Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Exhovorkyňa Zelenského: Potrebujeme prímerie, víťazstvo je nedosiahnuteľné

Julia Mendelová to uviedla v článku pre magazín Time. Prímerie označila za nevyhnutný krok na ochranu štátu, ekonomiky a ľudí.

Podľa Mendelovej vojna Ukrajinu vyčerpáva. Poukázala pritom na prieskum, podľa ktorého je 38 percent Ukrajincov pripravených akceptovať územné ústupky výmenou za mier. „Zdá sa mi to však nečakane konzervatívny údaj,“ poznamenala. Odkázala na osobné skúsenosti, keďže mnohí jej známi v krajine vraj túžia po mieri alebo sa rozhodli odísť do zahraničia.

Mendelová pripomenula, že od začiatku invázie odišlo z Ukrajiny približne 7,5 milióna ľudí a tento trend sa zrýchľuje. Len minulý rok krajinu opustilo 44-tisíc občanov, čo je viac než trojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. Popri demografickej kríze upozornila aj na ekonomický úpadok a rastúce vojenské straty.

Podľa nej sa „tretina Ukrajiny“ premenila na „úplné peklo“ pre neustále ruské ostreľovanie. Ruské jednotky pomaly, ale systematicky postupujú v Donbase a približujú sa k hraniciam Dnepropetrovskej oblasti. „Zatiaľ čo sa zapájame do nekonečných debát o spravodlivosti a o tom, či je rýchly mier vôbec možný, Rusi zaberajú viac pôdy a vyžiadajú si viac životov,“ varuje novinárka.

Mendelová zdôrazňuje, že „nedokonalé“ prímerie by Ukrajine umožnilo posilniť svoju obranu a pripraviť sa na možnú ďalšiu ruskú agresiu. Priznáva, že Rusko by mohlo prímerie využiť na opätovné získanie sily, no zároveň tvrdí, že by to poskytlo Ukrajine čas na vybudovanie obranných línií, čo bolo doteraz pod neustálou paľbou nemožné.

„Nebavíme sa o kapitulácii, ale o stratégii, ktorá uznáva našu silu aj naše obmedzenia,“ uvádza bývalá tlačová tajomníčka hlavy štátu. Podľa nej Ukrajina potrebuje budúcnosť namiesto nekonečnej vojny. „Naivitou dnes nie je hľadať oddych, ale veriť, že nekonečná vojna, idealizovaná na TikToku a Twitteri, môže nejakým spôsobom viesť k víťazstvu,“ uzatvára.

(mm)

Minúta  |  

Britská zdravotná služba napriek príkazom pokračuje v prijímaní woke pracovníkov

Od nástupu vlády premiéra Keira Starmera v tejto oblasti inzerovali 35 pracovných miest, pričom niektoré pozície ponúkali plat vyšší než 80-tisíc libier ročne.

Tento krok sa uskutočňuje napriek nariadeniam bývalého ministra zdravotníctva Steva Barclaya, ktorý vyzval vedenie Národnej zdravotnej služby (NHS), aby sa vyhlo vytváraniu nových pozícií známych pod skratkou EDI (rovnosť, diverzita, inklúzia). Zároveň vtedy uviedol, že tieto úlohy nevytvárajú hodnotu za peniaze daňových poplatníkov a že odvádzajú prostriedky od kritických potrieb v prvej línii.

Medzi inzerovanými pozíciami sa objavili aj vysoké platy, ako napríklad pozícia vedúceho EDI v NHS North East London, kde sa ponúkal plat od 80 025 do 91 336 libier ročne. Tieto pozície majú za úlohu podporovať kultúru rovnosti a znižovanie nerovností, čo podľa súčasného ministra zdravotníctva Wesa Streetinga zohľadňuje vážne nerovnosti v oblasti zdravia, ako napríklad vyššiu úmrtnosť černošských žien pri pôrode.

