Preskočiť na obsah
  |  

Pásmo Gazy zrazilo Izrael na kolená, vyhlásil Chameneí

Najvyšší duchovný vodca Iránu reagoval na dohodu o prímerí, ktoré nedávno uzavreli Tel Aviv a militantné hnutie Hamas, píše agentúra AFP.

Ajatolláh Alí Chameneí v utorok vyhlásil, že Pásmo Gazy dostalo Izrael „na kolená“. Odkazoval na dohodu o prímerí a výmene rukojemníkov a väzňov, ktorá pozastavila viac ako 15-mesačnú vojnu v palestínskej enkláve.

„Malé, ohraničené Pásmo Gazy dostalo sionistický režim po zuby ozbrojený a plne podporovaný Amerikou na kolená,“ povedal Chameneí.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Bagájí taktiež v utorok kritizoval vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v nedeľu vyhlásil, že Jordánsko a Egypt by mali prijať Palestínčanov z Pásma Gazy a „vypratať“ tak toto vojnou zničené územie.

„Politický nátlak a demografické manipulácie nedokážu prinútiť Palestínčanov k migrácii,“ napísal hovorca na sieti X. Dodal, že Pásmo Gazy je „domovom Palestínčanov a zaplatili extrémne vysokú cenu za to, aby tam zostali“.

Trumpov nápad na presídlenie Palestínčanov odmietli Egypt, Jordánsko aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás či hnutie Hamas. Liga arabských štátov varovala pred „pokusmi o vyhnanie palestínskeho ľudu z jeho územia“. Trumpovu myšlienku však privítal izraelský krajne pravicový minister financií Bezalel Smotrič, podľa ktorého ide o „skvelý nápad“.

(tasr)

  |  

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti varuje pred zvýšeným rizikom útokov

Upozorňuje na zvýšené riziko kybernetických bezpečnostných útokov, a to najmä na infraštruktúru prevádzkovateľov základných služieb a prvkov kritickej infraštruktúry.

„Minulý týždeň zasiahla školy v Maďarsku ďalšia vlna e-mailov vyhrážajúcich sa bombovým útokom. V pondelok (27. januára) prebehla tá istá kampaň voči 800 školám v Slovinsku. Keďže na základe technickej analýzy ide s veľkou pravdepodobnosťou o rovnakého aktéra, ktorý zasielal výhražné e-maily na slovenské školy v máji minulého roka, je možné očakávať bezprostredne hroziacu vlnu tých e-mailov cieliacu aj na Slovenskú republiku," informoval Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na svojom webe.

Prevádzkovatelia základných služieb a prvkov kritickej infraštruktúry a všetky vzdelávacie inštitúcie by sa mali podľa úradu pripraviť na ďalšiu masívnu vlnu výhražnej bombovej e-mailovej kampane, ransomvérové útoky, skenovanie zraniteľností v systémoch a spearphishingové útoky na základe predchádzajúcich únikov informácií.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti v tejto súvislosti poukázalo, že doteraz sa žiadne z bombových hrozieb tohto aktéra podľa verejne dostupných informácií nenaplnili.

Zároveň Národné bezpečnostné a analytické centrum vydalo metodiku vyhodnocovania rizika bombových hrozieb, ktorú je možné i v tomto prípade aplikovať.

„Je však na zodpovednosti každej organizácie individuálne vyhodnotiť hroziace riziko a adekvátne zareagovať," podotkol NBÚ.

(tasr)

  |  

Pri búraní mosta v Drážďanoch objavili ďalšiu bombu z druhej svetovej vojny

Pri búraní čiastočne zrúteného mosta Carolabrücke v saských Drážďanoch na východe Nemecka v utorok opäť objavili nevybuchnutú bombu pochádzajúcu zjavne z čias druhej svetovej vojny. Oznámenie miestnych úradov citovala agentúra DPA.

Bombu našli robotníci. Úrady nakrátko uzavreli okolitú oblasť. Pyrotechnici však zistili, že neobsahuje rozbušku a je tak možné ju bezpečne premiestniť, oznámila miestna polícia. Pri prácach na moste objavili 250-kilogramovú nálož aj v pondelok. Taktiež neobsahovala rozbušku a bolo možné ju bezpečne premiestniť a zneškodniť.

Už začiatkom januára sa v areáli mosta našla aj 250-kilogramová britská letecká bomba z druhej svetovej vojny. Jej detonácia si vtedy vynútila evakuáciu rozsiahlej časti centra mesta v okruhu jedného kilometra od miesta nálezu. Opatrenia sa dotkli približne 10-tisíc ľudí.

