30. januára 2025 | 14:37

Minúta | 30. januára 2025 | 14:37

Netanjahu pozastavil prepustenie palestínskych väzňov

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok nariadil odložiť prepustenie 110 palestínskych väzňov, ktorých má Izrael prepustiť v rámci dohody o prímerí s Hamasom.

Výmena za izraelských rukojemníkov sa zdrží v dôsledku údajného chaosu, ktorý sprevádzal prepustenie izraelskej vojačky a dôchodcu vo štvrtok v gazskom Chán Júnise, píše agentúra AFP.

„Premiér Benjamin Netanjahu spolu s ministrom obrany Jisraelom Katzom dali pokyn na odloženie prepustenia teroristov, ktoré bolo naplánované na dnes, až kým nebude zaistené bezpečné prepustenie našich rukojemníkov v nadchádzajúcich fázach,“ vyhlásila kancelária premiéra.

Úrad zároveň vyzval sprostredkovateľov, aby dosiahli žiadané pokojné prepúšťanie izraelských rukojemníkov.

Spravodajský portál Times of Israel informoval, že v čase vydania Netanjahuovho príkazu boli palestínski väzni už v autobusoch pripravení na prepustenie.

Zdroj z palestínskeho militantného hnutia povedal, že Hamas je v kontakte so sprostredkovateľmi dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, aby „prinútili“ Izrael prepustiť 110 väzňov.

Nepotvrdené správy izraelskej televízie Channel 12 a ďalších hebrejských médií tvrdia, že Hamas a Tel Aviv sa dohodli na pokračovaní výmeny, ktorú uskutočnia neskôr v priebehu dňa. Palestínčania budú prepustení z väznice Ofir v okupovanom Predjordánsku o 17.00 miestneho času (16.00 SEČ), citoval TOI.

Hamas vo štvrtok prepustil v meste Džabálijá 20-ročnú izraelskú vojačku Agam Bergerovú. Neskôr v meste Chán Júnis prepustil ďalších dvoch izraelských rukojemníkov: 29-ročnú Arbel Jehudovú a 80-ročného Gadiho Mosesa. Odovzdávanie rukojemníkov označila televízia BBC za chaotické.

Na mieste prepustenia sa zhromaždil dav, v ktorom bolo náročné sa pohybovať a ľudia strkali do prepúšťaných rukojemníkov.

Izrael mal podľa plánu vo štvrtok v rámci prvej fázy prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti 19. januára, prepustiť 110 palestínskych väzňov. Tridsaťdva z nich bolo odsúdených na doživotné tresty, 30 sú podľa BBC maloletí a ženy.

Ďalších 20 osôb má byť deportovaných „mimo palestínskych území“. Mnohí z väznených Palestínčanov, ktorí majú byť v rámci dohody prepustení, neboli nikdy obvinení z trestného činu.

(tasr, sab)

30. januára 2025 | 13:33

Minúta | 30. januára 2025 | 13:33

Rusko varovalo pred možným chaosom v Srbsku

Ministerstvo zahraničia v Moskve reagovalo na protikorupčné protesty študentov, ktoré viedli k demisii premiéra Miloša Vučevića.

Rusko vo štvrtok varovalo pred možným chaosom v Srbsku po dlhotrvajúcich protikorupčných protestoch, ktoré spustila tragédia v Novom Sade. Moskva súčasne vyzdvihla, že vláda v Belehrade načúva kritickým signálom a deklaruje pripravenosť na priamy dialóg v rámci politického procesu.

„Je mimoriadne dôležité, aby demonštranti... ukázali, že sú rozumní, a nenechali sa viesť tými, ktorí podnecujú emócie. Nemôžeme dovoliť, aby v Srbsku vládol chaos. Krajina už čelí mnohým vonkajším a vnútorným výzvam,“ vyhlásila hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.

Hovorkyňa tiež povedala, že „najnebezpečnejšia vec je dnes rozkol v krajine“, citovala ju agentúra AFP.

Masové demonštrácie v Srbsku sa začali pred tromi mesiacmi a vyvolalo ich zrútenie betónového prístrešku vybudovaného nad vchodom do železničnej stanice v Novom Sade, pri ktorom prišlo o život 15 ľudí. Mnohí Srbi totiž tragédiu v Novom Sade spájajú nielen s nedostatočným stavebným dozorom, ale aj s korupciou.

Srbské úrady medzičasom vyhoveli časti požiadaviek demonštrantov a sprístupnili časť dokumentácie k dostavbe v Novom Sade. Experti však tieto dokumenty považujú za nedostatočné. Úrady prisľúbili, že čoskoro zverejnia ďalšiu dokumentáciu.

Ďalšou požiadavkou demonštrantov bolo stiahnutie obvinení proti demonštrantom zatknutým na doterajších protestných zhromaždeniach a zvýšenie financovania pre školstvo. Srbský prezident Aleksandar Vučić v stredu omilostil 13 osôb zadržaných počas protestov.

Zacharovová vo svojom vyhlásení ocenila prístup srbských úradov, ktoré „načúvajú kritike a sú ochotné zapojiť sa do priameho dialógu s každým v rámci politického procesu“.

Srbské vedenie podľa Zacharovovej „robí všetko pre to, aby zabránilo dramatickému vývoju udalostí“. Vyjadrila presvedčenie, že „toto je jediný skutočný spôsob, ako dosiahnuť univerzálnu dohodu v záujme ochrany suverenity, národnej dôstojnosti a tradičných hodnôt a zachovania vnútornej stability“.

Napätie v Srbsku v posledných týždňoch stúplo, pričom na niektorých protestoch zaznamenali aj násilné incidenty. Z útokov na demonštrantov ich účastníci obvinili provládnych výtržníkov.

Vučić a vládni predstavitelia od tragédie v Novom Sade oscilujú medzi výzvami na rokovania a obvineniami, že demonštrantov podporujú zahraničné mocnosti. Trvajú tiež na tom, že požiadavky študentov splnili, napísala v stredu AFP.

(tasr)

30. januára 2025 | 13:21

Minúta | 30. januára 2025 | 13:21

Salvador umožnil jednoduchšiu úpravu ústavy

Salvádorský parlament v stredu ratifikoval ústavnú reformu, ktorá v budúcnosti uľahčí zavádzanie zmien v ústave. S prijatím reformy v potvrdzujúcom hlasovaní súhlasilo 57 poslancov zo 60-členného parlamentu. Reformu ústavy predložil prezident Nayib Bukele ešte v apríli 2024, pripomenuli agentúry AP a AFP.

Reforma stanovuje, že na zmenu ústavy budú po novom potrebné hlasy troch štvrtín poslancov parlamentu v jednom hlasovaní. Doposiaľ bolo potrebné získať hlasy aspoň 51 poslancov, pričom zmenu musel potvrdiť druhým hlasovaním ešte aj novozvolený parlament po najbližších voľbách. Prvé kolo hlasovania o tomto zákone sa uskutočnilo v apríli 2024.

Salvádorskému parlamentu dominuje strana Nuevas Ideas, ktorú založil Bukele. Opozícia jej vyčíta, že sa snaží centralizovať moc do svojich rúk.

Podľa lídra strany Nuevas Ideas Christiana Guevaru je bezprostredným cieľom reformy odstrániť z ústavy právo politických strán dostávať od štátu peniaze. „Už žiadne financovanie politických strán z peňazí ľudí,“ napísal Bukele v stredu na sieti X.

Po prvom hlasovaní o tomto zákone upozornila organizácia Amnesty International na „možný negatívny vplyv novely ústavy na ľudské práva“.

Bukele bol opätovne zvolený za prezidenta vo februári 2024. V predchádzajúcom volebnom období vyhlásil takzvanú vojnu proti pouličným gangom. Vyhlásil výnimočný stav a bezpečnostné zložky nepotrebovali na zatýkanie podozrivých zatykač.

Ľudskoprávne organizácie metódy Bukeleho kritizovali, avšak podľa prieskumov väčšina obyvateľov Salvádoru víta skutočnosť, že počet vrážd odvtedy poklesol.

(tasr)

30. januára 2025 | 12:44

Minúta | 30. januára 2025 | 12:44

Zákon k dohode s lekármi môže ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, varuje Stachura

Poslanec Národnej rady SR Peter Stachura (KDH) tiež vyzval ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), aby znenie legislatívy zvážil. Poukázal na riziká súvisiace so skrátením týždenného pracovného času zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach či zavedením personálnych normatívov.

„Vyzývam ministra Šaška, aby dôkladne zvážil, s čím príde do parlamentu, pretože KDH napriek tomu, že je presvedčené a chce podporiť aj Lekárske odborové združenie (LOZ) v úprimnej snahe, aby sa štátne nemocnice dofinancovali, aby bolo spravodlivé financovanie, a podporujeme viaceré tieto kroky, ale so všetkými krokmi nemôžeme súhlasiť, pretože to ohrozí našich pacientov na Slovensku," poznamenal.

Poslanec namietal napríklad návrh skrátenia týždenného pracovného času v nemocniciach zo 40 na 37,5 hodiny. Poukázal na to, že viaceré nemocnice majú čas v súčasnosti nastavený na 37,5 h, ale ide o dohodu v kolektívnych zmluvách, ktorá sa dá kedykoľvek vypovedať.

„Ak to bude v zákone, tak také ľahké to s vypovedaním už vôbec nebude," podotkol. Úprava môže byť podľa neho problematická pri nemocniciach so 40-hodinovým pracovným časom.

