31. januára 2025 | 17:37

Minúta | 31. januára 2025 | 17:37

Pašinjan: Arménsko a Azerbajdžan sú bližšie k mieru, no stále majú dve otázky nevyjasnené

Sú nimi - otázka prítomnosti tretích strán na hraniciach a vysporiadanie sa s pretrvávajúcimi žalobami na medzinárodných súdoch.

Arménsko a Azerbajdžan sa už údajne dohodli na väčšine bodov navrhovanej mierovej dohody. Povedal to v piatok arménsky premiér Nikol Pašinjan, hoci pripustil, že dve sporné otázky sa stále nepodarilo vyriešiť.

Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.

Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú 24-hodinovú ofenzívu a prevzali kontrolu nad celým Karabachom, čo prinútilo takmer celú približne 100-tisícovú populáciu karabašských Arménov utiecť do Arménska.

Jerevan uznal zvrchovanosť Baku nad Karabachom a vlani v máji sa v jeho prospech vzdal štyroch pohraničných dedín, ktoré zabral pred zhruba 30 rokmi.

Obe krajiny zároveň od konca zmienenej ofenzívy vedú rozhovory a opakovane vyhlasujú, že sa už blížia k uzavretiu komplexnej mierovej dohody, ktorá by ukončila ich dlhoročné nepriateľstvo. Ich rokovania však dosiaľ žiaden prelom nepriniesli, napísala AFP.

Pašinjan na piatkovej tlačovej konferencii povedal, že zo 17 bodov návrhu mierovej dohody zostávajú nevyriešené už len dva.

„Jeden z týchto bodov sa týka otázky nerozmiestnenia zástupcov tretích strán na (spoločných) hraniciach," povedal. Dodal, že Jerevan navrhol realizovať takéto opatrenie na tých úsekoch hraníc, kde už bola vykonaná demarkácia.

Priblížil tiež, že medzi krajinami pretrvávajú názorové rozdiely v otázke stiahnutia žalôb na medzinárodných súdoch. Obe krajiny sa dodnes sporia vo viacerých prípadoch, ktorými sa zaoberajú Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), Medzinárodný trestný súd (ICC) aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Obviňujú sa z porušovania ľudských práv pred svojimi ozbrojenými konfliktmi, počas nich aj ich ukončení.

„Musíme si byť istí, že prípady z medzinárodných súdov nielen stiahneme, ale sa ich aj úplne vzdáme," tvrdí Pašinjan.

„V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že obe strany stiahnu kauzy z medzinárodných súdov, no v ďalšej fáze Azerbajdžan tieto témy nastolí bilaterálne, čo by mohlo viesť k eskalácii," dodal.

(tasr)

31. januára 2025 | 17:27

Minúta | 31. januára 2025 | 17:27

Szijjártó: Maďarsko bude v marci vetovať sankcie voči Rusku, ak komisia nesplní sľuby

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó skritizoval sankcie, ktoré EÚ zaviedla v posledných rokoch.

„Je načase skoncovať s provojnovou politikou v Európe, so sankciami, ktoré spôsobili európskemu hospodárstvu mimoriadne straty," povedal maďarský minister po stretnutí s lídrom španielskej krajne pravicovej strany Vox Santiagom Abascalom.

Podľa jeho slov zničili konkurencieschopnosť kontinentu a model hospodárskeho rastu postavený na spolupráci s Ruskom, "ktorý nebol ničím nahradený".

„Maďarsko sa netají svojím postojom k sankciám a posledné tri roky jasne ukázali, že aj v otázke sankcií máme pravdu," tvrdí. Únijné sankcie podľa neho nespôsobili vážne škody len Maďarsku, ale aj celému európskemu hospodárstvu. "Bolo by lepšie sa ich čo najskôr zbaviť," uviedol.

Szijjártó ďalej spresnil, že Budapešť dostala od EK záruky, že Ukrajina nemôže ohroziť energetickú bezpečnosť Maďarska alebo strednej Európy. „Takže ak Európska komisia nedodrží svoj sľub, ak nedokáže presvedčiť Ukrajinu, aby neprijímala opatrenia, ktoré poškodia energetickú bezpečnosť Maďarska, pri ďalšom hlasovaní o sankciách si za to bude môcť sama," vyhlásil.

