Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministri EÚ na stretnutí vo Varšave riešili migráciu, bezpečnosť a spoločné opatrenia

Ministri vnútra krajín Európskej únie sa v utorok na neformálnom stretnutí vo Varšave venovali migrácii, ochrane civilného obyvateľstva a vnútornej bezpečnosti. Oznámil to poľský minister Tomasz Siemoniak na tlačovej konferencii po stretnutí.

Z diskusií podľa Siemoniaka vyplýva, že situácia pri migrácii v európskych štátoch je rôzna. Líši sa podľa toho, akým veľkým tlakom krajina čelí, avšak všetky štáty EÚ sa zhodli, že problémy je potrebné spoločne riešiť. Poľsko podľa ministra čelí pri migrácii výnimočnej situácii podobne, ako stredomorské štáty.

„Máme dočinenia s režimom, ktorý pozýva ľudí z rôznych krajín a bieloruské zložky im pomáhajú v snahe prekročiť poľské hranice," povedal Siemoniak. Pripomenul, že pri jednom takomto incidente bol na hranici zabitý poľský vojak.

Eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner na konferencii zdôraznil, že krajiny musia lepšie vynucovať rozhodnutia o žiadateľoch o azyl.

„Ak je žiadosť zamietnutá v jednej krajine, prečo by mal v inej začať proces odznova?" povedal. Podľa eurokomisára by sa malo zlepšiť vzájomné uznávanie takýchto rozhodnutí medzi krajinami.

Brunner informoval, že Európska komisia pripravuje Stratégiu bezpečnostnej únie EÚ, ktorá má byť prvou svojho druhu a jej súčasťou bude napríklad posilnenie mandátu policajného úradu Europol, či európskej pohraničnej stráže Frontex.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci poľského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začalo 1. januára 2025 a potrvá šesť mesiacov. V piatok sa stretnú ministri spravodlivosti, ktorí budú rokovať o otázkach právneho štátu a ich vplyve na vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi EÚ.

Diskutovať sa má aj o ďalšom smerovaní európskej justície a možných krokoch EÚ pri dokumentovaní a vyvodzovaní dôsledkov v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine.

V súlade s mottom „Bezpečnosť, Európa!" chce poľské predsedníctvo podporovať činnosti na posilnenie európskej bezpečnosti vo všetkých jej rozmeroch – vonkajšom, vnútornom, informačnom, hospodárskom, energetickom, potravinovom a zdravotníckom.

(tasr)

Minúta  |  

Fico varuje Ukrajinu pred opatreniami kvôli zastaveniu tranzitu plynu

Premiér Robert Fico tvrdí, že rozhodnutie Ukrajiny spôsobuje výrazné finančné straty pre Slovensko, najmä v oblasti tranzitných poplatkov a ceny plynu.

Ak ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Slovensko v otázke dodávok plynu „ťahal za nos", tak vláda SR prijme recipročné opatrenia napríklad pri finančnej pomoci Ukrajine. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer) na sociálnej sieti v súvislosti s tým, že vzdušný priestor nad letiskom v Bruseli uzavreli z technických dôvodov a rokovanie z dôvodu meškania by premiér nestihol.

Fico zdôraznil, že rozhodnutie ukrajinského prezidenta zastaviť tranzit plynu má „katastrofálne" dosahy.

„Dnes cena jednej megawatthodiny plynu bola 53 eur v porovnaní s USA, kde to je osem alebo deväť eur. Ten rozdiel je obrovský," podčiarkol.

Rokovanie Fica s Európskou komisiou o plyne preložili na pondelok

Mohlo by Vás zaujímať Rokovanie Fica s Európskou komisiou o plyne preložili na pondelok

„My zatiaľ prežívame, pokiaľ ide o domácu spotrebu. Budeme mať však problémy s naplnením zásobníkov na konci tohto roka pre rok 2026. Predovšetkým však prichádzame o obrovské peniaze, pokiaľ ide o tranzitné poplatky," dodal Robert Fico.