Upozornil na to, že nemocnice budú po skrátení potrebovať buď viac personálu, alebo zvýšiť nadčasy. Obáva sa, že by zmena mohla priniesť zatváranie oddelení alebo redukciu lôžok.

Upozornil tiež na návrh zavedenia personálnych normatívov. Myslí si, že zámer je dobrý a garantuje určitú kvalitu, no obáva sa, že v zákone nebudú normatívy nastavené správne. „Do zákona sa má zakotviť výnos, ktorý vznikol pred 17 rokmi," ilustroval.

Stachura však zároveň poukázal na to, že legislatíva obsahuje aj viaceré pozitíva, napríklad návrh realizácie auditov v nemocniciach či zámer zvýšenia transparentnosti rozdeľovania financií na jednotlivé nemocnice v SR.

Vláda bude vo štvrtok popoludní pokračovať v rokovaniach o návrhu zdravotníckej legislatívy k dohode s LOZ. Zmeny sa majú týkať valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zamestnancov nemocníc.

Vyžiadať si majú náklady vo výške niekoľko miliónov eur. Prijatím zákonov lekárski odborári koncom minulého roka podmienili stiahnutie hromadných výpovedí. Ak nebudú prijaté do konca februára, lekári od marca podajú výpovede a opustia nemocnice.

(tasr)

30. januára 2025 | 12:35

Minúta | 30. januára 2025 | 12:35

Senát USA schválil Trumpovho šéfa environmentálnej agentúry

Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) vydáva vládne nariadenia, ktoré obmedzujú ťažbu fosílnych palív v chránených oblastiach, pripomenula agentúra AFP.

Nominanta amerického prezidenta Donalda Trumpa na riaditeľa EPA Leeho Zeldina v stredu odobril Senát. Bývalý kongresman sa zaviazal naplniť Trumpove predvolebné sľuby o posilnení energetickej dominancie USA a zrušení environmentálnych nariadení prijatých predchádzajúcou administratívou.

Za Zeldina hlasovalo 56 senátorov, 42 bolo proti a dvaja nehlasovali. Republikánskeho nominanta podporili aj dvaja demokratickí senátori z Arizony a jeden z Pensylvánie.

Počas vypočúvania Zeldin priznal, že zmena klímy spôsobená človekom je skutočná, na rozdiel od Trumpa, ktorý ju označil za podvod, píše AFP.

Zeldin opakovane zdôrazňoval, že sa bude snažiť zabezpečiť pre obyvateľov „čistý vzduch“ a „čistú vodu“. Podľa AFP túto rétoriku často používajú konzervatívni republikáni, ktorí obhajujú používanie fosílnych palív a nepodporujú boj s „klimatickou krízou“.

Podľa environmentalistov je Zeldin lojalistom Trumpa a obávajú sa, že do dôležitých funkcií dosadí ľudí uprednostňujúcich finančný zisk pred prírodou. Zástupcovia priemyslu ho zas vnímajú ako človeka schopného hľadať riešenia najnaliehavejších energetických problémov krajiny.

Trump od svojho nástupu do funkcie minulý týždeň začal výrazne meniť americkú politiku životného prostredia. V prvý deň vo funkcii podpísal už druhé odstúpenie USA od Parížskej klimatickej dohody, vyhlásil „národnú energetickú pohotovosť“ s cieľom rozšíriť ťažbu ropy a podpísal nariadenie, ktorého cieľom je spomaliť prechod na elektrickú mobilitu.

(tasr)

30. januára 2025 | 12:32

Minúta | 30. januára 2025 | 12:32

Štát posúva tému nájomného bývania. Fico zdôraznil, že nepôjde o sociálne byty

Na Slovensku nie je vytvorený sektor nájomného bývania a až 90 percent bytov je v súkromnom vlastníctve. Zvýšenie dostupnosti nájomného bývania je pritom v súčasnosti jednou z hlavných priorít vlády. Uviedol to vo štvrtok predseda vlády SR Robert Fico (Smer), ktorý v tejto súvislosti upriamil pozornosť na dôležitosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB).

Vďaka podpore štátu tak budú mať obyvatelia podľa premiéra možnosť dostať sa k stabilnému a dostupnému bývaniu.

Premiér zdôraznil, že v rámci tohto systému nejde o sociálne byty, ale o štandardné nájomné bývanie v priemernej kvalite.

„Nie sú to sociálne byty určené pre ľudí, ktorí sú povedzme úplne na dne so svojimi príjmami. To sú štandardné nájomné byty. Len budú mať výhody, že budú mať tieto byty regulované nájomné," povedal Fico.

Z rozvoja štátom podporovaného nájomného bývania by mali profitovať všetky zainteresované strany – obyvatelia, obce, mestá a podnikateľský sektor podieľajúci sa na výstavbe.

Výstavba nájomného bývania bude podľa premiéra príležitosťou pre súkromné slovenské firmy v oblasti stavebníctva.

Finančné náklady štátu by mali byť pritom podľa jeho slov minimálne. Všetky zdroje, ktoré štát do rozvoja nájomného bývania investuje, budú plynúť do správy AŠPNB.

Predseda vlády zároveň pripomenul, že agentúra by mala od 1. februára spustiť register, do ktorého sa budú záujemcovia o tieto nájomné byty zapisovať. Taktiež poďakoval za nápad rozvoja štátom podporovaného nájomného bývania predchádzajúcej vláde, ktorá priniesla túto myšlienku počas jej pôsobenia.

Na problematickú situáciu s nájomným bývaním na Slovensku upozornil aj štátny tajomník Ministerstva dopravy SR Igor Choma. Nájomné bývanie podľa neho na Slovensku chýba a zvýšenie jeho dostupnosti je jedným z hlavných cieľov rezortu dopravy, ako aj prioritou súčasnej vlády.

(tasr)

30. januára 2025 | 12:17

Minúta | 30. januára 2025 | 12:17

Švajčiarsko zakáže adopcie detí zo zahraničia

Švajčiarska vláda v stredu oznámila, že zakáže adopcie detí zo zahraničia. Dôvodom tohto kroku sú odhalenia o rozsiahlom porušovaní zákonov v minulosti a obavy z pokračovania tejto praxe.

Bern k tomuto kroku hodlá pristúpiť v dôsledku masívneho porušovania zákonov o adopciách, pripomenula agentúra AFP.

Vláda poverila ministerstvo spravodlivosti, aby do konca roka 2026 vypracovalo návrh príslušnej legislatívy. Analýza vykonaná nezávislými odborníkmi podľa nej ukázala, že ani tie najprísnejšie zákony o adopcii nedokážu zabrániť jej zneužívaniu.

Bern si nechal vypracovať nezávislý posudok po zverejnení dvoch štúdií z posledných rokov, ktoré zistili, že v rokoch 1970 až 1990 mohli byť nezákonne adoptované z rôznych krajín tisícky detí.

„Pri adopciách zo zahraničia sa v minulosti vyskytli nezrovnalosti veľkého rozsahu. Vládu mrzí, že úrady si nesplnili svoje povinnosti voči deťom a ich rodinám,“ uvádza sa vo vyhlásení kabinetu.

Nezávislí experti mali za úlohu preskúmať, či a ako by revízia legislatívy týkajúcej sa adopcií zo zahraničia mohla zabrániť jej zneužívaniu v budúcnosti. Dospeli k záveru, že opatrenia na národnej a regionálnej úrovni vo Švajčiarsku sú dostatočné, no aj napriek tomu nie je možné úplne zabrániť ich zneužívaniu.

Vláda pri rozhodovaní o úplnom zákaze adopcií zo zahraničia zohľadnila aj skutočnosť, že ich počet v posledných rokoch prudko klesol z niekoľkých stoviek na približne 30 ročne. Zároveň zdôraznila, že adopcie v rámci Švajčiarska zostanú legálne.

(tasr)

30. januára 2025 | 12:04

Minúta | 30. januára 2025 | 12:04

Hamas odovzdal ďalších dvoch izraelských rukojemníkov

Palestínski militanti cez deň prepustia aj piatich thajských rukojemníkov, ktorých odovzdanie si dohodli s Bangkokom.

Palestínske militantné hnutie Hamas odovzdalo v rámci dohody o prímerí v Pásme Gazy vo štvrtok Červenému krížu v meste Chán Júnis dvoch izraelských rukojemníkov, Arbel Jehudovú (29) a Gadiho Mosesa (80).

Hamas má podľa plánu prepustiť aj piatich Thajčanov v rámci samostatnej dohody medzi Hamasom a thajskou vládou. Gazské militantné hnutie očakáva zo strany Izraela prepustenie 110 palestínskych väzňov, píšu agentúry AFP, AP a televízia BBC.

Obranné sily Izraela (IDF) prepustenie Jehudovej a Mosesa potvrdili, ako aj piatich Thajčanov. Odovzdávanie rukojemníkov označila BBC za chaotické. Na mieste prepustenia sa zhromaždil dav, v ktorom bolo náročné sa pohybovať a ľudia strkali do prepúšťaných rukojemníkov.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že tieto „šokujúce výjavy“ vnímal s veľkým znepokojením. „Je to ďalší dôkaz nepredstaviteľnej krutosti teroristickej organizácie Hamas,“ povedal s výzvou, aby sa takéto udalosti neopakovali. Zároveň varoval, že ktokoľvek sa odváži ublížiť izraelským rukojemníkom, „zaplatí za to“, citoval portál Times of Israel (TOI).