Kritici týchto iniciatív tvrdia, že pozície EDI sú diskriminačné, pretože uprednostňujú rasu a etnický pôvod nad kvalifikáciou a výkonom. Julian Hartley z NHS Providers obhajuje tieto pozície ako nevyhnutné pre zlepšenie pracovného prostredia a podporu zamestnancov, najmä tých, ktorí pochádzajú z rôznych etnických a sociálnych prostredí.

NHS však zároveň tvrdí, že aj v čase znižovania počtu EDI pozícií sa naďalej zameriava na rozmanitosť a rovnosť, aby zabezpečila najlepšie možné výsledky pre pacientov.

(lup)

Minúta  |  

Europoslanec narušil minútu ticha pre obete Holokaustu. Hovoril o genocíde v Gaze

Bývalý poslanec poľskej nacionalistickej strany Konfederacja počas minúty ticha opakovane kričal „Modlite sa za obete židovskej genocídy v Gaze“.

Slávnostné zasadnutie narušil známy poľský europoslanec Grzegorz Braun, ktorého nakoniec eskortovala parlamentná stráž.

Predsedníčka parlamentu ho následne vykázala zo sály, pričom ho vyviedla parlamentná stráž. Podľa dostupných informácií mu hrozí strata časti europoslaneckého platu, referuje poľská agentúra PAP.

Braun sa v minulosti zviditeľnil prerušením oficiálnych osláv židovského sviatku Chanuka v poľskom parlamente tým, že sviečky na menore uhasil hasiacim prístrojom. Následne vystúpil na pódium rokovacej sály a označil Chanuku za „satanistickú“.

https://twitter.com/sahouraxo/status/1884692822936477877

(mm)

Minúta  |  

Nad Washingtonom sa zrazilo lietadlo s vrtuľníkom. Z rieky vytiahli už údajne 18 tiel

Správy o ich stave dosiaľ nie sú známe. Na mieste zasahuje množstvo záchranárov aj policajtov.

Komerčné lietadlo amerických aerolínií American Airlines sa tesne pred pristátím na medzinárodnom letisku Ronalda Reagana pri Washingtone zrazilo s helikoptérou a zrútilo sa do rieky Potomac, ktorú teraz prehľadávajú záchranári a pátrajú po preživších.

Lietadlo typu Bombardier CRJ700 smerovalo do Washingtonu z mesta Wichita v americkom štáte Kansas. S vrtuľníkom typu Sikorsky H-60 sa zrazilo krátko pred 21.00 h východoamerického času (03.00 h SEČ), a to práve v čase, keď sa blížilo k pristávacej dráhe.

Na palube lietadla bolo 60 pasažierov a štyria členovia posádky. Správy o ich stave dosiaľ nie sú známe. Na mieste zasahuje množstvo záchranárov aj policajtov.

Najmenej 18 mŕtvych tiel už údajne vytiahli záchranári z rieky Potomac pri Washingtone, do ktorej sa po zrážke s vojenským vrtuľníkom zrútilo komerčné lietadlo. Vo vode dosiaľ neobjavili nijakých preživších. Stanici CBS News to povedal nemenovaný predstaviteľ tamojšej polície. Úrady dosiaľ oficiálne počet obetí havárie nezverejnili.

Hovorkyňa bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že prezident USA Donald Trump bol o situácii informovaný. Americký viceprezident JD Vance medzičasom verejnosť vyzval, aby sa za modlila za osoby na palube. Či sa do rieky Potomac zrútil aj vrtuľník, nebolo bezprostredne zrejmé, stanica NBC News to však uvádza ako možné.

Na letisku Ronalda Reagana zrušili všetky lety. Haváriu vyšetruje americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) spoločne s americkým Národným úradom pre bezpečnosť dopravy (NTSB).

Nemenovaný popredný predstaviteľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) v prípade stredajšej zrážky vylúčil terorizmus. "Nič nenasvedčuje tomu, že by nehoda súvisela s terorizmom alebo akoukoľvek trestnou činnosťou. FBI je pripravená poskytnúť pomoc," cituje predstaviteľa FBI zmienená stanica.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Kubánsky prezident kritizuje Trumpa za plán posielať migrantov do Guantánama

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel označil v stredu za "akt brutality" plán amerického prezidenta Donalda Trumpa zariadiť centrum pre zadržiavanie nelegálnych migrantov na americkej vojenskej základni Guantánamo na Kube.

