Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nórska koalícia sa rozpadla ešte pred voľbami

Menšinová vládna koalícia v Nórsku sa vo štvrtok zhruba sedem mesiacov pred parlamentnými voľbami rozpadla. Dôvodom boli dlhodobé spory o zavádzaní predpisov EÚ na trhu s energiou.

Dvojkoalíciu opustila agrárna Strana stredu (Sp), ktorá s predpismi nesúhlasí, oznámil jej predseda a bývalý minister financií Trygve Slagsvold Vedum, uvádza agentúra DPA.

Napriek odchodu Sp z vlády môže Strana práce (A/Ap) pokračovať vo vládnutí sama. Jej líder a premiér Jonas Gahr Störe zostane vo funkcii až do najbližších volieb, ktoré sú naplánované na 8. septembra.

Nórska ústava neumožňuje usporiadanie predčasných volieb. Sp podľa vyjadrení svojich predstaviteľov chce, aby Störe zostal na čele vlády navzdory rozpadu koalície. Obe strany tvorili menšinovú vládu od roku 2021 a pri presadzovaní zákonov v parlamente sa opierali o ďalšie strany.

Niekoľko týždenný spor medzi A/Ap a Sp súvisel s prijatím štvrtého balíka EÚ o čistej energii z roku 2019. Jeho cieľom je zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podporiť výstavbu energeticky účinnejšej infraštruktúry. Tvorí ho osem smerníc a nariadení.

Nórsko nie je členskou krajinou EÚ, ale ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru musí uplatňovať mnohé predpisy Únie, napísal magazín Politico. Dohoda o EHP umožňuje Nórsku, Islandu a Lichtenšajnsku prístup k vnútornému trhu EÚ, Sp však má voči EHP výhrady.

Störe chcel do nórskeho práva začleniť aspoň tri z menej kontroverzných smerníc balíka. Sp bola ostro proti najmä v prípade rozšírenia právomocí Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER).

Exminister Vedum tvrdí, že tieto smernice Nórsko nemôže akceptovať.

„Hovoríme, že stačí, toto je hranica. Robíme to preto, aby sme zmenili nórsku politiku v oblasti elektrickej energie," uviedol.

Predpisy EÚ by podľa Strany stredu oslabil kontrolu Nórska nad jeho energetickým sektorom. Varovala tiež, že užšie prepojenie s energetickým trhom EÚ by zdražilo elektrickú energiu.

Strana práce argumentovala, že je možné zaviesť časti balíka bez toho, aby bola dotknutá suverenita Nórska. Störe takisto tvrdil, že by to posilnilo väzby Osla s Bruselom, keďže pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa hrozí obchodná vojna medzi EÚ a USA.

(tasr)

Minúta  |  

Lula varuje Trumpa pred obchodnou odvetou, uprednostňuje však spoluprácu

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva pohrozil recipročnými clami, ak Donald Trump zvýši obchodné bariéry voči Brazílii.

Ak americký prezident Donald Trump zvýši clá na brazílske produkty, juhoamerická krajina prijme recipročné opatrenia. Vyhlásil to vo štvrtok brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý zároveň dodal, že uprednostňuje zlepšenie vzťahov pred obchodnou vojnou, uvádza agentúra AFP.

Brazília je jednou z krajín, ktoré Trump označil za zraniteľné voči vyšším clám. Lula, ktorý je momentálne vo svojom treťom funkčnom období, zdôraznil, že zažil v Bielom dome republikánov aj demokratov a uprednostnil by zlepšenie obchodných väzieb pred bitkou o clá.

„Chcem rešpektovať Spojené štáty a tiež, aby Trump rešpektoval Brazíliu. To je všetko," povedal.

Ďalej pokračoval: „Z mojej strany chcem zlepšiť naše vzťahy so Spojenými štátmi. Exportovať viac, ak to bude potrebné, a aj viac dovážať."

Lula s dovolaním sa na Trumpove vyjadrenia, že plánuje získať späť Panamský prieplav alebo získať kontrolu nad Grónskom, uviedol, že „musí rešpektovať suverenitu iných krajín".

Brazílsky prezident, ktorého krajina bude v novembri hostiť klimatické rozhovory COP30 v amazonskom meste Belem, dodal, že Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody je „krokom späť pre civilizáciu".

Prezident na tlačovej konferencii povedal tiež, že nechce klimatické rozhovory, na ktorých „sú schválené opatrenia, všetko vyzerá veľmi pekne na papieri, a potom to žiadna krajina nedodrží".