K situácii sa vyjadril aj bývalý minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir, ktorý odstúpil na protest proti dohode o prímerí a opakovane ju kritizoval. Zábery z prepúšťania rukojemníkov v Chán Júnise boli podľa neho „hrozné“.

Hamas vo štvrtok v meste Džabálijá prepustil aj 20-ročnú izraelskú vojačku Agam Bergerovú, ktorá je podľa IDF na ceste do nemocnice, kde absolvuje lekárske ošetrenie.

Mosesa uniesli militanti Hamasu z kibucu Nir Oz ráno 7. októbra 2023. Jeho manželka pri spomínanom útoku zomrela.

Jehudová taktiež pochádza z Nir Ozu a jej partner spolu s jeho bratom sú stále zadržiavaní v Pásme Gazy. Hamas mal Jehudovú pôvodne prepustiť minulú sobotu. Izrael následne obvinil Hamas z porušenia dohody o prímerí.

Izrael ani Hamas dosiaľ nezverejnili mená prepustených Thajčanov. Podľa thajských predstaviteľov je v Pásme Gazy zadržiavaných šesť Thajčanov. Hamas prepustil 19 Thajčanov ešte počas prvého prímeria v novembri 2023, doplnila BBC.

(tasr)

30. januára 2025 | 12:00

Minúta | 30. januára 2025 | 12:00

Klub 500: Kompas konkurencieschopnosti EÚ je len súbor politických deklarácií

Klub 500 označil Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ, ktorý v stredu predstavila Európska komisia s cieľom usmerniť hospodársku politiku únie na ďalšie roky, za sklamanie.

„Podniky v EÚ čelia čoraz väčšiemu tlaku - vysokým cenám energií, nadmernej regulácii a rastúcej globálnej konkurencii. Napriek tomu dokument nepredstavuje žiadne konkrétne riešenia na okamžité zníženie cien energií či podporu priemyslu. Namiesto toho pokračuje v nastolenom kurze „zelenej transformácie", ktorá síce znie ambiciózne, no v realite podkopáva konkurencieschopnosť európskych firiem," vyhlásil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Kým priemyselníci a podnikatelia podľa neho denne bojujú s realitou vysokých cien energií, nedostatku investícií a administratívnej záťaže, EK namiesto riešení ponúka všeobecné frázy a dlhodobé vízie, ktoré nereflektujú naliehavé hospodárske problémy. Príkladom je iniciatíva Green Deal.

„Namiesto toho, aby priznala, že ide o chybný koncept s katastrofálnymi dopadmi na podnikateľské prostredie, verejne ho „predáva" ako výzvu pre priemysel a príležitosť na rast. Výsledkom je len ďalšie prehlbovanie problémov, keď sa firmy musia prispôsobovať nelogickým pravidlám namiesto toho, aby sa mohli sústrediť na inovácie a konkurencieschopnosť," konštatoval Gregor.

Pripustil, že obnoviteľné zdroje energie sú dôležitou súčasťou energetického mixu, ich nestabilná dodávka však vyvoláva zásadné otázky. Priemysel pritom potrebuje stabilné a predvídateľné dodávky energie. Klub 500 kritizuje aj nerovný prístup v rámci EÚ napríklad pri regulovaných cenách elektriny.

„Ako je možné, že Francúzsko môže pre svojich podnikateľov využívať regulované ceny elektriny vyrobenej z jadrových zdrojov, zatiaľ čo Slovensko, ktoré má elektrinu vyrobenú z tých istých zdrojov, takúto možnosť nemá?" spýtal sa Gregor.

Dokument priznáva, že EÚ zaostáva v inováciách a produktivite za USA a Čínou, pričom európske firmy čelia tlaku rastúcej regulácie a nerovnakým podmienkam na globálnom trhu. Klub 500 vyzýva EK, aby odstránila prekážky pre podnikanie, zabezpečila dostupnú energiu a prestala sa spoliehať na nereálne predstavy o udržateľnosti, a začala prijímať opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia v Európe.

Kompas podľa EK má pomôcť EÚ stať sa lídrom v oblasti čistých technológií a klimatickej neutrality. Reaguje na skutočnosť, že EÚ zaostáva za veľkými ekonomikami. Eurokomisia tvrdí, že EÚ má potrebné zdroje na zvrátenie tohto trendu, ak odstráni existujúce prekážky a štrukturálne nedostatky.

(tasr)

30. januára 2025 | 11:48

Minúta | 30. januára 2025 | 11:48

Le Penová nemá ambíciu stať sa francúzskou premiérkou

Bývalá predsedníčka RN Marine Le Penová v prípade víťazstva národno-konzervatívnej strany nemá ambíciu stať sa predsedníčkou vlády, povedala pre televíziu LCI TV v reakcii na medializované správy o jej snahe nahradiť predsedu RN Jordana Bardellu na čele kabinetu.

Líderka parlamentnej frakcie Národného zhromaždenia (RN) zdôraznila, že chce Francúzsko viesť ako prezidentka, citovala ju agentúra AFP.

Satirický týždenník Le Canard Enchainé nedávno napísal, že Le Penová údajne chce viesť vládu namiesto Bardellu.

„Vždy som hovorila, že Jordan Bardella bude predsedom vlády, to sa nezmenilo,“ reagovala Le Penová pre LCI TV. „Spolupracujeme už roky s jasným cieľom, prezidentstvo pre mňa a úrad predsedu vlády preňho.“

Zdôraznila tiež, že nežiada od prezidenta Emmanuela Macrona, aby odstúpil. Nevylúčila však, že by k tomu mohol byť prinútený v prípade politickej alebo väčšej hospodárskej krízy.

Le Penová v minulosti trikrát neúspešne kandidovala za prezidentku Francúzska. Od smrti svojho otca Jeana-Marie Le Pena sa drží v ústraní, čo je pre ňu podľa AFP „netypické“.

Tvrdo pravicová politička má podľa prieskumov verejnej mienky zatiaľ najväčšiu šancu dostať sa do Elyzejského paláca vo voľbách v roku 2027, obzvlášť keď má vo svete spojencov, akými sú napríklad talianska premiérka Georgia Meloniová alebo americký prezident Donald Trump, dodala agentúra.

Le Penovej RN čelí v súčasnosti obvineniam z vytvárania fiktívnych pracovných miest v Európskom parlamente. Strana akékoľvek obvinenia odmieta. Rozsudok v tejto kauze má padnúť 31. marca.

V prípade usvedčenia prokurátori žiadajú pre obžalovaných trest odňatia slobody a zákaz zastávať verejnú funkciu. To by Le Penovú diskvalifikovalo z prezidentských volieb, a to aj v prípade odvolania.

(tasr)

30. januára 2025 | 11:33

Minúta | 30. januára 2025 | 11:33

Poľsko tri dni pred prezidentskými voľbami navštívi Obama

Bývalý prezident USA Barack Obama bude hlavným rečníkom na konferencii Impact’25, ktorá sa uskutoční 14. a 15. mája v Poznani – teda len pár dní pred prezidentskými voľbami, píše vo štvrtok spravodajský portál Onet.

Americký exprezident už po štvrtý raz pricestuje do stredoeurópskej krajiny, ktorá je dlhodobým spojencom Washingtonu DC.

Obama, ktorý zostáva aktívny vo verejnom živote, sa zúčastní na diskusii v rámci desiateho ročníka podujatia. Podľa informácií portálu Business Insider nie je vylúčené, že sa počas návštevy stretne s prezidentským kandidátom vládnej Občianskej platformy Rafałom Trzaskowským.

Minulý rok na konferencii vystúpila jeho manželka Michelle Obamová, ktorá s manželom vedie Obamovu nadáciu zameriavajúcu sa na „podporu budúcich lídrov“.

Impact je významnou medzinárodnou platformou, na ktorej sa stretávajú poprední svetoví lídri z oblasti politiky, biznisu, technológií a vedy. Na konferencii v minulosti vystúpili napríklad bývalá fínska premiérka Sanna Marinová, Hillary Clintonová, švédsky expremiér Carl Bildt či bieloruská politička Sviatlana Cichanovská.

Na podujatí pred voľbami vystúpia aj ďalšie významné osobnosti vrátane bývalého generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, bývalého ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho či politológa Francisa Fukuyamu.

Prezidentské voľby v Poľsku sa uskutočnia 18. mája. V prieskumoch vedie liberálny kandidát Občianskej platformy a primátor Varšavy Rafał Trzaskowski. Pred piatimi rokmi ho porazil súčasný prezident Andrzej Duda.

Opozičná konzervatívna strana Právo a spravodlivosť vo voľbách podporuje nezávislého predsedu Ústavu pamäti národa Karola Nawrockého, ktorý je v prieskumoch druhý. Tretí je kandidát pravicovej Konfederácie Slawomir Mentzen.

(tasr)

30. januára 2025 | 11:26

Minúta | 30. januára 2025 | 11:26

Nikaragua vyhnala viac ako 30 mníšok zo zrušených kláštorov

Na pokyn úradov bolo z troch kláštorov v Nikarague vyhnaných viac ako 30 mníšok. Miesto, kde sa teraz zdržiavajú, nie je známe, informovala vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na nikaragujskú právničku Marthu Patriciu Molinovú, ktorá sa špecializuje na kauzy týkajúce sa katolíckej cirkvi. Rádu, ku ktorému ženy patrili, v roku 2023 ľavicová vláda zrušila poverovacie listiny.

