," dodal s tým, že výsledok diskusií majú Hlas-SD i SNS oznámiť pred schôdzou. „Keď nebudú vedieť zabezpečiť dostatok hlasov, musí prísť nejaké riešenie, ale nebudem to riešenie teraz pomenovávať," skonštatoval Gašpar.

Vyriešiť sa podľa neho ešte musí otázka vydokladovania nákladov na zdravotnícke zákony, na ktorých sa dohodlo ministerstvo zdravotníctva s lekárskymi odborármi. „Zaviazali sme sa, že pristúpime k schváleniu týchto zákonov v tej podobe, v akej to deklaroval aj lekársky odborový zväz, ale ak to má mať iné dosahy, musíme o tom začať diskutovať," priblížil Gašpar.

„Umožnili sme schôdzu minulý týždeň s týmto bodom. Ak niekto zo schôdze ušiel a nechcel diskutovať, je to opozícia," povedal. "Je to politická taktika, rozhodli sme sa pre túto chvíľu neprísť," doplnil.

(tasr)

  |  

Biely dom pozastavil všetky federálne finančné príspevky

Prezident Donald Trump nariadil federálnym ministerstvám a agentúram, aby v rozsiahlej miere pozastavili granty, pôžičky a iné programy finančnej pomoci, kým ich jeho administratíva nepreskúma.

Dôvodom je preskúmanie grantových programov a pôžičiek zo strany novej administratívy.

Rozpočtová kancelária Bieleho domu (OMB) v tejto veci rozposlala v pondelok večer miestneho času interný obežník, do ktorého nahliadol denník Wall Street Journal (WSJ).

Dokument spôsobil zmätok u niektorých zamestnancov federálnych agentúr, ktorí sa snažili pochopiť, ktorých programov sa to týka a ako majú reagovať, povedala pre WSJ osoba oboznámená so záležitosťou.

Zo znenia dokumentu tiež nebolo jasné, či vláda pozastavila vyplácanie pomoci len v súvislosti s nedávno vydanými dekrétmi, alebo ide o plošné stopnutie financií. Predstavitelia viacerých úradov sa preto pýtajú, či Biely dom pozastavil aj pôžičky pre malé podniky alebo financovanie výstavby diaľnic, dodal zdroj.

V poznámkach pod čiarou sa uvádza výnimka pre program zdravotného poistenia Medicare, dávky sociálneho zabezpečenia a pomoc poskytovanú priamo jednotlivcom. Dokument však neobsahuje žiadne ďalšie upresnenia, preto sa zamestnanci federálnych agentúr v pondelok večer obrátili na svojich poradcov, ktorí podliehajú právnemu poradcovi Bieleho domu.

OMB nariadila, že federálne agentúry „musia dočasne pozastaviť všetky činnosti súvisiace so záväzkami alebo vyplácaním všetkej federálnej finančnej pomoci a ďalšie príslušné činnosti agentúr, ktoré môžu byť ovplyvnené vládnymi nariadeniami vrátane, ale nielen, finančných balíkov zahraničnej pomoci, mimovládne organizácie, DEI [programy diverzity a inklúzie, pozn. red.], ‚woke‘ genderovú ideológiu a Novú zelenú dohodu [Green Deal, pozn. red]“, uvádza sa v obežníku.

Trumpov Biely dom sa tak plošne zameral na všetky genderové a klimatické iniciatívy svojho predchodcu, demokrata Joea Bidena, pripomenul Journal s tým, že nariadenie začne platiť v utorok o 17.00 washingtonského času (23.00 SEČ).

Pozastavenie ohrozuje „miliardy a miliardy komunitných grantov a finančnej podpory, ktoré pomáhajú miliónom ľudí v celej krajine“, reagoval líder demokratickej menšiny v Senáte USA Chuck Schumer.

„Bude to znamenať zmeškané výplaty a platby nájomného a všetko medzi tým: chaos pre všetko od univerzít po neziskové charitatívne organizácie, štátnu pomoc pri katastrofách, miestne orgány činné v trestnom konaní, pomoc starším ľuďom a potraviny pre ľudí v núdzi,“ dodal senátor za štát New York, ktorý zároveň pripomenul, že financovanie týchto programov už schválil Kongres.

Schválenie rozpočtu na programy vládnej pomoci zo strany zákonodarného zboru nepočíta s tým, že kabinet tieto peniaze musí použiť, v prípade ich zrušenia musí vláda finančné prostriedky vrátiť.

Každá agentúra musí „dokončiť komplexnú analýzu všetkých svojich programov federálnej finančnej pomoci s cieľom identifikovať programy, projekty a činnosti, ktoré môžu byť ovplyvnené niektorým z prezidentových dekrétov,“ uvádza sa v memorande.

Agentúry tiež musia bezodkladne oznámiť OMB všetky zákonom predpísané činnosti alebo termíny, ktoré vzniknú počas platnosti pozastavenia. Podrobné informácie musia predložiť Bielemu domu do 10. februára.

Federálna vláda podľa OMB vynaložila vo fiškálnom roku 2024 [ktorý sa skončil v októbri 2024, pozn. red.] na pozastavené programy takmer tri bilióny dolárov, pripomenul dokument.

