Preskočiť na obsah
  |  

Anglikánska cirkev odvolala kňaza, ktorý napodobnil Muskovo gesto

Anglikánska cirkev v stredu oznámila, že otec Calvin Robinson „už neslúži ako kňaz“ v denominácii.

Kňaza, ktorý minulý týždeň počas prejavu na pro-life zhromaždení pozdravil gestom inšpirovaným Elonom Muskom, vyhodili z cirkvi.

Rovnako ako americký miliardár, aj Robinson sa dotkol hrude a zasalutoval rovnou rukou. Robinsonova dnes už bývalá cirkev toto gesto postavila na roveň nacistickému pozdravu.

Treba podotknúť, že okrem Rímskej ríše bol podobný pozdrav využívaný aj v Amerike a stal sa známym ako Bellamyho pozdrav.

(mja)

  |  

Trump hrozí krajinám BRICS 100-percentnými clami

Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že „s predstavou, že krajiny BRICS sa snažia odkloniť od dolára, zatiaľ čo my stojíme bokom a prizeráme sa, je koniec."

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok (30. januára) pohrozil skupine rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS clami vo výške 100 percent, ak sa vzdajú amerického dolára ako platobného prostriedku v medzinárodnom obchode.

„Od týchto zdanlivo nepriateľských krajín budeme požadovať, aby sa zaviazali, že nevytvoria novú menu BRICS ani nepodporia žiadnu inú menu, ktorá by nahradila mocný americký dolár, inak budú čeliť 100-percentným clám a budú sa musieť rozlúčiť s možnosťou predávať do úžasnej americkej ekonomiky," dodal Trump.

Skratka BRICS je odvodená od začiatočných písmen zakladajúcich členských krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Začiatkom roka 2024 sa skupina rozšírila o Irán, Etiópiu, Egypt a Spojené Arabské Emiráty, zatiaľ čo Indonézia sa pripojila začiatkom januára. Cieľom zoskupenia je pôsobiť ako protiváha skupiny G7, ktorú tvoria popredné západné hospodárske mocnosti.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane kritizoval dominanciu americkej meny a oznámil zámer vytvoriť v rámci aliancie nezávislý platobný a zúčtovací systém. Americký dolár zostáva zďaleka najdôležitejšou menou v globálnych platobných transakciách. Od zavedenia alternatívnej, nezápadnej meny si Moskva sľubuje zníženie účinku sankcií, ktoré na Rusko uvalil Západ pre jeho agresiu voči Ukrajine.

(tasr, dpa)

  |  

Nemci nevedia skrotiť násilného migranta. Stráži ho SBS za 40-tisíc eur mesačne

Okresná správkyňa za CDU Bettina Dickesová teraz vedie kampaň za deportáciu Afganca, pretože jeho žiadosť o azyl zamietli už dávno.

V okrese Bad Kreuznach v spolkovej krajine Porýnie-Falcko odmietnutý 20-ročný žiadateľ o azyl z Afganistanu spôsobuje vážne problémy už od roku 2023.

Agresívny moslim sa najskôr vyhrážal dvom spolubývajúcim v spoločnom byte a neskôr v zariadení pre utečencov, pretože sa - okrem iného - podľa jeho mienky nemodlili správne.

Keďže sa ostatní utečenci cítili ohrození, administratíva sa napokon rozhodla presťahovať muža do núdzového ubytovania, čo v praxi znamenalo, že dostal vlastný obytný kontajner, do ktorého mu nosia jedlo.

Keďže ani izolácia sama o sebe nestačila, muža musia nepretržite strážiť dvaja pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby, ktorú najali iba kvôli nemu.

Tento kuriózny režim stojí daňových poplatníkov až 40-tisíc eur mesačne, uviedla Dickesová s tým, že zodpovední niečo urobiť chcú, avšak nemôžu.

Ministerstvo pre integráciu Porýnia-Falcka už požiadalo zodpovedné orgány, aby podnikli potrebné kroky na rýchle vyhostenie. O jeho deportácií však bude definitívne rozhodovať federálne ministerstvo vnútra.

Podľa tamojších médií je vyhostenie do Afganistanu v zásade možné, ale závisí od toho, či federálna vláda dokáže zorganizovať ďalšie deportačné lety do tejto ázijskej krajiny.