Vládni agenti „vyhnali ženy zo svojich kláštorov“ v noci. Nie je známe, či mníšky – väčšinou Nikaragujčanky – opustili územie krajiny, povedala Molinová, ktorá žije v exile v Spojených štátoch.

V exile pôsobiaci spravodajský portál Confidencial napísal, že mníšky boli vyhnané z kláštorov v hlavnom meste Managua a v dvoch ďalších mestách. Exilové noviny La Prensa uviedli, že rádu, ku ktorému ženy patrili, vláda v roku 2023 spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami napojenými na cirkev zrušila poverovacie listiny.

Od roku 2007, keď sa bývalý ľavicový partizán Daniel Ortega vrátil k moci ako prezident, boli v Nikarague uväznené stovky skutočných a domnelých oponentov režimu, pripomenula AFP.

Pri potlačení protestov v roku 2018, ktoré Ortegova vláda odsúdila ako pokus o prevrat, prišlo podľa OSN o život viac ako 300 ľudí. Ortega a jeho manželka, viceprezidentka Rosario Murillová, obviňujú z podpory týchto protestov aj katolícku cirkev.

V snahe potlačiť disent bola vlani v Nikarague schválená ústavná reforma, ktorá umožňuje monitorovanie médií a cirkví, aby sa preverilo, či „slúžia cudzím záujmom“. Novela má nadobudnúť účinnosť v priebehu niekoľkých dní a Ortega s Murillovou tak získajú absolútnu moc nad všetkými záležitosťami štátu.

Ortegovi sandinistickí povstalci v roku 1979 zvrhli v Nikarague diktatúru podporovanú USA. Ortega viedol krajinu do roku 1990 a k moci sa vrátil v roku 2007 s relatívne umierneným programom.

V posledných rokoch však prevzal kontrolu nad všetkými zložkami vlády a podnikol reštrikcie proti skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju vládu. Len od februára 2023 boli z Nikaraguy vyhostené, zbavené občianstva a obvinené z vlastizrady stovky politikov, podnikateľov, novinárov, intelektuálov, aktivistov za ľudské práva a duchovných.

(tasr)

30. januára 2025 | 11:20

Minúta | 30. januára 2025 | 11:20

Na Slovensku sa šíri žltačka typu A. Najviac prípadov hlásia v Prešovskom kraji

Od začiatku roka je hlásených vyše 170 prípadov nákazy vírusom hepatitídy typu A (VHA).

„Najväčším problémom je práve inkubačná doba, počas ktorej osoba infikovaná VHA, môže toto ochorenie roznášať v rámci okolia, ale sám ešte nejaví žiadne príznaky, a to je tých 50 dní," priblížila hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová.

Dodala, že VHA sa šíri sporadicky po celom Slovensku, hlavne počas sviatkov a pri zvýšenej migrácii obyvateľov.

Hlavná hygienička spresnila, že aktuálne je najvyšší výskyt hepatitídy typu A hlásený v Prešovskom kraji, kde Úrad verejného zdravotníctva eviduje aj lokálne epidémie. Červeňová dodala, že zvýšený výskyt evidujú aj v Bratislavskom kraji, no vzhľadom na sporadický výskyt epidémiu doposiaľ nezaznamenali.

Od začiatku roka do 28. januára eviduje Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto 28 prípadov nákazy VHA, pričom prípady sa vyskytli vo všetkých okresoch Bratislavského kraja. „Zaznamenali sme len sporadické alebo rodinné výskyty," doplnil RÚVZ na svojom webe.

RÚVZ zároveň nariadil všetkým osobám, ktoré boli s chorými v úzkom kontakte, lekársky dohľad pozostávajúci zo sledovania zdravotného stavu a podania očkovacej látky proti VHA.

„Zároveň tieto kontakty poučil o sprísnených pravidlách preventívnych opatrení, medzi ktoré patrí najmä osobná hygiena s dôrazom na časté umývanie rúk," ozrejmili hygienici. Ako vysvetlili odborníci, výskyt ochorenia na žltačku typu A je na Slovensku viazaný na oblasti s nižším hygienickým štandardom.

Hepatitída typu A je prenosné ochorenie, ktorého pôvodcom je vírus hepatitídy A. U človeka spôsobuje vírusový zápal pečene. Vírus hepatitídy A sa najčastejšie prenáša priamym kontaktom. Choroba sa začína príznakmi pripomínajúcimi chrípku a gastrointestinálne príznaky spojené s bolesťou brucha, kĺbov, celkovou nevoľnosťou, zvýšenou teplotou, často sa vyskytuje i tmavý moč. O niekoľko dní sa u väčšiny chorých zjaví žltačka.

(tasr)

30. januára 2025 | 11:11

Minúta | 30. januára 2025 | 11:11

Maďarsko nepovolí mobily na školách ani po bombových hrozbách

Maďarské ministerstvo vnútra – pod ktoré patrí aj verejné školstvo – nezruší nariadenie o obmedzení používania mobilných telefónov v školách ani po minulotýždňových bombových hrozbách. Rezort to vo štvrtok oznámil pre denník Népszava.

Školskí odborári minulý týždeň adresovali premiérovi Viktorovi Orbánovi výzvu na uvoľnenie obmedzenia používania mobilných telefónov.

Demokratický odborový zväz pedagógov (PDSZ) minulý piatok adresoval premiérovi Viktorovi Orbánovi vyhlásenie v súvislosti s bombovými hrozbami, ktoré boli predchádzajúci deň zaslané elektronickou poštou trom stovkám škôl.

Odborová organizácia v dokumente okrem iného žiadala zrušiť ustanovenie obmedzujúce používanie mobilných telefónov učiteľmi s cieľom zabezpečiť rýchly a efektívny prenos informácií a opatrení v čase ohrozenia. Žiadala tiež odvolať zákaz používania mobilných telefónov žiakmi v takýchto prípadoch, aby sa im rodičia mohli dovolať.

Podľa zdôvodnenia ministerstva sa o dohľad nad deťmi a upovedomenie rodičov musí postarať škola. Povinnosťou žiaka to nie je, a navyše vracanie uložených mobilov deťom v takejto núdzovej situácii by bezdôvodne spomalilo evakuáciu škôl.

Učitelia môžu svoje telefóny používať na vzdelávacie účely, v ich prípade zákon obmedzuje iba súkromné použitie, dodalo ministerstvo.

Minulý štvrtok ráno stovky maďarských škôl zrušili vyučovanie pre bombovú hrozbu, ktorú dostali elektronickou poštou z neznámej adresy. Táto adresa bola zaregistrovaná na ruskom portáli Yandex a neskôr na pornostránkach, zistil v tejto súvislosti portál 444.hu.

Po prehľadaní 313 inštitúcií napokon polícia dospela k záveru, že hrozba nebola reálna.

(tasr)

30. januára 2025 | 11:07

Minúta | 30. januára 2025 | 11:07

Rumunský prezidentský favorit nazval Ukrajinu fiktívnym štátom

Kandidát zo zrušených rumunských prezidentských volieb v stredu vystúpil v relácii CristoiuTV, ktorú vedie rovnomenný moderátor Ion Cristoiu. Georgescu označil viaceré územia dnešnej Ukrajiny, ktoré v minulosti patrili pod vládu Bukurešti alebo na nich žili etnickí Rumuni.

Nezávislý kandidát na hlavu štátu Călin Georgescu tiež vyhlásil, že po vojne si ju „nevyhnutne“ rozdelia susedné štáty.

„Svet sa mení. Hranice sa budú meniť. Navyše, ak sa hranice zmenia, kde budeme my? Máme Severnú Bukovinu, o tú máme záujem. Máme Budžak, máme Severné Maramurešsko, však? Z bývalého… ako sa to volalo… Zakarpatsko! Sú tam aj Maďari… Ľvov, ktorý zostane Poliakom, a Malá Rus…“

Budžak (rumunsky Bugeac) je pobrežné územie medzi mestom Odesa a deltou Dunaja, ktoré siaha až k hraniciam dnešného Moldavska. V minulosti bolo súčasťou historickej Besarábie. Marmarošská župa (Județul Maramureș) bola po druhej svetovej vojne rozdelená medzi Rumunsko a Ukrajinu.

Georgescu pokračoval tým, že rozdelenie Ukrajiny je nevyhnutné. „Na sto percent sa to stane. No, oni nemajú inú možnosť! Cesta k niečomu takému je nevyhnutná. Ukrajina je fiktívny štát. Je to Ukrajinská sovietska socialistická republika!“ vyhlásil.

Bývalý predstaviteľ Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR) je podľa posledných prieskumov verejnej mienky favoritom aj v nových prezidentských voľbách, ktoré sa majú konať 4. a 18. mája. Tie predošlé jednostranne zrušil rumunský ústavný súd 6. decembra na základe údajného zasahovania Ruska.

Denník Ukrajinska pravda pripomenul, že Georgescu v predvolebnej kampani avizoval zastavenie tranzitu ukrajinského obilia cez rumunské územie i vojenskú pomoc Kyjevu.

Prekresľovaním hraníc sa v minulosti tiež zviditeľnil ruský exprezident a podpredseda bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev, ktorý pri viacerých príležitostiach zverejnil mapu Ukrajiny rozdelenej medzi viacero susedných štátov – predovšetkým Rusko, Poľsko a Rumunsko.