(sab)

  |  

Majerský: Za schvaľovanie zákonov a vládnutie je zodpovedná koalícia

Ministerstvo zdravotníctva SR potvrdilo, že aktuálne pripravuje návrhy zdravotníckych zákonov k dohode s Lekárskym odborovým združením (LOZ), plánuje ich predložiť na najbližšej schôdzi parlamentu.

Za schvaľovanie zákonov a vládnutie je zodpovedná koalícia, nie opozícia, ktorá má konštruktívne kritizovať to, čo vláda urobila zle. Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) zatiaľ nevie, či v parlamente podporí zmenu zdravotníckej legislatívy. Informoval o tom predseda KDH a poslanec Národnej rady (NR) SR Milan Majerský.

„Akonáhle budeme vedieť komplexný návrh zákona, povieme, či zahlasujeme za to. Ale pripomínam - s podmienkou, že bude otvorená schôdza," povedal Majerský. Dodal, že otvorenie schôdze je zodpovednosťou vládnej koalície.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v decembri 2024 v mene vlády podpísal s LOZ zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov.

Uzavretím zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3300 lekárov. Lekári sa vrátili do nemocníc podmienečne a vláda musí do konca februára 2025 splniť sľuby, ku ktorým sa zaviazala.

(tasr)

  |  

Slovenskí biskupi zverejnili odpoveď cirkvi na množiace sa žiadosti o nulity manželstiev

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) zverejnila na svojich stránkach elektronickú verziu dokumentu, ktorý sa venuje téme manželského katechumenátu pod názvom Katechumenátne itineráre pre manželský život.

„Je dôležitou odpoveďou Cirkvi na výzvy spojené s pastoráciou rodín v dnešnej dobe. Tento dokument predstavuje praktický návod pre diecézy a farnosti, ako pripraviť mladých ľudí na sviatosť manželstva a ako ich ďalej sprevádzať po sobáši. Je reakciou na množiace sa žiadosti o nulity a rozpady manželstiev," píše Konferencia biskupov na svojom webe.

Podľa tajomníka Rady KBS pre rodinu Richard Kucharčíka sa dokument „na manželstvo a jeho prípravu pozerá ako na celoživotný projekt, ktorý vyžaduje manželský katechumenát, proces v ktorom mladí ľudia bez ohľadu na to, v akej fáze vzťahu sa nachádzajú, postupne dorastajú do sviatosti manželstva“.

Podľa dokumentu sa zodpovednosť za sprevádzanie mladých, snúbencov a manželov kladie na plecia celej farnosti, ktorá sa potrebuje naučiť mentalite sprevádzania.

Kucharčík sa domnieva, že „je veľkou príležitosťou pre obnovu našich farností, pre ich pastoračnú konverziu, môže byť vhodným pre úvahu pre stretnutia farských i diecéznych pastoračných rád, pretože ukazuje smer, ktorým by sa pastorácia vo farnosti mala v budúcnosti uberať".

(mja)

  |  

Ruský diplomat Bogdanov plánuje navštíviť Damask

Námestník ruského ministra zahraničia Michail Bogdanov sa tento týždeň chystá navštíviť sýrsky Damask, kde sa plánuje stretnúť s novou vládou, oznámili v utorok dva sýrske zdroje pre agentúru Reuters.

Pôjde o prvú návštevu ruského predstaviteľa v Sýrii po zvrhnutí prezidenta Bašára Asada, ktorý 8. decembra odišiel do Moskvy.

Zdroje neuviedli žiadne podrobnosti o Bogdanovej návšteve. Rusko sa k informácii o plánovanej ceste dosiaľ nevyjadrilo.

Rusko bolo dlhodobým spojencom zvrhnutého prezidenta Asada a počas občianskej vojny v Sýrii, ktorá vypukla v roku 2011, zasiahlo aj vojensky v snahe pomôcť Asadovi získať späť územie od povstalcov.

V decembri sa po bleskovej ofenzíve chopila moci v Sýrii džihádistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) na čele s Ahmadom Husajnom Šarom, ktorý je teraz faktickým lídrom krajiny.

Bogdanov niekoľko dní po Asadovom páde uviedol, že Rusko nadviazalo priame kontakty s politickým výborom HTS. Podľa Bogdanova si Rusko chce udržať svoje dve vojenské základne v Sýrii – námornú v Tartúse a leteckú Humajmím ležiacu neďaleko prístavného mesta Latákia –, aby mohlo pokračovať v boji proti medzinárodnému terorizmu.

Nová sýrska vláda však podľa troch sýrskych podnikateľov a medializovaných informácií v januári zrušila zmluvu s ruskou spoločnosťou o správe a prevádzke prístavu Tartús.

Dočasný sýrsky minister obrany povedal, že prebiehajú rokovania s Ruskom, ktorých cieľom je určiť povahu budúcich vzťahov medzi oboma štátmi. Podľa sýrskeho ministra je Sýria zaviazaná dodržiavať dohody, avšak môže dôjsť k zmenám a doplneniam, „ktorými by sa dosiahli záujmy Sýrie“.

(tasr)