„Nová americká vláda USA oznamuje akt brutality, uväznenie (migrantov) na námornej základni Guantánamo, ktorá sa nachádza na nelegálne okupovanom kubánskom území," uviedol Díaz-Canel na sociálnej sieti X. Dodal, že migranti tam budú v blízkosti zariadení, ktoré USA využívajú na „mučenie a nelegálne zadržiavanie".

Spojené štáty využívajú základňu Guantánamo na väznenie osôb zadržaných v zahraničí počas tzv. vojny proti terorizmu. Bývalí americkí prezidenti Barack Obama aj Joe Biden tvrdili, že väznicu na Guantáname zatvoria, tento sľub však počas svojho funkčného obdobia nesplnili.

Trump v stredu avizoval, že sa chystá podpísať dekrét o zriadení tamojšieho centra na zadržiavanie nelegálnych približne 30-tisíc nelegálnych migrantov. „Pošleme ich do Guantánama," vyhlásil. „V Guantáname máme 30-tisíc postelí na zadržiavanie najhorších kriminálnych nelegálnych cudzincov, ktorí ohrozujú Američanov." dodal.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Meta zaplatí 25 miliónov dolárov za urovnanie sporu s Trumpom

Americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi spoločnosť zaplatí za urovnanie žaloby, ktorú voči nej podal po tom, ako mu po útoku jeho prívržencov na Kapitol zo 6. januára 2021 pozastavila účty na svojich sociálnych sieťach.

Informáciu ako prvý priniesol americký denník Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje. Následne ju potvrdil aj hovorca spoločnosti Andy Stone, ktorého cituje stanica NBC News.

Stone priblížil podmienky mimosúdneho vyrovnania sporu. Meta podľa jeho slov zaplatí celkovo 25 miliónov dolárov, z ktorých 22 miliónov poputuje do fondu pre budúcu Trumpovu prezidentskú knižnicu, zatiaľ čo zvyšok bude určený na súdne trovy a ďalších žalobcov v tomto prípade. Urovnanie sporu zároveň podľa hovorcu od Mety nevyžaduje, aby priznala pochybenie.

Biely dom sa dosiaľ k správe nevyjadril.

Meta je už prinajmenšom druhou veľkou korporáciou, ktorá súhlasila so zaplatením za mimosúdne urovnanie žaloby Trumpa, od vtedy ako v novembri zvíťazil v prezidentských voľbách. Tou prvou bola americká televízna stanica ABC News, ktorá v decembri oznámila, že zaplatí 15 miliónov dolárov za ukončenie sporu, v ktorom Trump tvrdil, že ho očiernil jej moderátor George Stephanopoulos.

Trump bol donedávna dlhoročným kritikom spoločnosti Meta, ktorú obviňoval z toho, že je voči nemu zaujatá. Facebook Trumpovi po útokoch jeho priaznivcov na Kapitol zo 6. januára 2021 zablokoval účet, ktorý mu však začiatkom roka 2023 obnovil.

Šéf Mety Mark Zuckerberg sa však snaží Trumpovi od jeho znovuzvolenia zavďačiť a spory s ním zmierniť. Meta dokonca na Trumpovu inauguráciu a sprievodné podujatia 20. januára venovala milión dolárov a Zuckerberg sa na inaugurácii aj osobne zúčastnil, podobne ako aj ďalší technologickí giganti.

Zuckerberg ešte v novembri Trumpa navštívil v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride. Začiatkom januára Meta oznámila, že na svojich platformách končí s overovaním faktov nezávislou treťou stranou a prenechá ho používateľom, obdobne ako to v súčasnosti robí sociálna sieť X Elona Muska, Trumpovho blízkeho spojenca.

(tasr, wall street journal)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.