(sab)

30. januára 2025 | 10:37

Minúta | 30. januára 2025 | 10:37

Švédskeho aktivistu, ktorý pálil Korán, zastrelili v Štokholme

Švédske médiá vo štvrtok informovali o zastrelení muža, ktorý v roku 2023 opakovane pálil Korán. Salwán Múmiká bol smrteľne postrelený v stredu večer v meste Södertälje v metropolitnej oblasti Štokholmu.

V rok 2023 opakovane pálil posvätnú knihu islamu, čo vyvolalo protesty v moslimských krajinách, pripomenula agentúra AP.

Súd v Štokholme mal pritom vo štvrtok rozhodnúť, či je Múmiká, iracký kresťan, vinný z podnecovania nenávisti. Podľa agentúry AFP však súd vo štvrtok oznámil, že vynesenie rozsudku odkladá na 3. februára, lebo „jeden z obžalovaných zomrel“.

Sudca Göran Lundahl potvrdil, že zosnulým je Múmiká. Povedal však, že nemá žiadne informácie o tom, kedy a ako zomrel.

Polícia uviedla, že hlásenie o streľbe v Södertälje dostala v stredu večer. Na mieste činu našla muža so strelnými zraneniami, ktorý neskôr zomrel. Polícia začala vo veci vyšetrovanie pre podozrenie z vraždy. Podľa nového vyhlásenia v noci na štvrtok zadržala piatich ľudí.

Podľa denníka Dagens Nyheter (DN) bol Múmiká údajne zastrelený, keď vysielal naživo na sociálnych sieťach. Polícia to nateraz odmietla potvrdiť s tým, že medializované správy vyšetruje. V súvislosti so streľbou polícia zadržala piatich ľudí, uviedla spravodajská televízia TT a denník Local.

Local tiež napísal, že Múmíká bol obžalovaný spolu s ďalším aktivistom Salwánom Nadžimom. Obaja muži okrem „zneuctenia Koránu“ mali aj verejné vyjadrenia, ktoré podľa prokurátora možno kvalifikovať ako podnecovanie nenávisti voči skupine ľudí.

Pálenie výtlačkov Koránu týmito dvoma aktivistami vyvolalo v moslimských krajinách veľké pobúrenie, pričom v júli 2023 demonštranti v Iraku dvakrát zaútočili na švédske veľvyslanectvo v Bagdade a pokúsili sa ho podpáliť. Švédska vláda odsúdila „zneuctenie Koránu“, ale zdôraznila, že v krajine platia zákony o slobode prejavu a zhromažďovania.

V súvislosti s pálením Koránu švédska spravodajská agentúra SÄPO zvýšila v lete 2023 úroveň varovania pred terorizmom na štvrtý z piatich stupňov.

Múmiká prišiel do Švédska z Iraku v roku 2018 a v roku 2021 dostal povolenie na pobyt na tri roky. Švédsky migračný úrad mu v októbri 2023 povolenie zrušil s odvolaním sa na nepravdivé informácie v jeho pôvodnej žiadosti. Udelil mu však dočasné povolenie na pobyt, pretože údajne existovala „prekážka na výkon“ jeho deportácie do Iraku.

(tasr)

30. januára 2025 | 10:18

Minúta | 30. januára 2025 | 10:18

FT: Únia vedie diskusie o návrate k ruskému plynu

Európska únia rokuje o tom, či by mala obnoviť predaj ruského plynu v Európe ako súčasť potenciálnej dohody o ukončení rusko-ukrajinskej vojny, povedali anonymní európski predstavitelia britskému denníku Financial Times (FT).

Predstavitelia členských štátov EÚ údajne navrhujú opätovné kupovanie plynu z ruských potrubí ako možnú súčasť rozhovorov o prímerí na Ukrajine.

Zástancovia nákupu ruského plynu tvrdia, že by to znížilo vysoké ceny energií v Európe, povzbudilo Moskvu k rokovaciemu stolu a dalo obom stranám dôvod na prijatie – a udržanie – prímeria. Ide predovšetkým o predstaviteľov Maďarska a Nemecka.

Predstavenie tejto myšlienky už stihlo vyvolať odpor medzi najurputnejšími zástancami Ukrajiny, a to dokonca aj v predbežných rozhovoroch, dodali FT. Zástancovia obnovenia dodávok ruských energonosičov však argumentujú tým, že ide o spôsob zníženia nákladov na energie.

„Zo strany niektorých veľkých členských štátov existuje tlak na ceny energií a toto je, samozrejme, jeden zo spôsobov, ako ich znížiť,“ povedal jeden z predstaviteľov pre FT.

Obnovenie vývozu plynu do Európy by však výrazne zvýšilo aj príjmy Moskvy, pripomenul denník. Pred vojnou predstavovali toky cez plynovody z Ruska približne 40 percent celkových dodávok do EÚ, pričom najväčším dovozcom bolo Nemecko.

Predstavitelia východoeurópskych štátov podľa FT reagovali pobúrením, keďže väčšina z nich sa posledné tri roky snažila znížiť závislosť na energetických zdrojoch z východu.

„Je to šialenstvo,“ reagoval jeden z nich. „Ako hlúpi by sme mohli byť, že sme o tom vôbec uvažovali ako o možnosti?“

Oživenie diskusie o predaji plynu tiež znepokojilo niektorých amerických vývozcov skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorí sa snažia podpísať dlhodobé dohody o dodávkach s európskymi spoločnosťami. Podľa dvoch z nich sa obávajú, že akékoľvek obnovenie ukrajinského tranzitu by mohlo spôsobiť, že ich produkty nebudú konkurencieschopné.

Eurokomisia v odpovedi pre agentúru TASS odmietla prepojenie obnovenia dodávok ruského plynu a mierových rokovaní v rusko-ukrajinskej vojne. „S mierovými rozhovormi to nijako nespájame. Keď budú takéto rokovania, budú s Ukrajinou. Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami,“ povedala hovorkyňa Komisie Anitta Hipperová.

(sab, tasr)

30. januára 2025 | 9:33

Minúta | 30. januára 2025 | 9:33

Trump nariadil vymazanie všetkých zmienok o gender ideológii

Federálne agentúry sa majú podriadiť predošlému nariadeniu, podľa ktorého vláda Spojených štátov uznáva dve pohlavia – muža a ženu.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v stredu nariadila vládnym agentúram, aby vymazali zmienky o genderovej ideológii v zmluvách, v popisoch práce a účtoch na sociálnych sieťach, píše agentúra Reuters.

Úrad personálneho manažmentu v stredu vydal správu, ktorá poskytuje usmernenia na vykonávanie nariadenia amerického prezidenta, podľa ktorého musia federálne úrady „uznať, že ženy sú biologicky ženy a muži sú biologicky muži“.

Trump len niekoľko hodín po svojej inaugurácii zvrátil opatrenia na podporu vládnych programov diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI). Uviedol, že vláda USA pod jeho vedením bude uznávať len „dve pohlavia – mužské a ženské“.

Už počas predvolebnej kampane Trump tvrdil, že politika DEI vo federálnych úradoch a firmách diskriminuje belochov, najmä mužov.

Minulý týždeň Trump povedal, že finančné prostriedky sa nebudú používať na podporu genderovej ideológie. Reuters tvrdí, že ide o „termín, ktorý často používajú konzervatívci na označenie akejkoľvek ideológie presadzujúcej netradičné názory na pohlavie a gender“.

Trumpova administratíva tiež hodlá zmeniť úpravu zákona o občianskych právach, ktorý v siedmom odseku upravila predošlá vláda Joea Bidena podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2020.

Súd v tom čase rozhodol, že ochrana občianskych práv proti diskriminácii „na základe pohlavia“ sa údajne vzťahuje aj na sexualitu a „genderovú identitu“.

Vládne agentúry podľa nového nariadenia musia preskúmať všetky popisy činnosti na pracovných pozíciách a nariadiť dovolenku tým zamestnancom, „ktorých opis pracovnej činnosti zahŕňa vštepovanie alebo propagovanie genderovej ideológie“.

Agentúry musia tiež zrušiť internetové stránky a účty na sociálnych sieťach propagujúce genderovú ideológiu. Nariadenie ďalej stanovuje, že „intímne priestory“ pre mužov a ženy majú byť „označené podľa biologického pohlavia, a nie podľa genderovej identity“.

Nový americký prezident v utorok nariadil ukončenie federálneho financovania alebo podpory pre zdravotníctvo, ktoré pomáha mladým ľuďom pri zmene pohlavia. Rovnako zakázal transgenderovým osobám vstúpiť do ozbrojených síl.

Komisia pre efektivitu vlády (DOGE) vedená miliardárom Elonom Muskom v stredu na sieti X oznámila, že bolo ukončených už 85 zmlúv súvisiacich s DEI a dostupnosťou služieb pre „znevýhodnené osoby“ v celkovej výške približne miliardy dolárov.

(tasr)

30. januára 2025 | 9:21

Minúta | 30. januára 2025 | 9:21

Hamas v rámci dohody s Izraelom odovzdal izraelskú vojačku

Palestínske militantné hnutie Hamas vo štvrtok odovzdalo v rámci dohody o prímerí v Pásme Gazy Červenému krížu v meste Džabálijá izraelskú vojačku Agam Bergerovú. V priebehu dňa má tiež prepustiť ďalších dvoch Izraelčanov a piatich Thajčanov.