Evakuovali vtedy sídlo saskej vlády, krajinský parlament, policajné riaditeľstvo, ako aj početné múzeá, hotely a obchody.

Búranie Carolabrücke prebieha od 11. septembra 2024, keď sa jeho časť nečakane zrútila do rieky Labe. Vzhľadom na poškodenie sa most musí zbúrať celý.

Drážďany boli počas vojny niekoľkokrát bombardované. Mesto značne poškodili masívne nálety britského a amerického letectva, ktoré sa uskutočnili na sklonku vojny 13. a 14. februára 1945, pri ktorých podľa odhadov zahynulo do 25-tisíc ľudí.

(tasr)

  |  

Rusko údajne obsadilo dedinu v Charkovskej oblasti

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že jeho sily „oslobodili“ dedinu Dvorična v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Pred inváziou tam žilo viac ako tritisíc ľudí.

Dedinu obsadili ruské jednotky ešte na začiatku vojny, no o niekoľko mesiacov neskôr ju Ukrajina získala späť pod kontrolu. Ukrajinská armáda však bola podľa AFP v minulom roku zatlačená späť, keďže ruské jednotky ju na tisíc kilometrov dlhej frontovej línii prevyšujú v počte zbraní a vojakov.

V utorok ukrajinská armáda uviedla, že jej sily odrážajú útoky v mestách Časiv Jar a Toreck vo východnej časti Doneckej oblasti. „Nepriateľ s podporou delostrelectva pokračuje v útokoch na naše pozície v sektoroch Kramatorsk a Toreck,“ oznámila ukrajinská vojenská skupina Chortycia.

Podľa ukrajinských vojenských blogerov ruské sily postupujú k mestu Časiv Jar, ktoré malo pred vojnou približne 12-tisíc obyvateľov. Ruské sily už mesiace bojujú aj o získanie banského mesta Toreck.

„Takmer 140 delostreleckých granátov bolo vypálených na naše opevnenia v Časiv Jare a viac ako 80 v Torecku,“ dodala ukrajinská vojenská skupina bez spresnenia, kedy Rusi útočili.

(tasr)

  |  

Gašpar verí, že na schôdzi budúci týždeň bude mať koalícia nadpolovičnú väčšinu

Ak bude aj v stredu (29. januára) schôdza o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde neuznášaniaschopná, tento bod sa presunie na nasledujúcu riadnu schôdzu, Gašpar nepovažuje za precedens, že sa v utorok na schôdzi koaliční poslanci neprezentov

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD) verí, že na riadnej schôdzi, ktorá sa má začať budúci týždeň, bude mať koalícia potrebných 76 poslancov a možno aj viac. SNS a Hlas-SD podľa neho deklarovali, že situáciu riešia v rámci poslaneckých klubov.

Zdravotnícke zákony by sa mali podľa neho schváliť podľa dohody, no riešiť sa bude ešte rozsah finančných nákladov legislatívy. Zopakoval, že koalícia sa v utorok neprezentovala pri návrhu na odvolanie vlády, pretože opozícia mala možnosť o téme diskutovať minulý týždeň a neurobila tak.

„Chcem veriť, že to bude stále viac ako 76, že schôdza prebehne, že možno bude v zúženom režime, čo sa týka programu," povedal Gašpar o tom, koľko poslancov podporí otvorenie schôdze, ktorá sa má začať o týždeň v utorok (4. februára). Kritizoval lídra PS Michala Šimečku za jeho tvrdenia o potrebe predčasných volieb.

„Strany Hlas a SNS majú za úlohu riešiť si svoju situáciu v kluboch a zatiaľ deklarujú, že 76 bude, možno aj viac," dodal s tým, že výsledok diskusií majú Hlas-SD i SNS oznámiť pred schôdzou. „Keď nebudú vedieť zabezpečiť dostatok hlasov, musí prísť nejaké riešenie, ale nebudem to riešenie teraz pomenovávať," skonštatoval Gašpar.

Vyriešiť sa podľa neho ešte musí otázka vydokladovania nákladov na zdravotnícke zákony, na ktorých sa dohodlo ministerstvo zdravotníctva s lekárskymi odborármi. „Zaviazali sme sa, že pristúpime k schváleniu týchto zákonov v tej podobe, v akej to deklaroval aj lekársky odborový zväz, ale ak to má mať iné dosahy, musíme o tom začať diskutovať," priblížil Gašpar.