Rada EÚ vlani na jeseň predĺžila individuálne sankcie voči skupine ruských fyzických a právnických osôb. Hlasovať o ich predĺžení by sa malo v marci.

Členské štáty EÚ sa pritom v pondelok dohodli na predĺžení platnosti balíka sankcií proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine. Ich platnosť mala vypršať 31. januára. S jej predĺžením po mesiacoch prieťahov napokon súhlasilo aj Maďarsko.

Predĺžený balík sankcií zahŕňa zákaz obchodovania vo všetkých sektoroch, ako aj opatrenia, ktorými sa blokujú aktíva ruskej centrálnej banky.

Maďarsko s predĺžením ešte minulý týždeň na úrovni stáleho predstaviteľa nesúhlasilo. Premiér Viktor Orbán takisto naznačoval, že Budapešť bude predĺženie sankcií vetovať, ak Ukrajina neobnoví tranzit ruského zemného plynu cez svoje územie. Za to isté lobovalo aj Slovensko.q

Nakoniec však od svojich požiadaviek ustúpilo a od predstaviteľov EÚ výmenou získalo nezáväzné vyhlásenie o význame ukrajinskej energetickej infraštruktúry.

Sankcie sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, vyžaduje si to však jednomyseľné hlasovanie 27 členských štátov EÚ.

(tasr, mti)

31. januára 2025 | 17:11

Minúta | 31. januára 2025 | 17:11

Rusom sa podarilo obsadiť obec blízko strategického mesta Pokrovsk

Ukrajinské úrady sa k situácii bezprostredne nevyjadrili a tvrdenie Moskvy zatiaľ oficiálne nepotvrdili.

Rusko v piatok vyhlásilo, že dobylo ďalšiu obec v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny - Novovasylivka - a priblížilo sa tak ku kľúčovému mestu Pokrovsk. Oznámili to agentúry AP a Reuters.

Podľa AP ale porovnanie máp bojiska zverejnených v piatok ukrajinskými orgánmi naznačuje, že Novovasylivka je z veľkej časti pod ruskou kontrolou. Obec sa nachádza približne 11 kilometrov juhozápadne od Pokrovska.

Kyjev v piatok informoval, že ukrajinská armáda za predchádzajúcich 24 hodín odrazila 71 útokov ruských ozbrojených zložiek smerom na Pokrovsk.

Mohlo by Vás zaujímať Rusko tvrdí, že ukrajinskí vojaci zavraždili 22 civilistov vrátane žien

Rusi sa už niekoľko mesiacov pokúšajú dobyť kľúčové donecké mestá Pokrovsk a Časiv Jar. V prípade, že by ruské sily obsadili Pokrovsk, podľa Reuters aj AP by boli bližšie k obsadeniu celej Doneckej oblasti.

V Pokrovsku žilo pred začiatkom invázie ruských jednotiek na Ukrajinu približne 60-tisíc ľudí. Podľa tamojších úradov ich v meste v súčasnosti zostáva len okolo 7-tisíc, píše Reuters.

Pokrovsk je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt v Doneckej oblasti. Je kľúčovou cestnou aj železničnou križovatkou pre zásobovanie ukrajinských vojakov na fronte.

(tasr)

31. januára 2025 | 16:55

Minúta | 31. januára 2025 | 16:55

Rusko skritizovalo Trumpov plán na vývoj vesmírneho protiraketového obranného štítu

Rusko v piatok kritizovalo plán amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvinúť nový systém protivzdušnej obrany podobný izraelskej Železnej kupole, ktorý by mohol mať zariadenia aj vo vesmíre. Trump podľa Moskvy takýmito krokmi riskuje, že sa vesmír opäť zmení na pole konfrontácie.

Trump v pondelok nariadil ministrovi obrany, aby do 60 dní predložil plán realizácie „protiraketového obranného štítu novej generácie" chrániaceho pred balistickými, hypersonickými a modernými raketami s plochou dráhou letu, a to aj prostredníctvom vývoja vesmírnych záchytných zariadení.

