Preskočiť na obsah
  |  

Holandská ING končí s aktivitami v Rusku, svoje aktíva predá miestnej spoločnosti

Holandská banka ING Groep uzatvorila dohodu o predaji svojich ruských aktív. Tie prevezme ruská spoločnosť Global Development JSC.

Na základe dohody ruská spoločnosť, ktorú kontroluje finančný investor so sídlom v Moskve, kúpi všetky akcie ING Bank (Eurasia) JSC. Služby klientom bude potom poskytovať ďalej, ale už pod novou značkou.

Finančné podmienky transakcie nezverejnili, očakáva sa však, že kontrakt zníži čistý zisk ING približne o 700 miliónov eur. Dokončenie transakcie sa očakáva v 3. štvrťroku tohto roka, pričom súhlas s predajom musia dať ešte regulačné úrady.

Po invázii Ruska na Ukrajinu začiatkom roka 2022 a uvalení sankcií na viaceré odvetvia ruskej ekonomiky sa západné banky začali z tohto trhu sťahovať. V Rusku zostalo iba pár západných bánk, najväčšou je v súčasnosti rakúska Raiffeisen.

Okrem nej má v Rusku stále dostatočne veľký biznis aj talianska UniCredit, obe však čelia tlaku zo strany Európskej únie a USA, aby svoj odchod z ruského trhu urýchlili.

Finančná inštitúcia je jednou z posledných európskych bánk, ktoré opustili Rusko po invázii na Ukrajinu, pripomenula agentúra Reuters.

(tasr)

  |  

Inšpekcia vylúčila účelové predvolávanie osôb. Výsluch Migaľa mal byť nariadením prokurátora

Možné účelové predvolanie na výsluch naznačil poslanec Národnej rady (NR) SR Samuel Migaľ.

Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) vylúčil akékoľvek účelové predvolávanie konkrétnych osôb na vykonanie výsluchu. Informovala o tom hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová v súvislosti s medializovanými informáciami.

„Potreba vypočutia svedka S. M. vyplynula z pokynu dozorového prokurátora," vyhlásila hovorkyňa. Vysvetlila, že trestné oznámenie prijaté ÚIS, podané za únik realizačného návrhu z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), sa netýkalo zverejnenia statusu svedka S. M.

„Trestné oznámenie sa týkalo zverejnenia realizačného návrhu NAKA na inej verejnej platforme ako aj inou osobou dňa 13. januára 2024. Z mediálneho prostredia vyplýva, že svedok S. M. zverejnil status so záznamom z NAKA až nasledujúce dni," skonštatovala.

Ďalej ozrejmila, že vypočutie S. M. navrhol v sťažnosti až oznamovateľ, s čím sa stotožnil dozorujúci prokurátor a vyšetrovateľovi uložil pokyn vykonať výsluch S. M. Preto vyšetrovateľ v januári predvolal svedka S. M. na výsluch.

„Ak z výsluchu svedka vyplynie dôvodnosť na predvolanie ešte inej osoby, napríklad ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), vyšetrovateľ si ho predvolá," uzavrela hovorkyňa.

(tasr)

  |  

Pásmo Gazy zrazilo Izrael na kolená, vyhlásil Chameneí

Najvyšší duchovný vodca Iránu reagoval na dohodu o prímerí, ktoré nedávno uzavreli Tel Aviv a militantné hnutie Hamas, píše agentúra AFP.

Ajatolláh Alí Chameneí v utorok vyhlásil, že Pásmo Gazy dostalo Izrael „na kolená“. Odkazoval na dohodu o prímerí a výmene rukojemníkov a väzňov, ktorá pozastavila viac ako 15-mesačnú vojnu v palestínskej enkláve.

„Malé, ohraničené Pásmo Gazy dostalo sionistický režim po zuby ozbrojený a plne podporovaný Amerikou na kolená,“ povedal Chameneí.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Bagájí taktiež v utorok kritizoval vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v nedeľu vyhlásil, že Jordánsko a Egypt by mali prijať Palestínčanov z Pásma Gazy a „vypratať“ tak toto vojnou zničené územie.

„Politický nátlak a demografické manipulácie nedokážu prinútiť Palestínčanov k migrácii,“ napísal hovorca na sieti X. Dodal, že Pásmo Gazy je „domovom Palestínčanov a zaplatili extrémne vysokú cenu za to, aby tam zostali“.

Trumpov nápad na presídlenie Palestínčanov odmietli Egypt, Jordánsko aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás či hnutie Hamas. Liga arabských štátov varovala pred „pokusmi o vyhnanie palestínskeho ľudu z jeho územia“. Trumpovu myšlienku však privítal izraelský krajne pravicový minister financií Bezalel Smotrič, podľa ktorého ide o „skvelý nápad“.