Kritizoval pritom bohaté štáty za to, že nesplnili sľuby o poskytnutí miliárd dolárov na pomoc rozvojovým krajinám, aby sa vysporiadali s následkami zmeny klímy.

„Chceme niečo skutočné, aby sme vedeli, či sa to s klimatickými problémami myslí vážne alebo nie," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila legislatívu k dohode s lekármi

Vláda schválila súbor legislatívnych úprav, ktoré sú súčasťou dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Prijatím zákonov lekárski odborári koncom minulého roka podmienili stiahnutie hromadných výpovedí.

Zmeny by sa mali podľa dohody s odborármi týkať valorizácie platov lekárov, uzákonenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zdravotníkov v nemocniciach. Upraviť by sa mali aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Koalícia sa dohodla na finančných dosahoch návrhu zdravotníckej legislatívy

Mohlo by Vás zaujímať Koalícia sa dohodla na finančných dosahoch návrhu zdravotníckej legislatívy

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v decembri 2024 v mene vlády podpísal s LOZ zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov.

Uzavretím zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3300 lekárov. Lekári sa vrátili do nemocníc podmienečne s tým, že vláda do konca februára 2025 prijme zákony podľa dohody. V opačnom prípade lekári z nemocníc v marci odídu.

(tasr)

Minúta  |  

Koalícia sa dohodla na finančných dosahoch návrhu zdravotníckej legislatívy

Minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok verí, že sa aj v parlamente nájde dostatok hlasov na schválenie zákona. Vláda bude o návrhu rokovať vo štvrtok popoludní po tom, čo pre nejasnosti v nákladoch stredajšie rokovanie prerušila.

„Máme nejakú dohodu, ešte som nedostal poslednú verziu," povedal novinárom minister financií Ladislav Kamenický (Smer). „Minister zdravotníctva bude musieť ušetriť veľa peňazí," doplnil s tým, že o tom bude diskusia na vláde.

Šutaj Eštok verí, že aj v parlamente bude dostatok hlasov na schválenie zdravotníckej legislatívy. „Nevidím akýkoľvek dôvod na pochybnosti," povedal s tým, že koalícia bude mať podľa neho určite dosť hlasov.

„Im rovnako záleží na slovenskom pacientovi," povedal minister vnútra o poslancoch za Hlas Romanovi Malatincovi a Jánovi Ferenčákovi, o ktorých sa hovorí v súvislosti s otáznou podporou zákonov.

Líder Hlasu si myslí, že aj poslanci okolo nezaradeného Rudolfa Huliaka legislatívu podporia. Nekomentoval, ako by sa mala koalícia s Huliakom „udobriť". Myslí si, že Huliakovi záleží na koalícii. Nevie o tom, či budú nejaké výmeny v rámci ministerstiev.

„Budeme sa baviť s našimi koaličnými partnermi tak, aby tu vládna koalícia bola až do konca riadneho funkčného obdobia," dodal.

Koalícia dostala od rebelov mesiac navyše. Prioritou je odvrátenie výpovedí lekárov

Mohlo by Vás zaujímať Koalícia dostala od rebelov mesiac navyše. Prioritou je odvrátenie výpovedí lekárov

Vláda SR vo štvrtok popoludní pokračuje v rokovaniach o návrhu zdravotníckej legislatívy k dohode s Lekárskym odborovým združením (LOZ). V stredu (29. 1.) rokovanie prerušila pre nejasnosti vo finančných dosahoch zmien.

Zmeny sa majú týkať valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zamestnancov nemocníc.

Prijatím zákonov lekárski odborári koncom minulého roka podmienili stiahnutie hromadných výpovedí. Ak nebudú prijaté do konca februára, lekári od marca z nemocníc odídu.

(tasr)

Minúta  |  

Rokovanie Fica s Európskou komisiou o plyne preložili na pondelok

Štvrtkové rokovanie slovenského premiéra Roberta Fica (Smer) s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) o zastavení tranzitu ruského zemného plynu na územie SR preložili na pondelok. Dôvodom bolo uzavretie vzdušného priestoru nad bruselským letiskom.

Vzdušný priestor nad letiskom v Bruseli uzavreli z technických dôvodov a slovenský vládny špeciál sa preto na ceste do Belgicka otočil späť na Slovensko. Premiér o tom informoval na sociálnej sieti Facebook.

O problémoch v belgickom vzdušnom priestore píše aj agentúra Reuters, podľa ktorej uzavretie vzdušného priestoru súvisí s technickými problémami spoločnosti Skeyes, ktorá riadi letovú prevádzku.

Premiér Fico uviedol, že v Bruseli nepristáli, keďže by museli minimálne 90 minút krúžiť na letiskom. Slovenská delegácia by tak nestihla dohodnuté stretnutia s predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a eurokomisárom pre energetiku Danom Jörgensenom.

Stretnutie s Jörgensenom preto preložili na pondelok, kedy sa v Bruseli uskutoční neformálne zasadnutie Európskej rady. Časť zasadnutia preto premiér Fico vynechá.

V pondelok sa pokúsi o stretnutie s eurokomisárom pre demokraciu a právny štát Michaelom McGrathom.

„Vzniká tu dilema či krajina môže prijať ústavnú zmenu, na základe ktorej budeme hovoriť, že nie je možné, aby akýkoľvek akt EÚ mal prednosť pre Ústavou SR," uviedol Fico v súvislosti s navrhovanou ústavnou zmenou, ktorú predstavil v pondelok. Podľa nej by právne záväzné akty EÚ nemali prednosť, ak by boli v rozpore s Ústavou SR.

McGrath v stredu upozornil, že európske právo je nadradené nad zákony jednotlivých členských štátov, čo potvrdzujú aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

Robert Fico tiež informoval, že 13. a 14. februára navštívi Vatikán a stretne sa s pápežom Františkom. Podľa vlastných slov s ním má „rovnaký názor na mierové riešenie vojny (na Ukrajine)".

Po nemeckých parlamentných voľbách Fico plánuje navštíviť aj spolkovú krajinu Bavorsko a v príprave je aj cesta „ďaleko na západ". Viac podrobností ale neposkytol.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina si na koberček predvolala veľvyslanca Slovenska

Kyjev tlmočil „ostrý nesúhlas“ s vyjadreniami slovenskej vlády o údajnom zasahovaní Ukrajiny do vnútorných záležitostí Slovenska.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny si vo štvrtok predvolalo dezignovaného slovenského veľvyslanca v Kyjeve Pavla Vízdala.

Námestník ukrajinského ministra Olexandr Mišenko vyjadril hlboké sklamanie z toho, že premiér Fico v súčasnosti „vystupuje ako hlásna trúba Kremľa“ a zanedbávaním povinností Slovenska ako člena EÚ sa „uchyľuje k nelogickým krokom“.

Podľa Mišenka je takéto konanie slovenských predstaviteľov neprijateľné, vážne škodí tradične dobrým ukrajinsko-slovenským vzťahom a podkopáva jednotu EÚ a „euroatlantického spoločenstva“.

Snahy Slovenska o obnovenie dodávok ruského plynu Ukrajina označila ako „snahy o zachovanie závislosti od ruských energetických dodávok“. Takýto prístup Kyjev považuje za neprijateľný, keďže EÚ a jej partneri sa usilujú zbaviť závislosti na ruských energiách a diverzifikovať energetické zdroje.

Ukrajinské ministerstvo tiež tvrdí, že Slovensko v tejto otázke „ignoruje argumenty“ a snahu Kyjeva „Rusko pripraviť o prostriedky na financovanie teroru voči Ukrajine a ukrajinskému ľudu“.

„Oficiálne vyzývame Bratislavu, aby zastavila túto politiku a vrátila sa ku konštruktívnemu dialógu a rozvoju dobrých susedských vzťahov medzi našimi krajinami a národmi,“ vyhlásil ukrajinský rezort. Zároveň vyjadril hlbokú vďaku slovenskému ľudu za všetku pomoc a podporu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

V stredu si slovenský rezort zahraničných vecí predvolal veľvyslanca Ukrajiny v Bratislave Myroslava Kastrana a tlmočil mu ostrý protest voči nedávnym výrokom Ukrajiny, ktoré slovenská diplomacia považuje za zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska.

Premiér Robert Fico (Smer) sa v uplynulom období dostal do konfliktu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským najmä pre rozhodnutie nepredĺžiť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu.

Zelenskyj v januári viackrát voči Ficovi vystúpil kriticky. V utorok napríklad slovenskému premiérovi vyčítal, že si v súvislosti s plynom vyberá Rusko pred USA a európskymi partnermi. Fico predtým obvinil Ukrajinu z participácie na nedávnych protivládnych protestoch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.