Prepustenie 20-ročnej vojačky potvrdila aj kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Vo vyhlásení napísala, že „izraelská vláda je odhodlaná zabezpečiť návrat všetkých unesených a nezvestných osôb“.

Bergerovú zajal Hamas v októbri 2023 spolu s ďalšími štyrmi vojačkami, ktoré prepustil minulú sobotu.

Hamas má podľa BBC vo štvrtok prepustiť aj 29-ročnú Arbel Jehudovú a 80-ročného Gadiho Mosesa. Okrem nich majú militanti prepustiť aj piatich Thajčanov, ktorých uniesli počas útoku na južný Izrael zo 7. októbra 2023, po ktorom vypukla vojna v Pásme Gazy.

Hamas ani Izrael nezverejnil mená týchto rukojemníkov. Podľa thajských predstaviteľov je v Pásme Gazy zadržiavaných šesť Thajčanov. BBC upozornila, že prepustenie týchto rukojemníkov je súčasťou samostatnej dohody medzi Hamasom a thajskou vládou a nie je súčasťou dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom.

Izrael má podľa médií Hamasu v rámci výmeny vo štvrtok prepustiť 110 palestínskych väzňov. Tridsaťdva z nich bolo odsúdených na doživotné tresty, tridsať sú podľa BBC maloletí a ženy. Ďalších 20 osôb má byť deportovaných „mimo palestínskych území“.

Mnohí z väznených Palestínčanov, ktorí majú byť v rámci dohody prepustení, neboli nikdy obvinení z trestného činu.

Ide už o tretiu takúto výmenu, odkedy 19. januára vstúpilo v Pásme Gazy do platnosti prímerie medzi Hamasom a Izraelom. Hamas počas predošlých výmen prepustil sedem rukojemníkov a Izrael 290 väzňov.

(tasr)

30. januára 2025 | 9:02

Minúta | 30. januára 2025 | 9:02

Obilia je dostatok, mlynári však upozorňujú na rast dovozu múk zo zahraničia

Slovenské mlyny združené v Slovenskej spoločnosti mlynárov majú dostatok zásob obilnín na výrobu slovenskej múky až do žatvy.

Negatívne však vnímajú nárast dovozu múk zo zahraničia. Tie prichádzajú na pulty predajní aj z krajín, kde sa vykupuje a spracováva obilie z Ukrajiny. Vo štvrtok na to upozornil generálny sekretár SSM Milan Lapšanský.

"Zásoby kvalitnej pšenice na výrobu rôznych druhov múk majú slovenské mlyny dostatočné až do najbližšej žatvy. Prirodzene však komunikujú so slovenskými pestovateľmi - prvovýrobcami, aby si vedeli zakontrahovať slovenské obilniny aj v ďalšom období. Prioritou pre všetkých členov Slovenskej spoločnosti mlynárov je totiž nákup slovenských surovín," uviedol Lapšanský.

Rok 2024 hodnotia členské mlyny SSM uspokojivo, a to napriek turbulentným obdobiam. Pšenice z úrody roku 2024 nebolo toľko ako v roku 2023, ale z pohľadu kvality bola výrazne lepšia. To sa však odrazilo na vyššom záujme a dopyte zahraničných odberateľov, a tak časť pšenice putovala bez pridanej hodnoty domáceho spracovania rovno do zahraničia.

"Negatívne však vnímame trend čoraz väčšieho dovozu múk a pekárensko-cestovinárskych a cukrárenských produktov zo zahraničia najmä zahraničnými reťazcami pôsobiacimi na Slovensku. Napriek tomu, že kapacity majú naše mlyny dostatočné, niektoré obchodné reťazce nepochopiteľne zintenzívnili dovozy múk z cudziny. Neraz pritom nie je isté, či sa v takýchto výrobkoch nenachádzajú obilniny z Ukrajiny, ktorých dovoz a predaj výrobkov z nich je na Slovensku zakázaný. Veríme však, že v spolupráci so štátnymi orgánmi kontroly dodržiavania zákazu dovozu zdynamizujeme," zdôraznil Lapšanský.

(tasr)

30. januára 2025 | 8:44

Minúta | 30. januára 2025 | 8:44

Poľsko navrhuje vysokorýchlostné železničné spojenia medzi metropolami EÚ

Iniciatívu predstavil poľský minister infraštruktúry Dariusz Klimczak 29. januára na zasadnutí výboru Európskeho parlamentu pre dopravu v Bruseli.

„Doprava nemá žiadne politické zafarbenie," povedal Klimczak novinárom po rokovaní.

Podľa ministra ide o prioritu, ktorú podporuje aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nový komisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas. „O tejto téme sa dnes diskutuje nielen v Poľsku, ale je to jedna z priorít, ktoré stanovila predsedníčka Európskej komisie," tvrdí Klimczak.

Poľský minister uznal, že náklady na takúto investíciu sú vysoké. „Dokončenie základnej a doplnkovej Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) predstavuje viac ako 840 miliárd eur," povedal. Sieť TEN-T zahŕňa výstavbu desaťtisícov kilometrov ciest, riečnych ciest a železníc, stovky námorných a riečnych prístavov a stovky letísk. S vysokorýchlostným železničným prepojením hlavných miest sa v jej verziách schválených v rokoch 1996 a 2004 nepočítalo.

Klimczak je však optimistický. „Ak budeme schopní financovať dokončenie siete TEN-T a zároveň priniesť nové nápady týkajúce sa prepojenia európskych hlavných miest vysokorýchlostnými železnicami, znamená to, že Komisia plánuje nájsť tieto peniaze v novom finančnom rámci."

Na Slovensku by podľa plánu TEN-T do roku 2030 mala byť vybudovaná diaľnica D1 po hranicu s Ukrajinou, dokončená diaľnica D3 či zrekonštruovaná železnica od Žiliny po Čiernu nad Tisou. Podľa ministerstva dopravy však Slovensko tieto projekty pravdepodobne do termínu dokončiť nestihne.

Poľsko bude predsedať Rade EÚ do konca júna. V súlade s mottom „Bezpečnosť, Európa!" chce podporovať činnosti na posilnenie európskej bezpečnosti vo všetkých jej rozmeroch - vonkajšom, vnútornom, informačnom, hospodárskom, energetickom, potravinovom a zdravotníckom.

(tasr, pap)

30. januára 2025 | 8:04

Minúta | 30. januára 2025 | 8:04

Gruzínsko pozastavilo svoju činnosť v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy

„Počnúc dnešným dňom pozastavujeme našu prácu v Parlamentnom zhromaždení," oznámila v stredu gruzínska vicepremiérka Tea Culukianiová, ktorú citovala gruzínska tlačová agentúra Interpress.

K tomúto kroku vláda v Tbilisi pristúpila po tom, ako ju Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvalo na usporiadanie nových parlamentných volieb.

Zhromaždenie predtým apelovalo na Tbilisi, aby usporiadalo „nové skutočne demokratické parlamentné voľby", prepustilo politických väzňov a obnovilo snahy o integráciu do Európskej únie.

Gruzínsko sužuje politická kríza od sporných októbrových volieb, v ktorých zvíťazila dlhodobo vládnuca proruská strana Gruzínsky sen.

Vláda po voľbách oznámila odloženie rokovaní o členstve v EÚ do konca roka 2028. V reakcii na to v Gruzínsku opäť vypukli masové protesty, na ktorých boli zadržané stovky ľudí vrátane aktivistov či novinárov.

Culukianiová v stredu označila za neprijateľné podmienky, ktoré Parlamentné zhromaždenie Rady Európy stanovilo na ratifikáciu poverovacích listín gruzínskej delegácie v tomto orgáne. „Sú pre nás neprijateľné, keďže sú nespravodlivé a neopodstatnené," uviedla.

Obzvlášť výzva na nové voľby podľa jej slov „presahuje kompetencie tohto zhromaždenia", narúša suverenitu Gruzínska a nerešpektuje vôľu vyše 1,12 milióna tamojších voličov.

Vicepremiérka uviedla, že činnosť gruzínskej delegácie v rámci spomínaného zhromaždenia bude pozastavená; zdôraznila však, že Gruzínsko zostáva aj naďalej členom Rady Európy a je do neho ochotné sa vrátiť, ak sa jeho postoj zmení.

Predseda zhromaždenia Teodoros Rusopulos uviedol, že Tbilisi svojím rozhodnutím nezúčastňovať sa na chode tohto orgánu, predstavuje ohrozenie dialógu, ktorý by mohol Gruzínsku pomôcť v presadení demokratických zásad.

(tasr, dpa)

30. januára 2025 | 7:19

Minúta | 30. januára 2025 | 7:19

Exhovorkyňa Zelenského: Potrebujeme prímerie, víťazstvo je nedosiahnuteľné

Julia Mendelová to uviedla v článku pre magazín Time. Prímerie označila za nevyhnutný krok na ochranu štátu, ekonomiky a ľudí.

Podľa Mendelovej vojna Ukrajinu vyčerpáva. Poukázala pritom na prieskum, podľa ktorého je 38 percent Ukrajincov pripravených akceptovať územné ústupky výmenou za mier. „Zdá sa mi to však nečakane konzervatívny údaj,“ poznamenala. Odkázala na osobné skúsenosti, keďže mnohí jej známi v krajine vraj túžia po mieri alebo sa rozhodli odísť do zahraničia.

