Preskočiť na obsah
  |  

Izraelská armáda pri nálete v Libanone zasiahla viacero cieľov Hizballáhu

K útoku došlo napriek prímeriu platnému od konca novembra 2024.

Izraelská armáda v noci na piatok v údolí Bikáa na juhu Libanonu zasiahla niekoľko objektov spájaných s proiránskym libanonským militantným hnutím Hizballáh. Izraelská armáda tvrdí, že jej letectvo zasiahlo „viacero teroristických cieľov", ktoré preň predstavovali hrozbu.

K zasiahnutým cieľom patrí „lokalita s podzemnou infraštruktúrou, ktorá sa používa na vývoj a výrobu zbraní", ako aj ďalšie objekty na sýrsko-libanonskej hranici, ktoré Hizballáh údajne využíval na pašovanie zbraní do Libanonu, uviedla armáda vo vyhlásení.

Izraelská armáda súčasne oznámila, že zostáva odhodlaná implementovať dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom.

 Prímerie medzi Izraelom a hnutím Hizballáhom začalo platiť 27. novembra 2024. Počas 60 dní prímeria sa Izrael mal stiahnuť sa z južného Libanonu a Hizballáh odsunúť svojich bojovníkov a ťažké zbrane do oblasti severne od rieky Lítání. Obe strany sa v uplynulých týždňoch opakovane navzájom obviňovali z porušovania tejto dohody.

Termín odchodu izraelských jednotiek z južného Libanonu sa tento týždeň predĺžil do 18. februára.

(tasr, afp)

  |  

Sopka na Novom Zélande bola de facto uznaná za človeka

Hora na Novom Zélande, ktorú pôvodní obyvatelia Maori považujú za svojho predka, bola vo štvrtok podľa CNN uznaná za právnickú osobu po tom, ako jej nový zákon priznal všetky práva a povinnosti človeka.

Sopka Taranaki - teraz známa ako Taranaki Maunga, čo je jej maorský názov - je najnovším prírodným prvkom, ktorému priznali tento status.

Zákon prijatý vo štvrtok dáva Taranaki Maunga všetky práva, právomoci, povinnosti, zodpovednosti a záväzky osoby.

Nedotknutá, zasnežená neaktívna sopka je s výškou 2 518 metrov druhou najvyššou sopkou na Severnom ostrove Nového Zélandu a je obľúbeným miestom pre pešiu turistiku a zimné športy.

Zákon ju považuje za „živý a nedeliteľný celok“. Legislatíva sa vzťahuje na Taranaki a okolité vrcholy a pôdu, „zahŕňajúc všetky ich fyzické a metafyzické prvky“.

V zákone sa uvádza, že novovytvorený subjekt bude „tvárou a hlasom“ pohoria, pričom zastupovať ho budú štyria členovia, ktorí pochádzajú z miestnych domorodých kmeňov.

(mja)

  |  

Na letisku vo Washingtone bol v čase havárie iba jeden dispečer namiesto dvoch

Podľa vyšetrovacej správy „počet dispečerov v kontrolnej veži na letisku Ronalda Reagana nebol v danom dennom čase a pri danom objeme dopravy normálny“.

„Dispečer, ktorý sa v stredu večer venoval vrtuľníkom v blízkosti letiska, dával pokyny aj lietadlám pristávajúcim a odlietajúcim z miestnych dráh. Tieto činnosti sa zvyčajne prideľujú dvom dispečerom, a nie jednému,“ píše sa v dokumente.

Riadiaca veža vo Washingtone podľa informácií denníka New York Times už roky trpí nedostatkom personálu, „podobne ako väčšina miest riadenia letovej prevádzky v krajine“.

Riadiaca veža má takmer o tretinu nižší počet zamestnancov, než je plánovaný stav, a to najmenej od roku 2023. V septembri bolo v službe 19 plne certifikovaných riadiacich letovej prevádzky, ale Federálny úrad pre letectvo a príslušné odbory tvrdia, že vzhľadom na pracovné zaťaženie letiska ich malo byť 30.

(mja)

  |  

Americký senát potvrdil meno nového ministra vnútra

Senát USA potvrdil vo štvrtok miliardára a bývalého guvernéra Severnej Dakoty Douga Burguma vo funkcii ministra vnútra.

Senát jeho nomináciu prezidentom Donaldom Trumpom na post šéfa rezortu vnútra schválil v pomere 79-18. Za jeho nomináciu hlasovalo všetkých 53 republikánov v stočlennom Senáte, ku ktorým sa pridala viac než polovica demokratov.

Šesťdesiatosemročný Burgum je mimoriadne bohatým podnikateľom v oblasti softwérového priemyslu. Dve funkčné obdobia pôsobil ako guvernér na ropu bohatej Severnej Dakoty. V roku 2023 odštartoval prezidentskú kampaň, o niekoľko mesiacov neskôr však od nej upustil a rýchlo podporil Trumpa.                