Záujmom o takýto systém, ktorý bude vyvinutý v USA, Trump podľa agentúry AFP oživil časti kontroverzného programu z éry svojho predchodcu Ronalda Reagana, nazývaného tiež „hviezdne vojny".

„Považujeme to za ďalšie potvrdenie zámeru USA premeniť vesmír na arénu ozbrojenej konfrontácie a rozmiestniť tam zbrane," povedala na tlačovom brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Trumpov plán by podľa nej rozšíril raketové odstrašovanie USA do rozsahu „porovnateľného s Reaganovými hviezdnymi vojnami", čo Zacharovová označila za "ohavné".

Zároveň obvinila Washington, že sa týmto krokom predovšetkým snaží znehodnotiť ruské a čínske strategické odstrašovacie kapacity.

„Mierne povedané, takéto prístupy Spojených štátov neprispejú k zníženiu napätia," dodala.

Mohlo by Vás zaujímať Riabkov: V otázke dialógu Putina a Trumpa nenastal žiadny posun

AFP objasnila, že zmienka o Železnej kupole v Trumpovom výkonnom nariadení odkazuje na úspešný systém, ktorý Izrael používa na ničenie rakiet krátkeho doletu. Hrozby, ktorým podľa francúzskej agentúry čelia USA, sa však od takéhoto typu rakiet výrazne líšia.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý rok predstavil údajne novú hypersonickú strelu s názvom Orešnik (Lieska). Táto zbraň podľa odborníkov dokáže letieť rýchlosťou desaťnásobne vyššou ako rýchlosť zvuku.

Šéf Kremľa tvrdí, že rakety Orešnik majú dosah do 5500 kilometrov a nie je možné ich zostreliť. Rusko už spomínanú raketu odpálilo na ukrajinské mesto Dnipro.

Pokiaľ ide o Čínu, tá sa v súvislosti s približovaním sa USA v oblasti technológií balistických a hypersonických rakiet spomína v ich národnej bezpečnostnej stratégii z roku 2022.

Moskva i Washington sa v uplynulých rokoch vzájomne obviňujú z vyzbrojovania vesmíru. USA vlani v máji tvrdili, že Rusko umiestnilo „vesmírnu zbraň" na rovnakú obežnú dráhu ako americký satelit.

(tasr)

31. januára 2025 | 16:40

Minúta | 31. januára 2025 | 16:40

Iniciatíva Mier Ukrajine: Smer sa šírením lží o veliteľovi Gruzínskej légie pridal k Rusku

Združenie zdôraznilo, že očierňovanie Mamuka Mamulašviliho vníma ako snahy o diskreditáciu a kriminalizáciu organizátorov protestov, občianskej spoločnosti aj mimovládnych organizácií.

"Predstavitelia Smeru konajú ako hlasná trúba Moskvy, pred ktorej imperialistickou vojnou nás bráni Ukrajina a jej hrdinskí obrancovia, vrátane Mamulašviliho a jeho Gruzínskej légie, ktorá je súčasťou ukrajinskej armády," uviedlo združenie Mier Ukrajine.

Pripomenulo, že veliteľ légie svoje zapojenie do protestov v Gruzínsku dávnejšie kategoricky odmietol.

Vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer) sú podľa združenia hybridnou operáciou voči Slovensku. "Nemajú nič, majú len jednu fotku z verejnej diskusie. Radi by sme šéfovi SIS pripomenuli, že jeho otec má fotku s veľvyslancom Ruska, krajiny, ktorá Slovensko označuje za nepriateľský štát," poukázal Mier Ukrajine s tým, že vládni predstavitelia nepredložili ani jeden dôkaz, ktorý by ich tvrdenia podporil.

Organizátori protestov zároveň deklarovali, že zhromaždenia sú financované transparentne. Premiér by podľa nich mal prestať klamať a odstúpiť.