(tasr)

Minúta  |  

Nórska koalícia sa rozpadla ešte pred voľbami

Menšinová vládna koalícia v Nórsku sa vo štvrtok zhruba sedem mesiacov pred parlamentnými voľbami rozpadla. Dôvodom boli dlhodobé spory o zavádzaní predpisov EÚ na trhu s energiou.

Dvojkoalíciu opustila agrárna Strana stredu (Sp), ktorá s predpismi nesúhlasí, oznámil jej predseda a bývalý minister financií Trygve Slagsvold Vedum, uvádza agentúra DPA.

Napriek odchodu Sp z vlády môže Strana práce (A/Ap) pokračovať vo vládnutí sama. Jej líder a premiér Jonas Gahr Störe zostane vo funkcii až do najbližších volieb, ktoré sú naplánované na 8. septembra.

Nórska ústava neumožňuje usporiadanie predčasných volieb. Sp podľa vyjadrení svojich predstaviteľov chce, aby Störe zostal na čele vlády navzdory rozpadu koalície. Obe strany tvorili menšinovú vládu od roku 2021 a pri presadzovaní zákonov v parlamente sa opierali o ďalšie strany.

Niekoľko týždenný spor medzi A/Ap a Sp súvisel s prijatím štvrtého balíka EÚ o čistej energii z roku 2019. Jeho cieľom je zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podporiť výstavbu energeticky účinnejšej infraštruktúry. Tvorí ho osem smerníc a nariadení.

Nórsko nie je členskou krajinou EÚ, ale ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru musí uplatňovať mnohé predpisy Únie, napísal magazín Politico. Dohoda o EHP umožňuje Nórsku, Islandu a Lichtenšajnsku prístup k vnútornému trhu EÚ, Sp však má voči EHP výhrady.

Störe chcel do nórskeho práva začleniť aspoň tri z menej kontroverzných smerníc balíka. Sp bola ostro proti najmä v prípade rozšírenia právomocí Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER).

Exminister Vedum tvrdí, že tieto smernice Nórsko nemôže akceptovať.

„Hovoríme, že stačí, toto je hranica. Robíme to preto, aby sme zmenili nórsku politiku v oblasti elektrickej energie," uviedol.

Predpisy EÚ by podľa Strany stredu oslabil kontrolu Nórska nad jeho energetickým sektorom. Varovala tiež, že užšie prepojenie s energetickým trhom EÚ by zdražilo elektrickú energiu.

Strana práce argumentovala, že je možné zaviesť časti balíka bez toho, aby bola dotknutá suverenita Nórska. Störe takisto tvrdil, že by to posilnilo väzby Osla s Bruselom, keďže pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa hrozí obchodná vojna medzi EÚ a USA.

(tasr)

Minúta  |  

Lula varuje Trumpa pred obchodnou odvetou, uprednostňuje však spoluprácu

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva pohrozil recipročnými clami, ak Donald Trump zvýši obchodné bariéry voči Brazílii.

Ak americký prezident Donald Trump zvýši clá na brazílske produkty, juhoamerická krajina prijme recipročné opatrenia. Vyhlásil to vo štvrtok brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý zároveň dodal, že uprednostňuje zlepšenie vzťahov pred obchodnou vojnou, uvádza agentúra AFP.

Brazília je jednou z krajín, ktoré Trump označil za zraniteľné voči vyšším clám. Lula, ktorý je momentálne vo svojom treťom funkčnom období, zdôraznil, že zažil v Bielom dome republikánov aj demokratov a uprednostnil by zlepšenie obchodných väzieb pred bitkou o clá.

„Chcem rešpektovať Spojené štáty a tiež, aby Trump rešpektoval Brazíliu. To je všetko," povedal.

Ďalej pokračoval: „Z mojej strany chcem zlepšiť naše vzťahy so Spojenými štátmi. Exportovať viac, ak to bude potrebné, a aj viac dovážať."

Lula s dovolaním sa na Trumpove vyjadrenia, že plánuje získať späť Panamský prieplav alebo získať kontrolu nad Grónskom, uviedol, že „musí rešpektovať suverenitu iných krajín".