„Umožnili sme schôdzu minulý týždeň s týmto bodom. Ak niekto zo schôdze ušiel a nechcel diskutovať, je to opozícia," povedal. "Je to politická taktika, rozhodli sme sa pre túto chvíľu neprísť," doplnil.

(tasr)

  |  

Biely dom pozastavil všetky federálne finančné príspevky

Prezident Donald Trump nariadil federálnym ministerstvám a agentúram, aby v rozsiahlej miere pozastavili granty, pôžičky a iné programy finančnej pomoci, kým ich jeho administratíva nepreskúma.

Dôvodom je preskúmanie grantových programov a pôžičiek zo strany novej administratívy.

Rozpočtová kancelária Bieleho domu (OMB) v tejto veci rozposlala v pondelok večer miestneho času interný obežník, do ktorého nahliadol denník Wall Street Journal (WSJ).

Dokument spôsobil zmätok u niektorých zamestnancov federálnych agentúr, ktorí sa snažili pochopiť, ktorých programov sa to týka a ako majú reagovať, povedala pre WSJ osoba oboznámená so záležitosťou.

Zo znenia dokumentu tiež nebolo jasné, či vláda pozastavila vyplácanie pomoci len v súvislosti s nedávno vydanými dekrétmi, alebo ide o plošné stopnutie financií. Predstavitelia viacerých úradov sa preto pýtajú, či Biely dom pozastavil aj pôžičky pre malé podniky alebo financovanie výstavby diaľnic, dodal zdroj.

V poznámkach pod čiarou sa uvádza výnimka pre program zdravotného poistenia Medicare, dávky sociálneho zabezpečenia a pomoc poskytovanú priamo jednotlivcom. Dokument však neobsahuje žiadne ďalšie upresnenia, preto sa zamestnanci federálnych agentúr v pondelok večer obrátili na svojich poradcov, ktorí podliehajú právnemu poradcovi Bieleho domu.

OMB nariadila, že federálne agentúry „musia dočasne pozastaviť všetky činnosti súvisiace so záväzkami alebo vyplácaním všetkej federálnej finančnej pomoci a ďalšie príslušné činnosti agentúr, ktoré môžu byť ovplyvnené vládnymi nariadeniami vrátane, ale nielen, finančných balíkov zahraničnej pomoci, mimovládne organizácie, DEI [programy diverzity a inklúzie, pozn. red.], ‚woke‘ genderovú ideológiu a Novú zelenú dohodu [Green Deal, pozn. red]“, uvádza sa v obežníku.

Trumpov Biely dom sa tak plošne zameral na všetky genderové a klimatické iniciatívy svojho predchodcu, demokrata Joea Bidena, pripomenul Journal s tým, že nariadenie začne platiť v utorok o 17.00 washingtonského času (23.00 SEČ).

Pozastavenie ohrozuje „miliardy a miliardy komunitných grantov a finančnej podpory, ktoré pomáhajú miliónom ľudí v celej krajine“, reagoval líder demokratickej menšiny v Senáte USA Chuck Schumer.

„Bude to znamenať zmeškané výplaty a platby nájomného a všetko medzi tým: chaos pre všetko od univerzít po neziskové charitatívne organizácie, štátnu pomoc pri katastrofách, miestne orgány činné v trestnom konaní, pomoc starším ľuďom a potraviny pre ľudí v núdzi,“ dodal senátor za štát New York, ktorý zároveň pripomenul, že financovanie týchto programov už schválil Kongres.

Schválenie rozpočtu na programy vládnej pomoci zo strany zákonodarného zboru nepočíta s tým, že kabinet tieto peniaze musí použiť, v prípade ich zrušenia musí vláda finančné prostriedky vrátiť.

Každá agentúra musí „dokončiť komplexnú analýzu všetkých svojich programov federálnej finančnej pomoci s cieľom identifikovať programy, projekty a činnosti, ktoré môžu byť ovplyvnené niektorým z prezidentových dekrétov,“ uvádza sa v memorande.

Agentúry tiež musia bezodkladne oznámiť OMB všetky zákonom predpísané činnosti alebo termíny, ktoré vzniknú počas platnosti pozastavenia. Podrobné informácie musia predložiť Bielemu domu do 10. februára.

Federálna vláda podľa OMB vynaložila vo fiškálnom roku 2024 [ktorý sa skončil v októbri 2024, pozn. red.] na pozastavené programy takmer tri bilióny dolárov, pripomenul dokument.

(sab)