Mohlo by Vás zaujímať Pre hrozbu prevratu zriadili pracovný tím. Fico hovorí o skupine riadenej ukrajinskou rozviedkou

(tasr)

31. januára 2025 | 16:33

Minúta | 31. januára 2025 | 16:33

Woke zamestnanci Meta protestujú proti zmenám. Na pánske WC nosia tampóny

Po tom, čo spoločnosť Meta začiatkom januára odstránila tampóny z pánskych toaliet, niektorí zamestnanci zorganizovali tichý protest – nosia si vlastné hygienické potreby a umiestňujú ich späť na miesta, kde boli predtým dostupné. Informoval o tom New York Post.

Odstránenie dámskych hygienických potrieb z pánskych toaliet v kanceláriách spoločnosti Meta vyvolalo vlnu nesúhlasu - až došlo k vzbure.

Podľa denníka The New York Times sa skupina pracovníkov rozhodla aj pre petičnú akciu, v ktorej žiada obnovenie vybavenia, ktoré muži z povahy veci nepotrebujú.

Odklon od progresívnych manierov je súčasťou širších úprav, ktoré generálny riaditeľ Mark Zuckerberg zaviedol v rámci revízie interných a externých politík spoločnosti. Okrem iného Meta uvoľnila obmedzenia v oblasti slobody prejavu a upravila pravidlá týkajúce sa kritiky takzvanej rodovej identity.

Kroky vedenia však vyvolali rozhorčenie medzi zamestnancami, ktorí vnímajú odstránenie hygienických potrieb ako krok späť v inkluzívnosti.

Viceprezident služieb na pracovisku v e-mailovej odpovedi signatárom petície potvrdil, že spoločnosť neplánuje rozhodnutie prehodnotiť, no prisľúbil, že ich spätná väzba bude predložená vedeniu.

(lipa)

31. januára 2025 | 16:20

Minúta | 31. januára 2025 | 16:20

Scholz varuje pred možnou koalíciou CDU a AfD po februárových voľbách

Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok naznačil, že krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) by sa po februárových parlamentných voľbách mohla dostať do vlády. Vyjadril sa po tom, ako tento týždeň v parlamente prešiel návrh opozičných kresťanských demokratov (CDU) na obmedzenie migrácie práve vďaka podpore tejto strany.

Tento vývoj by bol výsledkom podpory AfD pre návrh na obmedzenie migrácie, ktorý prešiel v parlamente.

Predseda CDU a možný budúci kancelár Friedrich Merz si za takýto postup vyslúžil vyslúžil značnú kritiku, okrem iných aj zo strany svojej svojej predchodkyne vo funkcii a bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Scholz v piatkovom rozhovore pre Zeit Online uviedol, že Merz sa takýmto konaním vystavil obvineniam z nedôveryhodnosti.

Nemecký Spolkový snem v stredu vyzval vládu, aby obmedzila imigráciu a vstup do krajiny odmietala už na hraniciach väčšiemu počtu žiadateľov o azyl.

Návrh opozičnej koalície CDU/CSU prešiel v parlamente s podporou AfD, hoci nie je záväzný a vláda podľa neho nemusí konať. Hlasovaním v parlamente sa však prelomilo dlhoročné tabu, keďže spoluprácu s protiimigračnou AfD dovtedy odmietali všetky parlamentné strany.

Scholz, ktorý Merza kritizoval už počas búrlivej parlamentnej debaty predchádzajúcej hlasovaniu, teraz poukázal na jeho predošlé deklarované záväzky vyhýbať sa krajnej pravici. Podľa kancelára takéto konanie spochybňuje aj Merzov sľub, že by nikdy nevytvoril vládnu koalíciu s AfD.

Mohlo by Vás zaujímať Evakuované sídlo, obsadené pobočky. CDU čelí pre hlasovanie s AfD radikálnej ľavici

Scholz pritom poukázal prípad Rakúska, kde vyhrala voľby krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá je momentálne blízko k vytvoreniu koalície s konzervatívnou Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP).

„ÖVP dokonca povedala: Žiadna vláda vedená FPÖ, s nimi nijaká koalícia," uviedol Scholz.

