Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ zintenzívňuje tlak proti ruskej tieňovej flotile a obchádzaniu ropných sankcií

Európska únia sa snaží obmedziť pôsobenie ruskej „tieňovej flotily" starnúcich tankerov, ktoré Moskva používa na obchádzanie sankcií na vývoz ropy. Informuje o tom agentúra AFP, Reuters a web SeatradeMaritime.

Diplomati v centrále EÚ v Bruseli uviedli, že najnovší návrh sankcií zahŕňal zaradenie ďalších 73 plavidiel na čiernu listinu.

Plavidlá „tieňovej flotily" v Baltskom mori sa v poslednom období spájajú s niekoľkými incidentmi, pri ktorých boli prerušené životne dôležité podmorské káble a plynovody. NATO tam preto začalo misiu „Baltská stráž", do ktorej sa zapoja lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony.

Po rozpútaní vojny na Ukrajine západní spojenci na Moskvu uvalili sankcie. Zatiaľ 15. balík EÚ schválila v decembri 2024. Zaradila naň 52 plavidiel pochádzajúcich z tretích krajín, čím sa celkový počet sankcionovaných lodí zvýšil na 79. Rusko sa aj napriek tomu snaží svoju ropu exportovať. V roku 2024 tvorila ruská ropa 36 percent dovozu do Indie a takmer pätinu dovozu do Číny.

Aj Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) Spojených štátov v snahe obmedziť obchodovanie s ruskou ropou 10. januára rozšíril sankcie na dvoch ruských producentov ropy, 183 plavidiel (najmä tankery) a poisťovne, obchodníkov a ich poskytovateľov služieb.

Ruská tieňová flotila v Baltskom mori vraj môže byť zapojená do špionáže

Mohlo by Vás zaujímať Ruská tieňová flotila v Baltskom mori vraj môže byť zapojená do špionáže

Tankery, na ktoré sa vzťahujú najnovšie sankcie USA podľa analytickej firmy Kpler prepravujú približne 42 percent ruskej ropy po mori, predovšetkým do Číny.

USA už objasnili, že pre sankcie platí prechodné obdobie, ale tankery s ruskou ropou ju musia dopraviť do cieľových rafinérií do 27. februára. V piatok 24. januára to novinárom povedal indický minister ropného priemyslu Pankaj Džain. Platby za túto ropu musia byť zúčtované do 12. marca, dodal.

Zatiaľ posledné sankcie USA sa vzťahujú na 69 plavidiel spoločnosti Sovcomflot (z nich 54 tankerov a štyri lode na dopravu LNG), 10 tankerov spoločnosti Gazpromneft Marine Bunker, 13 plavidiel spojených s Rosnefteflotom a ďalšie lode ruských vlastníkov.

Plavidlá ruskej „tieňovej flotily" sú často v zlom technickom stave, poistenie ich činnosti je problematické a neprehľadná býva aj ich vlastnícka štruktúra.

(tasr)

Minúta  |  

Panamský prezident odmietol rokovania s USA o kontrole nad Panamským prieplavom

Trumpove obvinenia, že Panama porušila dohodu z roku 1999, panamská vláda odmieta.

Panamský prezident José Raúl Mulino vo štvrtok vylúčil začatie akýchkoľvek rokovaní s USA o kontrole nad Panamským prieplavom. Americký prezident Donald Trump od svojho znovuzvolenia do funkcie opakovane vyhlásil, že má záujem zmocniť sa tejto strategickej vodnej cesty. Na dosiahnutie svojho cieľa nevylúčil ani použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku.        

Trump obvinil Panamu, že porušila sľuby, ktoré USA dala pri konečnom prevzatí prieplavu v roku 1999. Tvrdí tiež, že jeho prevádzku prenechala Číne a americkým lodiam prechádzajúcim cez prieplav účtuje vysoké poplatky. Tieto obvinenia panamská vláda dôrazne odmietla a upozornila, že prieplav spravuje spoločnosť nezávislá na panamskej vláde.

Mulino na margo Trumpových vyjadrení vo štvrtok povedal že začatie rokovaní o vlastníctve kanála nie je možné. „Táto záležitosť je uzavretá. Prieplav patrí Paname," uviedol na pravidelnej tlačovej konferencii.

Panamský prezident dodal, že medzi Washingtonom a Panamou panuje zhoda na otázkach ako migrácia alebo boj proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami. O týchto témach by rád diskutoval s ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom, ktorý v najbližších dňoch navštívi Panamu v rámci svojej prvej zahraničnej cesty od nástupu do úradu.

Okrem Panamy Rubio navštívi aj Salvádor, Kostariku, Guatemalu a Dominikánsku republiku.