Prezident USA zároveň nominoval Burguma aj ako riaditeľa novej Národnej energetickej rady USA, ktorej úlohou je dosiahnuť "energetickú dominanciu" Spojených štátov. V tejto funkcii bude mať nový šéf rezortu obrany svoje kreslo prvýkrát aj v Národnej bezpečnostnej rade.

Trump Burgumovi nariadil, aby ešte viac uľahčil energetickým spoločnostiam využívanie zdrojov fosílnych palív v krajine, a to aj vrátane verejných pozemkov.

Vyvolalo to poplach medzi ekológmi i niektorými demokratmi, keďže emisie skleníkových plynov z fosílnych palív spôsobujú otepľovanie planéty. Niektorí demokrati v tejto súvislosti vyjadrili obavy, že táto Burgumova vízia o čerpaní zdrojov fosílnych palív ohrozuje krajinu, píše denník The New York Times.

(tasr, ap, nyt)

  |  

Trump nástojí na tom, aby Egypt a Jordánsko prijali palestínskych vysídlencov

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok nástojil na tom, aby Egypt a Jordánsko prijali palestínskych vysídlencov z Pásma Gazy. Trump tak urobil napriek tomu, že jeho plán na presun Palestínčanov z enklávy odmietli obe tieto arabské krajiny.

Trumpove najnovšie vyjadrenia prišli deň po tom, čo egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí a jordánsky kráľ Abdalláh II. odmietli akékoľvek nútené vysťahovanie Gazanov po vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

„Urobia to," povedal Trump reportérom v Oválnej pracovni Bieleho domu. Odpovedal tak v reakcii na odmietnutie zo strany Egypta a Jordánska, ako aj na otázku, či na niektorú z týchto krajín zvažuje v rámci nátlaku uvaliť clá.

Po tom, čo 19. januára vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a Hamasom, Trump minulý týždeň prišiel s plánom "vypratať" Pásmo Gazy a presunúť Palestínčanov na „bezpečnejšie" miesta, napríklad ako sú Jordánsko či Egypt. Ako podotkol, 15 mesiacov trvajúca vojna v Gaze premenila toto palestínske územie na „demolačné miesto."

Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff tento týždeň neočakávane navštívil Gazu, podľa Bieleho domu v snahe podporiť aktuálne platné krehké prímerie. Stretol sa aj izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Egyptský prezident Sísí, kľúčový spojenec USA, v stredu v rámci prvej verejnej reakcie na Trumpove vyjadrenia uviedol, že presídlenie „palestínskeho ľudu z jeho územia je nespravodlivosť, na ktorej sa nemôžeme podieľať".

Jordánsky kráľ Abdalláh II. separátne zdôraznil „pevnú pozíciu" svojej krajiny ohľadne „udržania Palestínčanov na ich území".

(tasr, dpa)

  |  

Objavili čierne skrinky lietadla, ktoré sa vo Washingtone zrazilo s vrtuľníkom

Čierne skrinky s letovými údajmi a hlasovými nahrávkami z kokpitu pilota pochádzajúce z komerčného lietadla, ktoré sa v stredu vo Washingtone zrazilo z vojenským vrtuľníkom a zrútilo sa do rieky Potomac, objavili vo štvrtok vo vraku stroja. Z ľadových vôd rieky Potomac doposiaľ podarilo vytiahnuť 28 tiel.

Zdroje blízke vyšetrovaniu havárie pre stanice CBS a ABC News potvrdili, že čierne skrinky vyzdvihli z vraku komerčného stroja prevádzkovaného dcérskou spoločnosťou American Airlines a budú preskúmané Národným úradom pre bezpečnosť dopravy (NTSB), ktorý sa spoločne s Federálnym úradom pre letectvo (FAA) podieľa na vedení vyšetrovania.

Haváriu neprežil nik z dovedna 67 pasažierov na palubách oboch strojov, ktoré sa zrazili tesne pred pristátím na letisku Ronalda Reagana. Letisko sa nachádza neďaleko centra Washingtonu, Bieleho domu i Pentagónu, pripomína AFP. Vzdušný priestor tohto letiska je extrémne vyťažený a v oblasti sa takmer nepretržite pohybujú civilné i vojenské lietadlá.

NTSB vo štvrtok vyhlásil, že nebude určovať príčinu nehody alebo o nej špekulovať dovtedy, kým sa neskončí vyšetrovanie.

Na palube komerčného lietadla boli aj americkí krasokorčuliari so svojimi trénermi, ako aj bývalí ruskí reprezentanti a majstri sveta z roku 1994 Jevgenija Šiškovová a Vadim Naumov. Kremeľ vo štvrtok potvrdil, že na palube havarovaného lietadla boli ruskí občania a vyjadril sústrasť rodinám obetí a ich priateľom.

(tasr)