Mendelová pripomenula, že od začiatku invázie odišlo z Ukrajiny približne 7,5 milióna ľudí a tento trend sa zrýchľuje. Len minulý rok krajinu opustilo 44-tisíc občanov, čo je viac než trojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. Popri demografickej kríze upozornila aj na ekonomický úpadok a rastúce vojenské straty.

Podľa nej sa „tretina Ukrajiny“ premenila na „úplné peklo“ pre neustále ruské ostreľovanie. Ruské jednotky pomaly, ale systematicky postupujú v Donbase a približujú sa k hraniciam Dnepropetrovskej oblasti. „Zatiaľ čo sa zapájame do nekonečných debát o spravodlivosti a o tom, či je rýchly mier vôbec možný, Rusi zaberajú viac pôdy a vyžiadajú si viac životov,“ varuje novinárka.

Mendelová zdôrazňuje, že „nedokonalé“ prímerie by Ukrajine umožnilo posilniť svoju obranu a pripraviť sa na možnú ďalšiu ruskú agresiu. Priznáva, že Rusko by mohlo prímerie využiť na opätovné získanie sily, no zároveň tvrdí, že by to poskytlo Ukrajine čas na vybudovanie obranných línií, čo bolo doteraz pod neustálou paľbou nemožné.

„Nebavíme sa o kapitulácii, ale o stratégii, ktorá uznáva našu silu aj naše obmedzenia,“ uvádza bývalá tlačová tajomníčka hlavy štátu. Podľa nej Ukrajina potrebuje budúcnosť namiesto nekonečnej vojny. „Naivitou dnes nie je hľadať oddych, ale veriť, že nekonečná vojna, idealizovaná na TikToku a Twitteri, môže nejakým spôsobom viesť k víťazstvu,“ uzatvára.

(mm)

30. januára 2025 | 6:57

Minúta | 30. januára 2025 | 6:57

Britská zdravotná služba napriek príkazom pokračuje v prijímaní woke pracovníkov

Od nástupu vlády premiéra Keira Starmera v tejto oblasti inzerovali 35 pracovných miest, pričom niektoré pozície ponúkali plat vyšší než 80-tisíc libier ročne.

Tento krok sa uskutočňuje napriek nariadeniam bývalého ministra zdravotníctva Steva Barclaya, ktorý vyzval vedenie Národnej zdravotnej služby (NHS), aby sa vyhlo vytváraniu nových pozícií známych pod skratkou EDI (rovnosť, diverzita, inklúzia). Zároveň vtedy uviedol, že tieto úlohy nevytvárajú hodnotu za peniaze daňových poplatníkov a že odvádzajú prostriedky od kritických potrieb v prvej línii.

Medzi inzerovanými pozíciami sa objavili aj vysoké platy, ako napríklad pozícia vedúceho EDI v NHS North East London, kde sa ponúkal plat od 80 025 do 91 336 libier ročne. Tieto pozície majú za úlohu podporovať kultúru rovnosti a znižovanie nerovností, čo podľa súčasného ministra zdravotníctva Wesa Streetinga zohľadňuje vážne nerovnosti v oblasti zdravia, ako napríklad vyššiu úmrtnosť černošských žien pri pôrode.

Kritici týchto iniciatív tvrdia, že pozície EDI sú diskriminačné, pretože uprednostňujú rasu a etnický pôvod nad kvalifikáciou a výkonom. Julian Hartley z NHS Providers obhajuje tieto pozície ako nevyhnutné pre zlepšenie pracovného prostredia a podporu zamestnancov, najmä tých, ktorí pochádzajú z rôznych etnických a sociálnych prostredí.

NHS však zároveň tvrdí, že aj v čase znižovania počtu EDI pozícií sa naďalej zameriava na rozmanitosť a rovnosť, aby zabezpečila najlepšie možné výsledky pre pacientov.

(lup)

30. januára 2025 | 6:24

Minúta | 30. januára 2025 | 6:24

Europoslanec narušil minútu ticha pre obete Holokaustu. Hovoril o genocíde v Gaze

Bývalý poslanec poľskej nacionalistickej strany Konfederacja počas minúty ticha opakovane kričal „Modlite sa za obete židovskej genocídy v Gaze“.

Slávnostné zasadnutie narušil známy poľský europoslanec Grzegorz Braun, ktorého nakoniec eskortovala parlamentná stráž.

Predsedníčka parlamentu ho následne vykázala zo sály, pričom ho vyviedla parlamentná stráž. Podľa dostupných informácií mu hrozí strata časti europoslaneckého platu, referuje poľská agentúra PAP.

Braun sa v minulosti zviditeľnil prerušením oficiálnych osláv židovského sviatku Chanuka v poľskom parlamente tým, že sviečky na menore uhasil hasiacim prístrojom. Následne vystúpil na pódium rokovacej sály a označil Chanuku za „satanistickú“.

https://twitter.com/sahouraxo/status/1884692822936477877

(mm)

30. januára 2025 | 5:53

Minúta | 30. januára 2025 | 5:53

Nad Washingtonom sa zrazilo lietadlo s vrtuľníkom. Z rieky vytiahli už údajne 18 tiel

Správy o ich stave dosiaľ nie sú známe. Na mieste zasahuje množstvo záchranárov aj policajtov.

Komerčné lietadlo amerických aerolínií American Airlines sa tesne pred pristátím na medzinárodnom letisku Ronalda Reagana pri Washingtone zrazilo s helikoptérou a zrútilo sa do rieky Potomac, ktorú teraz prehľadávajú záchranári a pátrajú po preživších.

Lietadlo typu Bombardier CRJ700 smerovalo do Washingtonu z mesta Wichita v americkom štáte Kansas. S vrtuľníkom typu Sikorsky H-60 sa zrazilo krátko pred 21.00 h východoamerického času (03.00 h SEČ), a to práve v čase, keď sa blížilo k pristávacej dráhe.

Na palube lietadla bolo 60 pasažierov a štyria členovia posádky. Správy o ich stave dosiaľ nie sú známe. Na mieste zasahuje množstvo záchranárov aj policajtov.

Najmenej 18 mŕtvych tiel už údajne vytiahli záchranári z rieky Potomac pri Washingtone, do ktorej sa po zrážke s vojenským vrtuľníkom zrútilo komerčné lietadlo. Vo vode dosiaľ neobjavili nijakých preživších. Stanici CBS News to povedal nemenovaný predstaviteľ tamojšej polície. Úrady dosiaľ oficiálne počet obetí havárie nezverejnili.

Hovorkyňa bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že prezident USA Donald Trump bol o situácii informovaný. Americký viceprezident JD Vance medzičasom verejnosť vyzval, aby sa za modlila za osoby na palube. Či sa do rieky Potomac zrútil aj vrtuľník, nebolo bezprostredne zrejmé, stanica NBC News to však uvádza ako možné.

Na letisku Ronalda Reagana zrušili všetky lety. Haváriu vyšetruje americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) spoločne s americkým Národným úradom pre bezpečnosť dopravy (NTSB).

Nemenovaný popredný predstaviteľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) v prípade stredajšej zrážky vylúčil terorizmus. "Nič nenasvedčuje tomu, že by nehoda súvisela s terorizmom alebo akoukoľvek trestnou činnosťou. FBI je pripravená poskytnúť pomoc," cituje predstaviteľa FBI zmienená stanica.

(tasr, ap)

30. januára 2025 | 4:11

Minúta | 30. januára 2025 | 4:11

Kubánsky prezident kritizuje Trumpa za plán posielať migrantov do Guantánama

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel označil v stredu za "akt brutality" plán amerického prezidenta Donalda Trumpa zariadiť centrum pre zadržiavanie nelegálnych migrantov na americkej vojenskej základni Guantánamo na Kube.

„Nová americká vláda USA oznamuje akt brutality, uväznenie (migrantov) na námornej základni Guantánamo, ktorá sa nachádza na nelegálne okupovanom kubánskom území," uviedol Díaz-Canel na sociálnej sieti X. Dodal, že migranti tam budú v blízkosti zariadení, ktoré USA využívajú na „mučenie a nelegálne zadržiavanie".

Spojené štáty využívajú základňu Guantánamo na väznenie osôb zadržaných v zahraničí počas tzv. vojny proti terorizmu. Bývalí americkí prezidenti Barack Obama aj Joe Biden tvrdili, že väznicu na Guantáname zatvoria, tento sľub však počas svojho funkčného obdobia nesplnili.

Trump v stredu avizoval, že sa chystá podpísať dekrét o zriadení tamojšieho centra na zadržiavanie nelegálnych približne 30-tisíc nelegálnych migrantov. „Pošleme ich do Guantánama," vyhlásil. „V Guantáname máme 30-tisíc postelí na zadržiavanie najhorších kriminálnych nelegálnych cudzincov, ktorí ohrozujú Američanov." dodal.

(tasr, afp)

30. januára 2025 | 1:38

Minúta | 30. januára 2025 | 1:38

Meta zaplatí 25 miliónov dolárov za urovnanie sporu s Trumpom

Americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi spoločnosť zaplatí za urovnanie žaloby, ktorú voči nej podal po tom, ako mu po útoku jeho prívržencov na Kapitol zo 6. januára 2021 pozastavila účty na svojich sociálnych sieťach.