Trump pohrozil, že bude chcieť získať späť kontrolu nad Panamským prieplavom

Mohlo by Vás zaujímať Trump pohrozil, že bude chcieť získať späť kontrolu nad Panamským prieplavom

Panamský prieplav je 82 kilometrov dlhá vodná cesta, ktorá spája Tichý a Atlantický oceán od roku 1914 a je rozhodujúca pre dovoz tovaru kontajnerovými loďami z Ázie do Spojených štátov a pre vývoz amerických komodít vrátane skvapalneného zemného plynu.

Prieplav začali stavať v roku 1880 Francúzi, pre náročnosť podmienok výstavbu ukončili v roku 1893. V roku 1904 vo výstavbe pokračovali Spojené štáty výmenou za dlhodobú správu prieplavu a okolitého územia.

USA a Panama podpísali v roku 1977 dohody, ktoré pripravili pôdu pre návrat prieplavu pod plnú panamskú kontrolu. Washington ho Paname odovzdal v roku 1999 po období spoločnej správy.

(tasr)

Minúta  |  

Ministri EÚ na stretnutí vo Varšave riešili migráciu, bezpečnosť a spoločné opatrenia

Ministri vnútra krajín Európskej únie sa v utorok na neformálnom stretnutí vo Varšave venovali migrácii, ochrane civilného obyvateľstva a vnútornej bezpečnosti. Oznámil to poľský minister Tomasz Siemoniak na tlačovej konferencii po stretnutí.

Z diskusií podľa Siemoniaka vyplýva, že situácia pri migrácii v európskych štátoch je rôzna. Líši sa podľa toho, akým veľkým tlakom krajina čelí, avšak všetky štáty EÚ sa zhodli, že problémy je potrebné spoločne riešiť. Poľsko podľa ministra čelí pri migrácii výnimočnej situácii podobne, ako stredomorské štáty.

„Máme dočinenia s režimom, ktorý pozýva ľudí z rôznych krajín a bieloruské zložky im pomáhajú v snahe prekročiť poľské hranice," povedal Siemoniak. Pripomenul, že pri jednom takomto incidente bol na hranici zabitý poľský vojak.

Eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner na konferencii zdôraznil, že krajiny musia lepšie vynucovať rozhodnutia o žiadateľoch o azyl.

„Ak je žiadosť zamietnutá v jednej krajine, prečo by mal v inej začať proces odznova?" povedal. Podľa eurokomisára by sa malo zlepšiť vzájomné uznávanie takýchto rozhodnutí medzi krajinami.

Brunner informoval, že Európska komisia pripravuje Stratégiu bezpečnostnej únie EÚ, ktorá má byť prvou svojho druhu a jej súčasťou bude napríklad posilnenie mandátu policajného úradu Europol, či európskej pohraničnej stráže Frontex.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci poľského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začalo 1. januára 2025 a potrvá šesť mesiacov. V piatok sa stretnú ministri spravodlivosti, ktorí budú rokovať o otázkach právneho štátu a ich vplyve na vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi EÚ.

Diskutovať sa má aj o ďalšom smerovaní európskej justície a možných krokoch EÚ pri dokumentovaní a vyvodzovaní dôsledkov v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine.

V súlade s mottom „Bezpečnosť, Európa!" chce poľské predsedníctvo podporovať činnosti na posilnenie európskej bezpečnosti vo všetkých jej rozmeroch – vonkajšom, vnútornom, informačnom, hospodárskom, energetickom, potravinovom a zdravotníckom.

(tasr)

Minúta  |  

Fico varuje Ukrajinu pred opatreniami kvôli zastaveniu tranzitu plynu

Premiér Robert Fico tvrdí, že rozhodnutie Ukrajiny spôsobuje výrazné finančné straty pre Slovensko, najmä v oblasti tranzitných poplatkov a ceny plynu.

Ak ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Slovensko v otázke dodávok plynu „ťahal za nos", tak vláda SR prijme recipročné opatrenia napríklad pri finančnej pomoci Ukrajine. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer) na sociálnej sieti v súvislosti s tým, že vzdušný priestor nad letiskom v Bruseli uzavreli z technických dôvodov a rokovanie z dôvodu meškania by premiér nestihol.

Fico zdôraznil, že rozhodnutie ukrajinského prezidenta zastaviť tranzit plynu má „katastrofálne" dosahy.

„Dnes cena jednej megawatthodiny plynu bola 53 eur v porovnaní s USA, kde to je osem alebo deväť eur. Ten rozdiel je obrovský," podčiarkol.

Rokovanie Fica s Európskou komisiou o plyne preložili na pondelok

Mohlo by Vás zaujímať Rokovanie Fica s Európskou komisiou o plyne preložili na pondelok

„My zatiaľ prežívame, pokiaľ ide o domácu spotrebu. Budeme mať však problémy s naplnením zásobníkov na konci tohto roka pre rok 2026. Predovšetkým však prichádzame o obrovské peniaze, pokiaľ ide o tranzitné poplatky," dodal Robert Fico.

(tasr)

Minúta  |  

Nórska koalícia sa rozpadla ešte pred voľbami

Menšinová vládna koalícia v Nórsku sa vo štvrtok zhruba sedem mesiacov pred parlamentnými voľbami rozpadla. Dôvodom boli dlhodobé spory o zavádzaní predpisov EÚ na trhu s energiou.

Dvojkoalíciu opustila agrárna Strana stredu (Sp), ktorá s predpismi nesúhlasí, oznámil jej predseda a bývalý minister financií Trygve Slagsvold Vedum, uvádza agentúra DPA.

Napriek odchodu Sp z vlády môže Strana práce (A/Ap) pokračovať vo vládnutí sama. Jej líder a premiér Jonas Gahr Störe zostane vo funkcii až do najbližších volieb, ktoré sú naplánované na 8. septembra.

Nórska ústava neumožňuje usporiadanie predčasných volieb. Sp podľa vyjadrení svojich predstaviteľov chce, aby Störe zostal na čele vlády navzdory rozpadu koalície. Obe strany tvorili menšinovú vládu od roku 2021 a pri presadzovaní zákonov v parlamente sa opierali o ďalšie strany.

Niekoľko týždenný spor medzi A/Ap a Sp súvisel s prijatím štvrtého balíka EÚ o čistej energii z roku 2019. Jeho cieľom je zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podporiť výstavbu energeticky účinnejšej infraštruktúry. Tvorí ho osem smerníc a nariadení.

Nórsko nie je členskou krajinou EÚ, ale ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru musí uplatňovať mnohé predpisy Únie, napísal magazín Politico. Dohoda o EHP umožňuje Nórsku, Islandu a Lichtenšajnsku prístup k vnútornému trhu EÚ, Sp však má voči EHP výhrady.

Störe chcel do nórskeho práva začleniť aspoň tri z menej kontroverzných smerníc balíka. Sp bola ostro proti najmä v prípade rozšírenia právomocí Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER).

Exminister Vedum tvrdí, že tieto smernice Nórsko nemôže akceptovať.

„Hovoríme, že stačí, toto je hranica. Robíme to preto, aby sme zmenili nórsku politiku v oblasti elektrickej energie," uviedol.

Predpisy EÚ by podľa Strany stredu oslabil kontrolu Nórska nad jeho energetickým sektorom. Varovala tiež, že užšie prepojenie s energetickým trhom EÚ by zdražilo elektrickú energiu.

Strana práce argumentovala, že je možné zaviesť časti balíka bez toho, aby bola dotknutá suverenita Nórska. Störe takisto tvrdil, že by to posilnilo väzby Osla s Bruselom, keďže pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa hrozí obchodná vojna medzi EÚ a USA.

(tasr)

Minúta  |  

Lula varuje Trumpa pred obchodnou odvetou, uprednostňuje však spoluprácu

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva pohrozil recipročnými clami, ak Donald Trump zvýši obchodné bariéry voči Brazílii.

Ak americký prezident Donald Trump zvýši clá na brazílske produkty, juhoamerická krajina prijme recipročné opatrenia. Vyhlásil to vo štvrtok brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý zároveň dodal, že uprednostňuje zlepšenie vzťahov pred obchodnou vojnou, uvádza agentúra AFP.

Brazília je jednou z krajín, ktoré Trump označil za zraniteľné voči vyšším clám. Lula, ktorý je momentálne vo svojom treťom funkčnom období, zdôraznil, že zažil v Bielom dome republikánov aj demokratov a uprednostnil by zlepšenie obchodných väzieb pred bitkou o clá.

„Chcem rešpektovať Spojené štáty a tiež, aby Trump rešpektoval Brazíliu. To je všetko," povedal.

Ďalej pokračoval: „Z mojej strany chcem zlepšiť naše vzťahy so Spojenými štátmi. Exportovať viac, ak to bude potrebné, a aj viac dovážať."

Lula s dovolaním sa na Trumpove vyjadrenia, že plánuje získať späť Panamský prieplav alebo získať kontrolu nad Grónskom, uviedol, že „musí rešpektovať suverenitu iných krajín".

Brazílsky prezident, ktorého krajina bude v novembri hostiť klimatické rozhovory COP30 v amazonskom meste Belem, dodal, že Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody je „krokom späť pre civilizáciu".

Prezident na tlačovej konferencii povedal tiež, že nechce klimatické rozhovory, na ktorých „sú schválené opatrenia, všetko vyzerá veľmi pekne na papieri, a potom to žiadna krajina nedodrží".

Kritizoval pritom bohaté štáty za to, že nesplnili sľuby o poskytnutí miliárd dolárov na pomoc rozvojovým krajinám, aby sa vysporiadali s následkami zmeny klímy.

„Chceme niečo skutočné, aby sme vedeli, či sa to s klimatickými problémami myslí vážne alebo nie," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.