„Teraz s nimi skutočne môže vzniknúť koalícia, a dokonca aj s kancelárom z FPÖ," dodal.

Predvolebné prieskumy prisudzujú vo februárových predčasných voľbách víťazstvo práve CDU a predpokladá sa, že Merz by sa tak mohol stať novým kancelárom.

Scholz teraz nadhodil možnosť, že CDU po voľbách povedie „proforma" rozhovory aj s inými politickými stranami, no nakoniec sa obráti na AfD. Dodal, že „stať by sa tak mohlo napríklad v októbri", čo AFP vysvetľuje tým, že v Nemecku zvyčajne po voľbách nasledujú pomerne zdĺhavé koaličné rokovania.

V predvolebných prieskumoch vedie CDU/CSU s podporou okolo 30 percent hlasov, nasleduje AfD s približne 21 percentami, zatiaľ čo Scholzovi sociálni demokrati získavajú okolo 16 percent.

(tasr)

31. januára 2025 | 16:12

Minúta | 31. januára 2025 | 16:12

Slovensko podporilo výzvu na väčšie investície do obrany v EÚ

Spoločne s ďalšími 18 členskými štátmi Európskej únie v liste vyzvali Európsku investičnú banku, aby vzhľadom na vývoj bezpečnostných hrozieb na kontinente zvýšila financovanie zbrojného priemyslu.

List zo štvrtka, adresovaný poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi, predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a šéfke EIB Nadi Calviňovej, okrem SR a Fínska podpísalo aj Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

„Vzhľadom na pretrvávajúce bezpečnostné výzvy, ktorým Európa čelí, vrátane ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine, je nevyhnutné, aby sme prijali rozhodné opatrenia na posilnenie celkovej obrannej pripravenosti a spôsobilostí Európy a jej obrannej priemyselnej základne," uviedli lídri.

Poľsko, hoci dlhodobo vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu, sa ako predsedajúca krajina Rady EÚ podpisu zdržalo.

Európska únia sa podľa AFP momentálne snaží vyrobiť viac zbraní v snahe pokračovať vo vojenských dodávkach do Kyjeva a posilniť aj svoju vlastnú obranu. Zvýšenie výdavkov na obranu - zo súčasných dvoch na päť percent HDP - požaduje od členských štátov Severoatlantickej aliancie americký prezident Donald Trump.

Mohlo by Vás zaujímať Trump hrozí krajinám BRICS 100-percentnými clami

„Rozšírením mechanizmov financovania a využitím všetkých dostupných prostriedkov môžeme riešiť naliehavú potrebu rastu európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne," píše sa v liste.

Hlavy štátov a vlád EÚ budú v pondelok v Bruseli za účasti šéfa NATO Marka Rutteho i britského premiéra Keira Starmera diskutovať o tom, ako možno posilniť obranné kapacity a získať príslušné finančné prostriedky.

Niektorí členovia EÚ sú podľa agentúry DPA otvorení možnosti spoločného úveru na tento účel. Nemecko, Holandsko a Rakúsko sú však proti. Rozšírenie postavenia EIB by preto nakoniec mohlo byť kompromisným riešením.

Európska investičná banka so sídlom v Luxemburgu je najväčším mnohostranným verejným veriteľom na svete a na pomoc Ukrajine po ruskej invázii v roku 2022 poskytla už niekoľko miliárd eur. Po podobnej výzve minulý rok zmenila svoje pravidlá financovania tovaru dvojakého použitia, aby umožnila tok peňazí na projekty s prevažne vojenským, a nie civilným účelom.

EIB ako taká priamo nemôže financovať čisto zbrojársku výrobu, vďaka čomu si podľa AFP udržiava vynikajúci rating a môže si lacno požičiavať. Signatári listu by však jej mandát chceli zmeniť.

(tasr)

31. januára 2025 | 16:05

Minúta | 31. januára 2025 | 16:05

Hrob nedávno zosnulého Le Penovej otca poškodili vandali

Hrob Jeana-Marie Le Pena, jedného z najvýraznejších francúzskych povojnových krajne pravicových politikov, poškodili v meste La Trinité-sur-Mer na východe krajiny vandali. V piatok to oznámili jeho rodinní príslušníci.