Brazílsky prezident, ktorého krajina bude v novembri hostiť klimatické rozhovory COP30 v amazonskom meste Belem, dodal, že Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody je „krokom späť pre civilizáciu".

Prezident na tlačovej konferencii povedal tiež, že nechce klimatické rozhovory, na ktorých „sú schválené opatrenia, všetko vyzerá veľmi pekne na papieri, a potom to žiadna krajina nedodrží".

Kritizoval pritom bohaté štáty za to, že nesplnili sľuby o poskytnutí miliárd dolárov na pomoc rozvojovým krajinám, aby sa vysporiadali s následkami zmeny klímy.

„Chceme niečo skutočné, aby sme vedeli, či sa to s klimatickými problémami myslí vážne alebo nie," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila legislatívu k dohode s lekármi

Vláda schválila súbor legislatívnych úprav, ktoré sú súčasťou dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Prijatím zákonov lekárski odborári koncom minulého roka podmienili stiahnutie hromadných výpovedí.

Zmeny by sa mali podľa dohody s odborármi týkať valorizácie platov lekárov, uzákonenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zdravotníkov v nemocniciach. Upraviť by sa mali aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Koalícia sa dohodla na finančných dosahoch návrhu zdravotníckej legislatívy

Mohlo by Vás zaujímať Koalícia sa dohodla na finančných dosahoch návrhu zdravotníckej legislatívy

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v decembri 2024 v mene vlády podpísal s LOZ zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov.

Uzavretím zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3300 lekárov. Lekári sa vrátili do nemocníc podmienečne s tým, že vláda do konca februára 2025 prijme zákony podľa dohody. V opačnom prípade lekári z nemocníc v marci odídu.

(tasr)

Minúta  |  

Koalícia sa dohodla na finančných dosahoch návrhu zdravotníckej legislatívy

Minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok verí, že sa aj v parlamente nájde dostatok hlasov na schválenie zákona. Vláda bude o návrhu rokovať vo štvrtok popoludní po tom, čo pre nejasnosti v nákladoch stredajšie rokovanie prerušila.

„Máme nejakú dohodu, ešte som nedostal poslednú verziu," povedal novinárom minister financií Ladislav Kamenický (Smer). „Minister zdravotníctva bude musieť ušetriť veľa peňazí," doplnil s tým, že o tom bude diskusia na vláde.

Šutaj Eštok verí, že aj v parlamente bude dostatok hlasov na schválenie zdravotníckej legislatívy. „Nevidím akýkoľvek dôvod na pochybnosti," povedal s tým, že koalícia bude mať podľa neho určite dosť hlasov.

„Im rovnako záleží na slovenskom pacientovi," povedal minister vnútra o poslancoch za Hlas Romanovi Malatincovi a Jánovi Ferenčákovi, o ktorých sa hovorí v súvislosti s otáznou podporou zákonov.

Líder Hlasu si myslí, že aj poslanci okolo nezaradeného Rudolfa Huliaka legislatívu podporia. Nekomentoval, ako by sa mala koalícia s Huliakom „udobriť". Myslí si, že Huliakovi záleží na koalícii. Nevie o tom, či budú nejaké výmeny v rámci ministerstiev.

„Budeme sa baviť s našimi koaličnými partnermi tak, aby tu vládna koalícia bola až do konca riadneho funkčného obdobia," dodal.

Koalícia dostala od rebelov mesiac navyše. Prioritou je odvrátenie výpovedí lekárov

Mohlo by Vás zaujímať Koalícia dostala od rebelov mesiac navyše. Prioritou je odvrátenie výpovedí lekárov

Vláda SR vo štvrtok popoludní pokračuje v rokovaniach o návrhu zdravotníckej legislatívy k dohode s Lekárskym odborovým združením (LOZ). V stredu (29. 1.) rokovanie prerušila pre nejasnosti vo finančných dosahoch zmien.

Zmeny sa majú týkať valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zamestnancov nemocníc.

Prijatím zákonov lekárski odborári koncom minulého roka podmienili stiahnutie hromadných výpovedí. Ak nebudú prijaté do konca februára, lekári od marca z nemocníc odídu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.