Informáciu ako prvý priniesol americký denník Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje. Následne ju potvrdil aj hovorca spoločnosti Andy Stone, ktorého cituje stanica NBC News.

Stone priblížil podmienky mimosúdneho vyrovnania sporu. Meta podľa jeho slov zaplatí celkovo 25 miliónov dolárov, z ktorých 22 miliónov poputuje do fondu pre budúcu Trumpovu prezidentskú knižnicu, zatiaľ čo zvyšok bude určený na súdne trovy a ďalších žalobcov v tomto prípade. Urovnanie sporu zároveň podľa hovorcu od Mety nevyžaduje, aby priznala pochybenie.

Biely dom sa dosiaľ k správe nevyjadril.

Meta je už prinajmenšom druhou veľkou korporáciou, ktorá súhlasila so zaplatením za mimosúdne urovnanie žaloby Trumpa, od vtedy ako v novembri zvíťazil v prezidentských voľbách. Tou prvou bola americká televízna stanica ABC News, ktorá v decembri oznámila, že zaplatí 15 miliónov dolárov za ukončenie sporu, v ktorom Trump tvrdil, že ho očiernil jej moderátor George Stephanopoulos.

Trump bol donedávna dlhoročným kritikom spoločnosti Meta, ktorú obviňoval z toho, že je voči nemu zaujatá. Facebook Trumpovi po útokoch jeho priaznivcov na Kapitol zo 6. januára 2021 zablokoval účet, ktorý mu však začiatkom roka 2023 obnovil.

Šéf Mety Mark Zuckerberg sa však snaží Trumpovi od jeho znovuzvolenia zavďačiť a spory s ním zmierniť. Meta dokonca na Trumpovu inauguráciu a sprievodné podujatia 20. januára venovala milión dolárov a Zuckerberg sa na inaugurácii aj osobne zúčastnil, podobne ako aj ďalší technologickí giganti.

Zuckerberg ešte v novembri Trumpa navštívil v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride. Začiatkom januára Meta oznámila, že na svojich platformách končí s overovaním faktov nezávislou treťou stranou a prenechá ho používateľom, obdobne ako to v súčasnosti robí sociálna sieť X Elona Muska, Trumpovho blízkeho spojenca.

(tasr, wall street journal)

29. 01. 2025

29. januára 2025 | 23:04

Minúta | 29. januára 2025 | 23:04

Slovan končil v Lige majstrov bez bodu. Na pôde Bayernu prehral 1:3

Futbalisti Slovana Bratislava prehrali aj svoj posledný ôsmy zápas v Lige majstrov 2024/25. V stredajšom súboji v Allianz Aréne podľahli Bayernu Mníchov 1:3.

V tabuľke si udržali predposlednú 35. priečku, o skóre pred Young Boys Bern. Účasť v milionárskej súťaži bola pre "belasých" prvá v histórii.

Prvý gól vsietil už v ôsmej minúte historicky najlepší strelec nemeckého tímu Thomas Müller. Obrana hostí išla naplno a jednogólovú stratu udržala do prestávky, pod tlakom Bayernu však strelil víťazný gól Harry Kane a jeho tím potvrdil pred vypredaným hľadiskom pozíciu favorita, ale na postup priamo do osemfinále to nakoniec nestačilo - Bavori obsadili dvanáste miesto. V drese Slovana nečakane znížil v úplnom závere Marko Tolič.

Domáci mali viac z hry už od začiatku, väčšinu času držali loptu a boli pred šestnástkou hostí. Tlak sa im vyplatil už v 8. minúte, keď po centri Kimmicha prekonal Takáča z blízka nepokrytý Müller. "Belasí" sa snažili o brejky cez pravú stranu, kde operoval Barseghjan, no domáca defenzíva im poľahky stíhala. Väčšia šanca prišla v 26. minúte, keď si Barseghjan zasekol Stanišiča a Neuer proti nemu vytiahol elitný zákrok vnútri šestnástky.

Penzum defenzívnej práci odvádzali Zuberu a Blackman, ktorý v snahe zabrániť jednému z rýchlych útokov obdržal žltú kartu. Vo všeobecnosti však ukázala celá defenzíva obetavosť a do šatne išla s jednogólovým mankom.

Na snímke druhý sprava Harry Kane (Bayern) dáva gól hlavičkou, vľavo brankár Dominik Takáč, druhý zľava Kenan Bajrič (obaja Slovan) počas zápasu Ligy majstrov vo futbale Bayern Mníchov - Slovan Bratislava. Foto: Martin Baumann/TASR

Na začiatku druhého dejstva bol tlak domácich o niečo menší a Slovan sa dostal vďaka Marcellimu aj k prvému rohovému kopu. Zhruba po desiatich minútach však už musel zasahovať Takáč po strele Tela a chvíľu potom sa blysol Blackman aj v ofenzíve. Loptu potiahol po krídle a jeho pokus Neuer len vyrazil na roh. Po vyše hodine hry oživil domáci tréner Kompany hru trojitým striedaním a už o minútu asistoval pri góle Kanea práve jeden z trojice. Gól bol podobný tomu prvému, anglický kanonier dostal na hranicu päťky center od Musialu a Takáč nestihol zasiahnuť.

Z veľkého tlaku ešte ťažil Coman - Takáč si najprv poradil s prudkým pokusom Gnabryho a Francúz následne zakončil do odkrytej brány. V úplnom závere prekvapil domácich Tolič, ktorý sa rozhodol skúsiť to z náročného uhla a bol úspešný.

8. kolo ligovej fázy Ligy majstrov – sumár:

Bayern Mníchov - ŠK SLOVAN BRATISLAVA 3:1 (1:0)

Góly: 8. Müller, 63. Kane, 84. Coman - 90. Tolič. Rozhodcovia: Pinheiro - Jesus, Maia (všetci Portug.), ŽK: Blackman, Savvidis, Bajrič (všetci Slovan), 75.000 divákov

Bayern Mníchov: Neuer – Kimmich, Stanišič (84. Guerreiro), Kim Min-jae, Boey – Pavlovič – Sané (62. Gnabry), Olise, Müller (62. Musiala), Tel (62. Coman) – Kane

Slovan Bratislava: Takáč – Bajrič, Kašia, Wimmer – Blackman, Savvidis, Szöke (77. Mustafič), Zuberu (77. Tolič) – Barseghjan (70. Mak), Strelec (70. Metsoko), Marcelli (62. Medveděv)

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Netanjahu pozastavil prepustenie palestínskych väzňov

Rusko varovalo pred možným chaosom v Srbsku

Salvador umožnil jednoduchšiu úpravu ústavy

Dobré ráno, Nemecko! Orbán sa vyjadril k návrhom na obmedzenie migrácie

Zákon k dohode s lekármi môže ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, varuje Stachura

Senát USA schválil Trumpovho šéfa environmentálnej agentúry

Štát posúva tému nájomného bývania. Fico zdôraznil, že nepôjde o sociálne byty

Najvyšší súd zamietol Haščákov nárok na odškodnenie za odposluchy v kauze Gorila

Švajčiarsko zakáže adopcie detí zo zahraničia

Hamas odovzdal ďalších dvoch izraelských rukojemníkov

Klub 500: Kompas konkurencieschopnosti EÚ je len súbor politických deklarácií

Le Penová nemá ambíciu stať sa francúzskou premiérkou

Poľsko tri dni pred prezidentskými voľbami navštívi Obama

Nikaragua vyhnala viac ako 30 mníšok zo zrušených kláštorov

Na Slovensku sa šíri žltačka typu A. Najviac prípadov hlásia v Prešovskom kraji

Maďarsko nepovolí mobily na školách ani po bombových hrozbách

Rumunský prezidentský favorit nazval Ukrajinu fiktívnym štátom

Prokuratúra preveruje podozrenia zo spáchania korupčných činov poslancami strany Hlas

Švédskeho aktivistu, ktorý pálil Korán, zastrelili v Štokholme

Odborári: Zvýšenie stropu sociálnych odvodov nevyženie zamestnancov zo Slovenska

FT: Únia vedie diskusie o návrate k ruskému plynu

SK8 žiada o sfunkčnenie FPU a jeho nezávislosť

Trump nariadil vymazanie všetkých zmienok o gender ideológii

Hamas v rámci dohody s Izraelom odovzdal izraelskú vojačku

Obilia je dostatok, mlynári však upozorňujú na rast dovozu múk zo zahraničia

Poľsko navrhuje vysokorýchlostné železničné spojenia medzi metropolami EÚ

Rekordný počet mladých Američanov podľa prieskumu nikdy nemal sex

Gruzínsko pozastavilo svoju činnosť v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy

Väčšina Britov v súčasnosti podporuje návrat trestu smrti

Exhovorkyňa Zelenského: Potrebujeme prímerie, víťazstvo je nedosiahnuteľné

Britská zdravotná služba napriek príkazom pokračuje v prijímaní woke pracovníkov

Europoslanec narušil minútu ticha pre obete Holokaustu. Hovoril o genocíde v Gaze

Nad Washingtonom sa zrazilo lietadlo s vrtuľníkom. Z rieky vytiahli už údajne 18 tiel

Kubánsky prezident kritizuje Trumpa za plán posielať migrantov do Guantánama

Meta zaplatí 25 miliónov dolárov za urovnanie sporu s Trumpom

Slovan končil v Lige majstrov bez bodu. Na pôde Bayernu prehral 1:3

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť