Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výbuch v továrni na muníciu v Španielsku: Šesť zranených, vrátane vážneho prípadu

K explózii došlo v priemyselnom areáli Javalí Viejo a spôsob jej vzniku zatiaľ nie je známy.

Pri výbuchu v španielskej továrni na výrobu munície, ktorá patrí dcérskej spoločnosti nemeckého Rheinmetallu, vo štvrtok popoludní utrpelo zranenia šesť ľudí, z toho jeden vážne.        

K výbuchu došlo v priemyselnom areáli Javalí Viejo v juhovýchodnom regióne Murcia. Bezprostredne nie je známe, čo ho spôsobilo. Záchranná služba ošetrila šiestich mužov vo veku od 30 do 52 rokov, ktorí utrpeli zranenia rôznej závažnosti vrátane poranenia hlavy, popálenia a vdýchnutia dymu.

Piatich mužov hospitalizovali v nemocnici v meste Murcia, šiesteho ošetrili na mieste, uviedla služba vo vyhlásení.

Po explózií vypukli dva požiare, ktoré sa rozšírili aj na lesný masív a zasiahli približne 3-tisíc štvorcových metrov. Hasiči ich rýchlo uhasili.

Zasiahnutú továreň na muníciu prevádzkuje spoločnosť Rheinmetall Expal Munitions, ktorá sa špecializuje na výrobu delostreleckej munície, mínometných a iných nábojov i raketových pohonných systémov.

(tasr)

Minúta  |  

Grécka polícia zadržala tureckého občana s desiatkami ilegálnych zbraní

Grécke úrady vo štvrtok oznámili, že zadržali tureckého občana, pretože na jeho motorovom člne objavili pri náhodnej kontrole desiatky strelných zbraní a muníciu.        

K incidentu došlo v utorok. Grécka pobrežná stráž dostala hlásenie o motorovom člne plaviacom sa bez kontroly blízko mesta Alexandrupoli neďaleko tureckých hraníc. Mužovi zjavne prišlo nevoľno a stratil kontrolu nad plavidlom.

Polícia v člne objavila a zaistila 61 strelných zbraní vrátane pištolí či automatických pušiek, tlmiče a takmer 3-tisíc nábojov, vrátane vysokokvalitných (takzvanej vojenskej triedy). Skonfiškovala aj samotný čln.

Zadržaného 55-ročného Turka hospitalizovali, v nemocnici ho však strážia policajti. Je obvinený z nelegálneho dovozu, pašovania, prepravy a držby zbraní i munície s úmyslom jej distribúcie na kriminálne účely.

(tasr)

Minúta  |  

Zimné olympijské hry mládeže 2028 sa uskutočnia v talianskych Alpách

Na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru (MOV) v Lausanne schválili konanie piateho ročníka tohto podujatia v oblasti Dolomity - Valtellina.

Jednotlivé športové zápolenia sa uskutočnia už na existujúcich športoviskách v oblastiach Valtellina, Trentino a Cortina d'Ampezzo. Športoviská v Cortine využijú už počas budúcoročných ZOH.

Prezident MOV Thomas Bach ocenil schopnosť Talianska organizovať svetovo významné zimné športové podujatia.

„Táto voľba odzrkadľuje dôveru MOV v schopnosť Talianska usporiadať svetovo uznávané, výnimočné podujatia v zimných športoch," povedal prezident MOV Thomas Bach podľa agentúry DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd zamietol dovolanie Haščáka v kauze Gorila

Najvyšší súd (NS) SR vo štvrtok zamietol dovolanie finančníka Jaroslava Haščáka v súdnom spore týkajúcom sa odposluchov v kauze Gorila. O zničení nahrávok rozhodne Ústavný súd.

Jeho žalobu proti Slovenskej republike, zastúpenej Slovenskou informačnou službou (SIS), ktorou sa domáhal zničenia údajov získaných použitím informačno-technických prostriedkov, tak súdy už neprejednajú. Vyplýva to z vyjadrenia, ktoré poskytol Haščákov advokát Martin Škubla.

„NS SR pritom odkázal Jaroslavovi Haščákovi, aby sa domáhal nápravy pred Ústavným súdom (ÚS) SR, keďže civilný súd sa takýmito žalobami zaoberať nemôže," vysvetlil Škubla, ktorý zároveň potvrdil, že ÚS SR o predmetnej Haščákovej ústavnej sťažnosti už koná.

Vo veci podľa jeho slov očakávajú podobné rozhodnutie, aké vydal ÚS SR v máji 2024 na návrh Zoltána Vargu. Vtedy ÚS SR nariadil SIS nahrávky a všetky záznamy z Gorily zničiť.

Ako podotkol, kauzou Gorila sa ÚS SR zaoberal už v roku 2012, keď konštatoval porušenie práv Vargu Krajským súdom v Bratislave.

Najvyšší súd zamietol Haščákov nárok na odškodnenie za odposluchy v kauze Gorila

Mohlo by Vás zaujímať Najvyšší súd zamietol Haščákov nárok na odškodnenie za odposluchy v kauze Gorila

„Spor o zničenie nahrávok a záznamov z odposluchov však dospel až na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý v rokoch 2021 a 2022 pretrvávanie záznamov z odpočúvania označil za zásah do práv Vargu a Haščáka. Následne sa pred slovenské súdy vrátil spor, kto nariadi zničenie výsledkov odposluchov - civilný alebo Ústavný súd," dodal s tým, že tak ako vo Vargovej kauze, aj v prípade Haščákovej napokon rozhodne Ústavný súd.