Le Pen, ktorý zomrel 7. januára vo veku 96 rokov, bol známy svojimi kontroverznými názormi a politickou kariérou.

Jeho najstaršia dcéra Marie-Caroline Le Penová uverejnila na sociálnej sieti X fotografiu hrobu. Vidieť ba nej kamenný kríž zdobiaci hrob rozbitý na kusy.

„Zneuctenie hrobu Jeana-Marie Le Pena je príšerný čin, ktorý spáchali tí, ktorí si nevážia ani živých, ani mŕtvych," skonštatoval líder strany Národné združenie (RN) Jordan Bardella. Verí v spravodlivé potrestanie vinníkov.

Jean-Marie Le Pen, bývalý líder a zakladateľ krajne pravicovej strany Národný front (FN), neskôr premenovanej na Národné združenie, bol niekoľko týždňov pred smrťou v opatrovateľskom zariadení.

Po oznámení jeho smrti vypukli v niektorých francúzskych mestách vrátane Paríža pouličné oslavy, pripomína agentúra AFP.

Le Pen zomrel počas súdneho procesu s jeho dcérou, v ktorom bol obvinený aj on sám. Prokuratúra obviňuje Marine Le Penovú a ďalšie osoby z jej strany RN, že v Európskom parlamente vytvárali fiktívne pracovné miesta.

V kauze bolo bez Le Pena obvinených 27 ľudí a súdny verdikt by mal padnúť 31. marca 2025.

(tasr)

31. januára 2025 | 15:53

Minúta | 31. januára 2025 | 15:53

SPP v najbližších týždňoch bude musieť spustiť dovoz plynu aj z iných krajín

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v súčasnosti dováža časť objemu plynu pre svojich zákazníkov z Maďarska.

Pokiaľ spoločnosť prepraví celý objem plynu v roku 2025 inou trasou ako cez Ukrajinu, náklady budú vyššie vzhľadom na prepravné poplatky o približne 90 miliónov eur. SPP to uviedol v reakcii na vyjadrenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý zatiaľ neuvažuje o uznaní dodatočných nákladov pre výrobcov tepla z dôvodu zvýšených nákladov na plyn.

"Úrad pozorne sleduje na dennej báze toky zemného plynu v slovenskej prepravnej sieti a od začiatku roku 2025 nezaznamenal toky plynu cez vstupné body prepravnej siete, ktoré by preukazovali, že nákup plynu sa uskutočňuje prostredníctvom prepravnej trasy z nemeckého obchodného bodu THE, t. j. úrad k dnešnému dňu nezistil výraznú zmenu ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny alebo schválení ceny v cenovom konaní, a teda nezistil dôvod na zmenu vydaného cenového rozhodnutia," priblížil predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.

Mohlo by Vás zaujímať Saková: Ceny plynu dosahujú rekordné hodnoty

"To, že sa zdrojovanie našich zákazníkov aktuálne neuskutočňuje priamym nákupom a dodávkami plynu z Nemecka, neznamená, že spoločnosť nemá zvýšene náklady. Účtovanie prepravných nákladov v našich zmluvách pokrýva všetky možnosti zdrojovania našich zákazníkov a náklady, ktoré pri tom vznikajú," reagoval SPP.

Podnik upozornil, že v prípade spustenia dovozu plynu z iných krajín sú krátkodobé prepravné kapacity drahšie ako ročné, ktoré sú zahrnuté v zmluvách.

Ďalším dôvodom, ktorý zvyšuje náklady na dopravu plynu, sú podľa SPP nakúpené prepravné kapacity, ktoré podnik využíva aj v súčasnosti, a to napríklad z Nemecka do Českej republiky.

Plynári dodali, že o vývoji situácie budú zákazníkov priebežne informovať, no keďže situácia na plynárenských trhoch je nepredvídateľná, nedá sa vylúčiť, že k fakturácii trasy z THE v budúcnosti, a to aj spätne, pristúpia.

(tasr)