(tasr)

  |  

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti varuje pred zvýšeným rizikom útokov

Upozorňuje na zvýšené riziko kybernetických bezpečnostných útokov, a to najmä na infraštruktúru prevádzkovateľov základných služieb a prvkov kritickej infraštruktúry.

„Minulý týždeň zasiahla školy v Maďarsku ďalšia vlna e-mailov vyhrážajúcich sa bombovým útokom. V pondelok (27. januára) prebehla tá istá kampaň voči 800 školám v Slovinsku. Keďže na základe technickej analýzy ide s veľkou pravdepodobnosťou o rovnakého aktéra, ktorý zasielal výhražné e-maily na slovenské školy v máji minulého roka, je možné očakávať bezprostredne hroziacu vlnu tých e-mailov cieliacu aj na Slovenskú republiku," informoval Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na svojom webe.

Prevádzkovatelia základných služieb a prvkov kritickej infraštruktúry a všetky vzdelávacie inštitúcie by sa mali podľa úradu pripraviť na ďalšiu masívnu vlnu výhražnej bombovej e-mailovej kampane, ransomvérové útoky, skenovanie zraniteľností v systémoch a spearphishingové útoky na základe predchádzajúcich únikov informácií.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti v tejto súvislosti poukázalo, že doteraz sa žiadne z bombových hrozieb tohto aktéra podľa verejne dostupných informácií nenaplnili.

Zároveň Národné bezpečnostné a analytické centrum vydalo metodiku vyhodnocovania rizika bombových hrozieb, ktorú je možné i v tomto prípade aplikovať.

„Je však na zodpovednosti každej organizácie individuálne vyhodnotiť hroziace riziko a adekvátne zareagovať," podotkol NBÚ.

(tasr)

  |  

Pri búraní mosta v Drážďanoch objavili ďalšiu bombu z druhej svetovej vojny

Pri búraní čiastočne zrúteného mosta Carolabrücke v saských Drážďanoch na východe Nemecka v utorok opäť objavili nevybuchnutú bombu pochádzajúcu zjavne z čias druhej svetovej vojny. Oznámenie miestnych úradov citovala agentúra DPA.

Bombu našli robotníci. Úrady nakrátko uzavreli okolitú oblasť. Pyrotechnici však zistili, že neobsahuje rozbušku a je tak možné ju bezpečne premiestniť, oznámila miestna polícia. Pri prácach na moste objavili 250-kilogramovú nálož aj v pondelok. Taktiež neobsahovala rozbušku a bolo možné ju bezpečne premiestniť a zneškodniť.

Už začiatkom januára sa v areáli mosta našla aj 250-kilogramová britská letecká bomba z druhej svetovej vojny. Jej detonácia si vtedy vynútila evakuáciu rozsiahlej časti centra mesta v okruhu jedného kilometra od miesta nálezu. Opatrenia sa dotkli približne 10-tisíc ľudí.

Evakuovali vtedy sídlo saskej vlády, krajinský parlament, policajné riaditeľstvo, ako aj početné múzeá, hotely a obchody.

Búranie Carolabrücke prebieha od 11. septembra 2024, keď sa jeho časť nečakane zrútila do rieky Labe. Vzhľadom na poškodenie sa most musí zbúrať celý.

Drážďany boli počas vojny niekoľkokrát bombardované. Mesto značne poškodili masívne nálety britského a amerického letectva, ktoré sa uskutočnili na sklonku vojny 13. a 14. februára 1945, pri ktorých podľa odhadov zahynulo do 25-tisíc ľudí.

(tasr)

  |  

Rusko údajne obsadilo dedinu v Charkovskej oblasti

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že jeho sily „oslobodili“ dedinu Dvorična v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Pred inváziou tam žilo viac ako tritisíc ľudí.

Dedinu obsadili ruské jednotky ešte na začiatku vojny, no o niekoľko mesiacov neskôr ju Ukrajina získala späť pod kontrolu. Ukrajinská armáda však bola podľa AFP v minulom roku zatlačená späť, keďže ruské jednotky ju na tisíc kilometrov dlhej frontovej línii prevyšujú v počte zbraní a vojakov.

V utorok ukrajinská armáda uviedla, že jej sily odrážajú útoky v mestách Časiv Jar a Toreck vo východnej časti Doneckej oblasti. „Nepriateľ s podporou delostrelectva pokračuje v útokoch na naše pozície v sektoroch Kramatorsk a Toreck,“ oznámila ukrajinská vojenská skupina Chortycia.

Podľa ukrajinských vojenských blogerov ruské sily postupujú k mestu Časiv Jar, ktoré malo pred vojnou približne 12-tisíc obyvateľov. Ruské sily už mesiace bojujú aj o získanie banského mesta Toreck.

„Takmer 140 delostreleckých granátov bolo vypálených na naše opevnenia v Časiv Jare a viac ako 80 v Torecku,“ dodala ukrajinská vojenská skupina bez spresnenia, kedy Rusi útočili.

(tasr)