Vo štvrtok vyhlásil NS SR dovolací rozsudok, ktorým zamietol dovolanie Haščáka voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo septembra 2020. Ide o súdny spor týkajúci sa odposluchov v kauze Gorila. Haščák sa domáhal tzv. odčinenia nemajetkovej ujmy zničením údajov z odposluchov.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ zintenzívňuje tlak proti ruskej tieňovej flotile a obchádzaniu ropných sankcií

Európska únia sa snaží obmedziť pôsobenie ruskej „tieňovej flotily" starnúcich tankerov, ktoré Moskva používa na obchádzanie sankcií na vývoz ropy. Informuje o tom agentúra AFP, Reuters a web SeatradeMaritime.

Diplomati v centrále EÚ v Bruseli uviedli, že najnovší návrh sankcií zahŕňal zaradenie ďalších 73 plavidiel na čiernu listinu.

Plavidlá „tieňovej flotily" v Baltskom mori sa v poslednom období spájajú s niekoľkými incidentmi, pri ktorých boli prerušené životne dôležité podmorské káble a plynovody. NATO tam preto začalo misiu „Baltská stráž", do ktorej sa zapoja lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony.

Po rozpútaní vojny na Ukrajine západní spojenci na Moskvu uvalili sankcie. Zatiaľ 15. balík EÚ schválila v decembri 2024. Zaradila naň 52 plavidiel pochádzajúcich z tretích krajín, čím sa celkový počet sankcionovaných lodí zvýšil na 79. Rusko sa aj napriek tomu snaží svoju ropu exportovať. V roku 2024 tvorila ruská ropa 36 percent dovozu do Indie a takmer pätinu dovozu do Číny.

Aj Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) Spojených štátov v snahe obmedziť obchodovanie s ruskou ropou 10. januára rozšíril sankcie na dvoch ruských producentov ropy, 183 plavidiel (najmä tankery) a poisťovne, obchodníkov a ich poskytovateľov služieb.

Ruská tieňová flotila v Baltskom mori vraj môže byť zapojená do špionáže

Mohlo by Vás zaujímať Ruská tieňová flotila v Baltskom mori vraj môže byť zapojená do špionáže

Tankery, na ktoré sa vzťahujú najnovšie sankcie USA podľa analytickej firmy Kpler prepravujú približne 42 percent ruskej ropy po mori, predovšetkým do Číny.

USA už objasnili, že pre sankcie platí prechodné obdobie, ale tankery s ruskou ropou ju musia dopraviť do cieľových rafinérií do 27. februára. V piatok 24. januára to novinárom povedal indický minister ropného priemyslu Pankaj Džain. Platby za túto ropu musia byť zúčtované do 12. marca, dodal.

Zatiaľ posledné sankcie USA sa vzťahujú na 69 plavidiel spoločnosti Sovcomflot (z nich 54 tankerov a štyri lode na dopravu LNG), 10 tankerov spoločnosti Gazpromneft Marine Bunker, 13 plavidiel spojených s Rosnefteflotom a ďalšie lode ruských vlastníkov.

Plavidlá ruskej „tieňovej flotily" sú často v zlom technickom stave, poistenie ich činnosti je problematické a neprehľadná býva aj ich vlastnícka štruktúra.

(tasr)

Minúta  |  

Panamský prezident odmietol rokovania s USA o kontrole nad Panamským prieplavom

Trumpove obvinenia, že Panama porušila dohodu z roku 1999, panamská vláda odmieta.

Panamský prezident José Raúl Mulino vo štvrtok vylúčil začatie akýchkoľvek rokovaní s USA o kontrole nad Panamským prieplavom. Americký prezident Donald Trump od svojho znovuzvolenia do funkcie opakovane vyhlásil, že má záujem zmocniť sa tejto strategickej vodnej cesty. Na dosiahnutie svojho cieľa nevylúčil ani použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku.        

Trump obvinil Panamu, že porušila sľuby, ktoré USA dala pri konečnom prevzatí prieplavu v roku 1999. Tvrdí tiež, že jeho prevádzku prenechala Číne a americkým lodiam prechádzajúcim cez prieplav účtuje vysoké poplatky. Tieto obvinenia panamská vláda dôrazne odmietla a upozornila, že prieplav spravuje spoločnosť nezávislá na panamskej vláde.

Mulino na margo Trumpových vyjadrení vo štvrtok povedal že začatie rokovaní o vlastníctve kanála nie je možné. „Táto záležitosť je uzavretá. Prieplav patrí Paname," uviedol na pravidelnej tlačovej konferencii.

Panamský prezident dodal, že medzi Washingtonom a Panamou panuje zhoda na otázkach ako migrácia alebo boj proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami. O týchto témach by rád diskutoval s ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom, ktorý v najbližších dňoch navštívi Panamu v rámci svojej prvej zahraničnej cesty od nástupu do úradu.

Okrem Panamy Rubio navštívi aj Salvádor, Kostariku, Guatemalu a Dominikánsku republiku.

Trump pohrozil, že bude chcieť získať späť kontrolu nad Panamským prieplavom

Mohlo by Vás zaujímať Trump pohrozil, že bude chcieť získať späť kontrolu nad Panamským prieplavom

Panamský prieplav je 82 kilometrov dlhá vodná cesta, ktorá spája Tichý a Atlantický oceán od roku 1914 a je rozhodujúca pre dovoz tovaru kontajnerovými loďami z Ázie do Spojených štátov a pre vývoz amerických komodít vrátane skvapalneného zemného plynu.

Prieplav začali stavať v roku 1880 Francúzi, pre náročnosť podmienok výstavbu ukončili v roku 1893. V roku 1904 vo výstavbe pokračovali Spojené štáty výmenou za dlhodobú správu prieplavu a okolitého územia.

USA a Panama podpísali v roku 1977 dohody, ktoré pripravili pôdu pre návrat prieplavu pod plnú panamskú kontrolu. Washington ho Paname odovzdal v roku 1999 po období spoločnej správy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.