(mja)

  |  

Na rafinériu v ruskom Volgograde zaútočili drony

Ukrajinské drony v noci na piatok podnikli útok na priemyselnú zónu vo Volgograde, kde sa nachádza ropná rafinéria spoločnosti, tepelná elektráreň, sklad ropy a niekoľko ďalších firiem. Miestni obyvatelia počas noci hlásili výbuchy i požiar na južnom okraji mesta ležiaceho na juhu európskej časti Ruska.

Guvernér Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov v piatok ráno potvrdil útok bezpilotných lietadiel na ropnú rafinériu, pričom však tvrdil, že na tento areál dopadli len úlomky zo zostreleného dronu.
Požiar, ktorý vypukol, sa podľa guvernéra podarilo rýchlo uhasiť. Jeden zranený pracovník závodu bol hospitalizovaný.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že v noci na piatok systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili 49 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad siedmimi regiónmi v južnej, strednej a západnej časti európskej časti Ruska.

Nad Rostovskou oblasťou ich bolo zostrelených 25, osem nad Volgogradskou oblasťou, šesť nad Kurskou oblasťou, štyri nad Jaroslavlianskou oblasťou a po dve bezpilotné lietadlá nad Krasnodarskou, Belgorodskou a Voronežskou oblasťou.

(tasr)

  |  

V Nemecku schválili materskú pre ženy, ktoré potratia po prvom trimestri

Dolná komora nemeckého parlamentu - Bundestag - vo štvrtok večer jednomyseľne schválila zákon, podľa ktorého budú mať ženy, ktoré potratia po 13. týždni tehotenstva, nárok na materskú dovolenku.

Cieľom tohto nového nariadenia je podporiť ženy v čase ich fyzického a emocionálneho zotavenia, vyhlásila poslankyňa za sociálnych demokratov (SPD) Sarah Lahrkampová.

Podľa nemeckých zákonov ženy zvyčajne dostávajú platenú materskú dovolenku, ktorá sa začína šesť týždňov pred pôrodom a pokračuje osem týždňov po pôrode. Ustanovenie sa však dosiaľ neuplatňovalo v prípade potratu.

Ženy, ktoré potratili pred 24. týždňom tehotenstva, museli požiadať o zdravotnú dovolenku, informuje stanica Deutsche Welle. To, či ju dostanú, bolo niekedy nejasné.

Na základe nového nariadenia ženy, ktoré potratia po 13. týždni tehotenstva, budú mať možnosť využiť materskú dovolenku. V prípade, že si to daná žena nebude želať, nemusí na ňu nastúpiť.

O zákone bude 14. februára rokovať horná komora parlamentu. V prípade, že senátori zákon schvália, mohol by vstúpiť do platnosti 1. júna tohto roku.

Podľa odhadov dochádza v Nemecku každoročne k približne 6-tiísc potratom medzi 13. a 24. týždňom tehotenstva. Približne 84-tisíc potratov však nastane pred 12. týždňom tehotenstva, na čo sa nový zákon o materskej dovolenke nevzťahuje.

(tasr, dpa)

  |  

Izraelská armáda pri nálete v Libanone zasiahla viacero cieľov Hizballáhu

K útoku došlo napriek prímeriu platnému od konca novembra 2024.

Izraelská armáda v noci na piatok v údolí Bikáa na juhu Libanonu zasiahla niekoľko objektov spájaných s proiránskym libanonským militantným hnutím Hizballáh. Izraelská armáda tvrdí, že jej letectvo zasiahlo „viacero teroristických cieľov", ktoré preň predstavovali hrozbu.

K zasiahnutým cieľom patrí „lokalita s podzemnou infraštruktúrou, ktorá sa používa na vývoj a výrobu zbraní", ako aj ďalšie objekty na sýrsko-libanonskej hranici, ktoré Hizballáh údajne využíval na pašovanie zbraní do Libanonu, uviedla armáda vo vyhlásení.

Izraelská armáda súčasne oznámila, že zostáva odhodlaná implementovať dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom.

 Prímerie medzi Izraelom a hnutím Hizballáhom začalo platiť 27. novembra 2024. Počas 60 dní prímeria sa Izrael mal stiahnuť sa z južného Libanonu a Hizballáh odsunúť svojich bojovníkov a ťažké zbrane do oblasti severne od rieky Lítání. Obe strany sa v uplynulých týždňoch opakovane navzájom obviňovali z porušovania tejto dohody.

Termín odchodu izraelských jednotiek z južného Libanonu sa tento týždeň predĺžil do 18. februára.

(tasr, afp)